Sopko: Prebúdzam sa ubolenejší. Vlajku na hrudi si však naďalej ctím

Najlepším slovenským volejbalistom za minulý rok je Martin Sopko. Kapitán šampióna z Prešova si na trón zasadol premiérovo. V 34 rokoch. „Poviem to otvorene: keď mi zatelefonovali ľudia z národnej federácie so správou, že som vyhral, bol som veru poriadne prekvapený. Neočakával som, že sa k trofeji môže dostať hráč zo slovenskej extraligy,“ vraví skúsený smečiar.

Jeho údiv je pochopiteľný. Slovenský volejbal má zastúpenie vo viacerých špičkových ligách Európy, kde pred časom pôsobil aj Sopko. V čase, keď sa viackrát stal najlepšie podávajúcim hráčom prestížnej poľskej súťaže, si však na trofej nesiahol. Do rúk mu sa mu dostala až na sklonku kariéry.

„Keď som bol v zahraničí a aj s reprezentáciou som v Európskej lige získaval medaily, mal som nejaké očakávania. Teraz som však na podobný úspech ani len nepomyslel,“ priznáva Sopko, ktorý je jedným z dvojice zástupcov slovenskej extraligy v rebríčku desiatich najúspešnejších. Okrem neho sa do nej v hlasovaní expertov a novinárov predral aj Miloš Horník z Komárna (9.). Druhú priečku obsadil František Ogurčák z Olympiakosu Pireus, na treťom mieste skončil Emanuel Kohút z Piacenzy.

Po tom, ako si rodák z Prešova prebral včera v Bratislave ocenenie, čakajú na neho po návrate do rodného mesta milé povinnosti. „Spoluhráči už dlhšie vedia o tom, že som vyhral. Všetko poctivo zapísali, zablahoželali mi. Teraz zostáva už len jedno: vyplatiť to,“ usmieva sa víťaz. „Spoločnou večerou to asi nevybavím. V šatni máme sadzobník, podľa ktorého sa riadime. Na jeho vrchole je práve cena pre Volejbalistu roka. Čiže už teraz viem, čo musím chalanom priniesť. Nemôžem byť však konkrétny,“ dodáva tajnostkársky.

Čo vidí, keď sa obzrie za uplynulým rokom, ktorý ho vyniesol až na najvyšší stupienok? „Rozdelil by som ho na dve časti. Na klubovej úrovni sme do Prešova po desiatich rokoch priniesli titul. Všetko by bolo ideálne, keby sme zvládli aj finále Slovenského pohára. Prehra s Komárnom nás mrzí doteraz,“ povzdychne si Sopko.

O čosi pochmúrnejšie myšlienky sa mu však vynoria v hlave až o niekoľko okamihov neskôr. „V reprezentácii to nebola žiadna sláva. Bol som síce taktiež kapitánom, mal som v sebe obrovský pocit hrdosti. Výsledky však neboli také, aké by sme si priali. Chceli sme vyhrať vo Final Four Svetovej ligy, no obsadili sme až tretie miesto. Na majstrovstvách Európy sme zas nepostúpili zo skupiny. Prevláda teda nespokojnosť.“

Či dostane v národnom drese ešte jednu šancu na reparát, zatiaľ nevie. „Uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Či budú mať tréneri o mňa záujem, či mi bude slúžiť zdravie. Predsa len, roky pribúdajú, prebúdzam sa už trochu ubolenejší. Hrať s vlajkou na hrudi je však pre mňa stále veľká česť. Z iných ako zdravotných dôvodov by som reprezentáciu nerád odmietol,“ približuje. Dosiaľ v nej odohral 182 zápasov. Zúčastnil sa štyroch európskych šampionátov – vrátane historického v roku 2011, keď sa Slováci tešili z piatej priečky. Pýši sa taktiež dvomi triumfami v Európskej lige.

Agentúrny článok bol nahradený autorským.