Pred štartom šampionátu im prischla nálepka čierneho koňa, no takú spanilú jazdu nečakal azda nik. Slovinci na turnaji ani raz neprehrali a ich výkony gradovali.
V skupine odsunuli Francúzov až na tretiu priečku, vo štvrťfinále vyradili vo skvelom zápase Lotyšov a v semifinále zastavili – dovtedy tiež nezdolaných – obhajcov titulu zo Španielska.
Premohli ho kŕče, i tak sa tešil
Dragič bol dušou i mozgom skvele fungujúceho tímu od úvodného súboja s Poľskom. Len dvakrát sa nedostal na hranicu 20 bodov – v jednoznačnom osemfinále s Ukrajinou (5 bodov za 21 minút) a v semifinále so Španielskom (15 bodov za 27 minút; i tak však bol najlepší strelec svojho tímu).
Spoluhráčom rozdával skvelé prihrávky (5,1 asistencie na zápas) a najmä strojovo presne premieňal strelecké pokusy. S priemerom 22,6 bodu na zápas bol štvrtý najlepší strelec šampionátu. To najlepšie si nechal na finálový duel. Konto Srbov zaťažil 35 bodmi, pridal 7 doskokov, 3 asistencie a 2 získané lopty.
„Vo finále chce hrať každý dobre. Som rád, že sa mi to podarilo. Spoluhráči a všetci z realizačného tímu ma stavali do ideálnych pozícií. Basketbal je tímový šport a som naozaj hrdý na náš tím. Prežívam neuveriteľné pocity,“ nadchýnal sa po finále 31-ročný rozohrávač Miami Heat.
V záverečnej štvrtine ho pribrzdili, ba dokonca prinútili vypýtať sa dole z ihriska, kŕče. „Nemohol hrať. Nie ja, ale vlastné telo ho stiahlo z palubovky,“ prezradil kouč šampiónov Kokoškov.
Dragič už pred šampionátom potvrdil, že to bude jeho posledné vystúpenie v reprezentačnom drese. Rozlúčil sa najlepšie, ako sa dalo. Spolu so Sašom Zagoracom si zopakovali zlatú radosť spred trinástich rokov. Spoločne sa vtedy v Brne tešili z triumfu na ME hráčov do 20 rokov.
Prezývku mu vymyslel Nash
Jeden z najlepších hráčov slovinskej histórie je hviezdou nielen doma, ale aj v NBA. Rodák z Ľubľany sa do zámoria dostal cez slovinskú a španielsku ligu. V roku 2008 si ho v druhom kole draftu vybralo San Antonio, ale za Spurs nikdy nehral.
Prvé kroky v najlepšej lige sveta urobil vo Phoenixe a po jeden a pol sezóne strávenej v Houstone sa vrátil späť do Suns, kde sa zaradil medzi hviezdy ligy.
Po sezóne 2013/14 ho vybrali do tretieho All-Star tímu ročníka a zároveň získal cenu pre hráča s najväčším zlepšením. Vo Phoenixe a neskôr i v Miami si zahral v jednom tíme aj s mladším bratom Zoranom. Ten sa však v NBA nepresadil tak ako Goran a po 16 dueloch v sezóne 2014/15 sa vrátil do Európy.
„Bolo úžasné zahrať si spolu v NBA, ale občas aj stresujúce. Ovplyvňovalo ma, keď dostával minimálny priestor. Viem, ako veľmi sa chcel v lige napevno uchytiť, ale zároveň si uvedomujem, že v NBA ide aj o biznis. V Európe dostane väčší priestor,“ citoval pred dvoma rokmi staršieho z bratov Dragičovcov PalmBeachPost.com.
Hoci šikovnému tvorcovi hry, schopnému hrať aj na pozícii strelca, chvíľu trvalo, kým si našiel svoje miesto v lige, na prezývku dlho čakať nemusel. Postaral sa o ňu jeho niekdajší spoluhráč a dvojnásobný najužitočnejší hráč NBA – Steve Nash.
„Keď som prišiel, nikto nevedel poriadne vysloviť moje priezvisko. Hovorili Dragika a podobné skomoleniny. Steve sa raz v šatni postavil a všetkým povedal, že od tohto momentu budem Drak (The Dragon). Vraj to tak bude jednoduchšie. Vtipné je, že Steve vôbec netušil, že naše hlavné mesto Ľubľana má v erbe draka. Aj preto sa mi nové meno rýchlo zapáčilo,“ priblížil Dragič zrod prezývky pre Fox Sports.
V marci tohto roku mu tradičnú prezývku nakrátko zmenil spoluhráč z Miami Hassan Whiteside. Po údere jedného zo súperov v zápase s Torontom Dragičovi opuchlo oko a takmer nič naň nevidel.
„Odteraz ho volám Drago, podľa ruského boxera z filmu o Rockym. Vravel som mu, že dnes ho Rocky dostal,“ zabával sa Dragičov spoluhráč.