Narážala na jej dvanástu účasť vo Final Four. Po piatich z nich oslavovala prvenstvo: dvakrát s Ružomberkom (1999, 2000), dvakrát so Spartakom Moskovská oblasť (2007, 2008), raz so súčasným tímom USK Praha (2015).
Len necestovať dvakrát do ďalekého Orenburgu, želala si žilinská rodáčka po žrebe play off. „Dlhá a únavná cesta, nevábny hotel, mizerná strava, časový posun,“ menovala negatíva. Znamenalo to vyhrať vonku i doma. Lenže v prvom stretnutí dostali jej zverenky poriadnu nakladačku – podľahli vysoko 57:80. „Súperky hrali veľmi agresívne, do koša im padlo takmer všetko, čo zdvihli. Nevedeli sme na to reagovať,“ vravela po jednoznačnom priebehu. V tej chvíli mal bližšie k postupu Orenburg. Odvetu v Prahe však domáce zvládli, vyhrali 64:55, a tak sa stalo, čo si neželali: druhý raz merali cestu za súperom.
„Vzali sme to nadľahčene, no mysleli sme na všetko. Keďže sme sa opäť trmácali ďaleko, poriadne sme sa na to nachystali. Takticky i civilne. Niektoré hráčky si vzali aj obliečky, niektoré krabičkovú stravu. Hitom sa však stali tuniaky v oleji – také tie kvalitnejšie. Aj z nich sme čerpali silu na postup,“ smiala sa Hejková.
Po prvej štvrtine stredajšieho tretieho zápasu však veľa dôvodov na úsmev nemala. Akoby pokračoval scenár z prvého zápasu. Orenburg aj bez jeho najlepšej hráčky Amandy Zahuiovej – vyradilo ju zranenie – rýchlo získal trinásťbodový náskok.
„Nespanikárili sme. Predpokladala som, že nasadené vysoké tempo domáce nevydržia a keď na ne pritlačíme, stratia aj presnú mušku. V druhej štvrtine sme zásluhou zlepšenej obrany postupne sťahovali z manka, súperky sme nútili strieľať z nepripravených pozícií – a v druhom polčase prišiel víťazný obrat. Záver sme už režírovali,“ podotkla spokojná trénerka.
„K výborne hrajúcej Candice Dupreeovej sa pridala Sonja Petrovičová. Pôvodne nemala nastúpiť, hrala cez bolesť. V obrane veľa užitočnej práce odviedla Kia Vaughnová. Každá hráčka splnila, čo mala. Som hrdá na toto družstvo. Postup je ďalšou odmenou za trojročnú cieľavedomú robotu, využilo poslednú príležitosť niečo dosiahnuť. V budúcom ročníku omladíme káder. Niektoré hráčky už avizovali ukončenie kariéry, niektoré odídu,“ naznačila Hejková.
„To, že sme do Final Four postúpili tretí raz v sérii, potvrdzuje, že všetko, čím sme si predtým prešli, stálo za to. Striedali sme horšie chvíľky s lepšími, ale keď príde takýto úspech, na všetko zlé sa zabudne. V treťom zápase musela každá z nás predviesť svoj najlepší výkon. Nech sú to body, doskoky alebo obrana, na tom nezáleží. Vedela som, že ma noha bude bolieť, ale aj to, že bolesť musím prekonať a byť platnou hráčkou,“ cituje klubový web Sonju Petrovičovú, srbskú majsterku Európy.
Final Four vyvrcholí 14. – 16. apríla, dejisko určia neskôr. V semifinále nastúpi USK Praha proti Kursku, obhajca Jekaterinburg proti Galatasarayu Istanbul.
„Nechcem prognózovať, ak si však nakloníme hviezdy a pribalíme tuniaky, všetko je možné,“ žartovala Hejková.