Víťazmi ankety Rančík a Hruščáková. Do Siene slávy aj Kropilák

Krídelník aj pivot bratislavského Interu Radoslav Rančík (nar. 6. októbra 1979 v Košiciach, vysoký 207 cm) je teraz už sedemnásobný víťaz ankety, keďže túto poctu získal aj za roky 2007, 2008, 2009, 2013, 2014 a 2015. Druhé miesto teraz obsadil Michal Baťka, tretí skončil jeho spoluhráč z Košíc Milan Žiak. Rančík bol vlani pod domácimi košmi najlepším hráčom, klub priviedol k prvenstvu v Slovenskom pohári a 3. miestu v Eurovia Slovenskej basketbalovej lige mužov 2016/2017.

„Mám za sebou úspešný rok, z rodinnej aj basketbalovej stránky. Siedme ocenenie si cením o to viac, že som stále starší. Znamená to, že prácu, ktorú odvádzam, asi robím dobre. Držať sa na takejto úrovni nie je jednoduché ani na Slovensku – nech tí, čo si to myslia, si to vyskúšajú. Som vďačný nielen rodine, ale tiež trénerom, rodine, spoluhráčom, ktorí na tom majú obrovský podiel. Dávajú mi šancu byť v pozícii, v ktorej som. Vzhľadom na môj vek sa cítim relatívne dobre. Vždy niečo bude bolieť, človeka trápiť, ale je to o práci s fyzioterapeutmi, kondičnými trénermi, aby sme eliminovali zranenia a zlepšili stav tela,“ skonštatoval Radoslav Rančík, ktorý má zmluvu s Interom aj na ďalšiu sezónu. „Nikam preč sa už nechystám,“ dodal.

Podkošová hráčka s dobrou strelou zo stredných vzdialeností Žofia Hruščáková (nar. 12. januára 1995 v Košiciach, vysoká 190 cm) sa víťazkou ankety stala historicky prvý raz, keď teraz tesne odsunula na 2. priečku svoju bývalú spoluhráčku Zuzanu Žirkovú. Hruščáková vlani získala majstrovský titul s Good Angels Košice a v drese tohto družstva sa uplatnila aj v Eurolige; po sezóne si zvolila angažmán v maďarskom klube CMB Cargo-UNI Győr a slovenskej reprezentácii žien pomohla spečatiť postup na majstrovstvá Európy 2017 do Česka. „Prvenstvo v ankete som skutočne vôbec nečakala. Predpokladala som, že ho opäť získa Zuzka Žirková alebo nejaká iná hráčka Good Angels Košice,“ komentovala nečakaný úspech Hruščáková.

„Neľutujem, že som sa prvý raz odišla z domu do zahraničia. Určite je zodpovednosť za výsledky tímu v Maďarsku viac na mojich pleciach než bola v Košiciach. Keď som v drese Good Angels nepodala optimálny výkon, nič také hrozné sa nedialo. V Győri je nás v rotácii šesť, sedem hráčok, čiže je to omnoho náročnejšie aj maďarská liga je vyrovnanejšia než slovenská. Takmer každý zápas v nej je pre nás náročný, keďže nemáme až takú širokú lavičku. Som vďačná za pôsobenie v Košiciach, kde ma vychovali a mjú zásluhu na všetkom, čo som dosiaľ dosiahla. Chcela som skúsiť niečo nové a teším sa z tejto príležitosti,“ doplnila Hruščáková, ktorá už čo-to podchytila aj z neľahkej maďarčiny a pochvaľuje si tamojších ľudí aj blízkosť Slovenska.

Trénerkou roka sa stala Natália Hejková, ktorá priviedla tím ZVVZ USK Praha k českému majstrovskému titulu a najmä 4. miestu na záverečnom turnaji Final Four Euroligy žien 2016 v tureckom Istanbule. Mládežníckym koučom roka je Richard Ďuriš za postup mužskej reprezentácie do 18 rokov do elitnej A-divízie majstrovstiev Európy. Za najlepších hráčov 3×3 basketbalu vyhlásili Ondreja Haviara a Alexandru Riecku. Arbitrom roka 2016 na základe rozhodnutia komisie rozhodcov SBA sa stal Boris Gabara.

V Sieni slávy už aj Kropilák

Sieň slávy slovenského basketbalu sa v nedeľu rozrástla o ďalších štyroch členov. In memoriam uviedli do dvorany Petra Rajniaka a Evu Polatsekovú-Petrovičovú. Osobnej do nej počas slávnosti Slovenskej basketbalovej asociácie v Bratislave „vstúpili“ najlepší basketbalista Slovenska v 20. storočí Stanislav Kropilák a Božena Miklošovičová-Štrbáková. V Sieni slávy okrem nich sú aj Gustáv Herrmann, Ján Hluchý, Josef Křepela, Helena Zvolenská, Zora Staršia-Haluzická, Nataša Lichnerová-Dekanová, Miloš Bobocký, Miroslav Rehák a Boris Lukášik.

STANISLAV KROPILÁK
Narodil sa 10. 6. 1955 v Kremnici, je vysoký 208 cm, hral na dvoch OH – 1976 a 1980; na dvoch MS – 1978 a 1982; sedem ráz na ME – od roku 1975 do 1987, pričom v Stuttgarte 1985 získal striebro a na dvoch ME bronz – v Liége 1977 a v Prahe 1981; 15-krát bol členom výberu Európy. Hral v dresoch Slávie SVŠT, Interu Slovnaft (štvornásobný čs. majster 1979, 1980, 1983 a 1985), RH Pardubice (čs. majster 1984), po odchode do zahraničia (od r. 1985) v belgických mestách Fleurus, Charleroi, Namur a v luxemburských Steinsel a Gilly. Na Slovensko sa vrátil r. 1996, bol člen výkonného výboru SOV, poslanec NR SR, teraz je prezident BK Inter Bratislava. V decembri 2000 ho vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Slovenska v 20. storočí, za najlepšieho basketbalistu Československa 5-krát (v rokoch 1979, 1980, 1982, 1983, 1985) a za najlepšieho na Slovensku 10-krát (bez prestávky v rokoch 1975 – 1984).

BOŽENA MIKLOŠOVIČOVÁ-ŠTRBÁKOVÁ
Narodila sa 27. 2. 1949 v Bratislave, 20 rokov (1961 – 1981) hrala za Slovan Bratislava (2. miesto v Pohári Liliany Ronchettiovej 1978, porovnateľný s dnešným EP FIBA), po jednej sezóne v Ružomberku (1981/1982), v Prievidzi (1982/1983), v Trnave (1983/1984) a potom ešte 10 rokov v mestskej súťaži v Bratislave; v čs. reprezentácii odohrala 135 zápasov; 4. miesto na OH v Montreale 1976, štyri štarty na ME (tri medaily): 3. miesto Varna 1972, 2. miesto Cagliari 1974, 2. miesto Clermont Ferrand 1976, 4. miesto Banja Luka (1980), v ankete o najlepšiu basketbalistku 20. storočia skončila na 4. mieste, najlepšia basketbalistka Slovenska 1974, 1976 a 1977.

IN MEMORIAM

PETER RAJNIAK
Narodil sa 25. 5. 1953 v Palúdzke, zomrel nečakane 4. 2. 2000 v Luxembursku, predstavil sa na OH v Moskve 1980, na MS v Kolumbii 1982, piatich ME (1979, 1981, 1983, 1985, 1987), v Prahe 1981 sa tešil z bronzu, v Stuttgarte 1985 zo striebra, basketbal hral v Slávii SVŠT, Interi Bratislava (štyrikrát čs. majster – 1979, 1980, 1983 a 1985), v roku 1985 odišiel do Luxemburska, hral tam do roku 1991, potom sa venoval trénerskému povolaniu. Obaja jeho synovia sa narodili v Bratislave, Martin 24. apríla 1978, Peter 21. mája 1981, sa venovali vrcholovému basketbalu.

EVA POLATSEKOVÁ-PETROVIČOVÁ.
Narodila sa 1. 3. 1945 v Bratislave, bola vysoká 165 cm, zomrela 14. 2. 1997, reprezentovala na MS 1971 v Brazílii (striebro), kde ju vybrali do tímu sveta. Hrala na ME 1970 v Holandsku (5. miesto) a na ME 1972 v Bulharsku (bronz), kde ju vyhlásili za najlepšiu hráčku nášho družstva. V čs. drese zohrala 114 stretnutí, od svojich 14-tich rokov až do sezóny 1972/1973 hrala za Slovan Bratislava, potom ešte v Starej Turej, Trnave a Dyname Energia. Za najlepšiu basketbalistku Česko-Slovenska ju vyhlásili v roku 1971 a trikrát aj na Slovensku (1971, 1972 a 1973).