Vie, že to môže pod deravými košmi ďaleko dotiahnuť, preto dáva basketbalu všetko. Často i na úkor školy.
„Uvedomujem si, že škola je dôležitá. No momentálne sa venujem naplno basketbalu. Voľný čas sa snažím venovať regenerácii. Chcem, aby som si v budúcnosti – nech to dopadne akokoľvek – mohol povedať, že som pre svoj sen urobil maximum,“ tvrdí šestnásťročný mladík (202 cm, 75 kg), ktorý nastupuje za Karlovku okrem juniorskej súťaže aj v seniorskej extralige.
Odmalička hrá so staršími
Začínal s futbalom vo Venglošovej akadémii, ale odmalička mu učarovala aj oranžová lopta. Chodil do prípravky v Karlovej Vsi. Tam si ho v piatich rokoch vyhliadol na jednom tréningu mládežnícky tréner Marek Bulík. Zobral ho medzi o tri roky starších chlapcov a po pár mesiacoch bolo úplne jasné, že Marek bude kráčať v stopách svojho otca Miloša.
„Vtedy som ešte výškou nevynikal. Spoluhráči boli starší a vyšší, preto som nikdy nemusel hrať pod košom. To považujem za svoju najväčšiu výhodu. Hral som rozohrávača, tvoril hru, naučil sa dobre driblovať a získaval väčší prehľad na palubovke,“ vysvetľuje mladý Bratislavčan, ktorý momentálne hráva na pozíciách dva alebo tri – teda na krídle. „V juniorke si ešte trúfnem aj na stredného rozohrávača, ale medzi mužmi by to nešlo. To je úplne iný level,“ dodáva uznanlivo.
Foto: MBK Karlovka/Martin Šopinec
Keďže sa o ňom odmalička hovorí, že má pohybový talent a cit pre basketbal, nároky trénerov na neho boli vždy vyššie než na spoluhráčov. „Mával som individuálne tréningy, chodil na palubovku s viacerými tímami a vždy odo mňa čakali, že v zápasoch potiahnem mužstvo. Otec i tréneri ma vždy tlačia do toho, aby som zo seba vydal všetko,“ prezrádza.
Hoci svoje štatistiky príliš nesleduje, strelecký rekord si pamätá. Pred dvoma rokmi na Final Four mládežníckych kategórií nastrieľal 38 bodov. „Vtedy som tri sekundy pred koncom riadneho hracieho času trojkou vyrovnal a poslal duel do predĺženia. Nikdy som sa však netlačil do žiadnych rekordov. Väčšinou som nazbieral dvadsať až dvadsaťpäť bodov. Skôr sa snažím prihrávať spoluhráčom, nech dávajú koše a nie je všetko iba na mne. Z trénerov mi zatiaľ najviac dali Marek Bulík a Richard Ďuriš. S Rišom som pracoval len krátko v reprezentačných výberoch, no dal mi veľa cenných rád, neustále ma kritizoval a hecovaním posúval vpred.“
Zvláda prechod medzi mužov
Prechod z juniorov medzi seniorov je pre talentovaných športovcov väčšinou zlomovým krokom. Mnohí ho nezvládnu a nikdy sa z nich nestanú profesionálni športovci. Doležaj dostal šancu pričuchnúť k mužskej extralige už v šestnástich rokoch. Aj preto odolal viacerým ponukám zo zahraničia a ostal – aspoň zatiaľ – v Karlovke.
Foto: MBK Karlovka/Martin Šopinec
„Marek má veľmi veľký talent, ale len ten nestačí. Ešte stále je to mladý chalan, ktorého treba viesť. Potrebuje pomoc od trénerov i rodičov. Výhodou je, že je pracovitý. Má vynikajúce fyzické predpoklady, dobre číta hru a má mäkkú ruku – dobre používa zápästie a koše dáva s ľahkosťou. Pochopiteľne potrebuje spevnieť, nabrať svaly, aby mohol rovnocenne súperiť s dospelými. Napriek tomu už nemám žiaden strach poslať ho v extralige na palubovku. Momentálne patrí do základnej rotácie. Bolo pre neho veľkou výhodou, že ho tréneri nikdy netlačili pod kôš,“ tvrdí tréner VŠEMvs Karlovka Bratislava Milan Černický.
Už pred dvoma rokmi mohol mládežnícky reprezentant zamieriť na Kanárske ostrovy. Do miestnej vychýrenej basketbalovej akadémie. Ponúkali mu plné štipendium. No vtedy ešte lákaniu cudziny odolal. „Bolo to na mňa priskoro. Bál som sa, či som na to nielen psychicky, ale aj fyzicky pripravený. Aby som si tam neodpálil kolená. No pomaly sa už na presun do zahraničia teším,“ vysvetľuje.
Odvtedy strieda u Doležajovcov jedna ponuka druhú. V lete bol v hre najmä presun do Nymburku. „V Karlovke ostal najmä pre možnosť zahrať si extraligu. Najprv sme sa dohodli na polovicu sezóny, no už sme to predĺžili do jej konca. Stále máme pocit, že pôsobenie v Karlovke mu ešte má čo dať. Hľadáme pre Mareka klub, ktorý bude dbať aj na školu,“ tvrdí otec Miloš, ktorý hrával československú ligu.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Marek má všetky predpoklady, aby sa stal vrcholovým športovcom. Má silnú podporu klubu, kde pôsobí odmalička, i rodiny. Na svoju výšku má prehľad a rozvahu rozohrávača, pohyb atléta a na jeho hru je radosť pozerať, aj keď má iba 16 rokov a nastupuje proti starším, vyspelejším a skúsenejším protihráčom. Ak ostane basketbalu oddaný a bude cieľavedomý a pracovitý, môže z neho vyrásť profesionálny basketbalista nielen špičkovej slovenskej, ale aj európskej úrovne,“ naznačuje šéftréner MBK Karlovka František Kubala.
Marek zatiaľ stihol v extralige nastúpiť na päť stretnutí a v každom z nich bodoval. Najviac – až 22 minút – odohral v polovici novembra proti Komárnu.
Chce si zahrať v kvalitnej lige
Obdivuje Kyrieho Irvinga z NBA a Čecha Tomáša Satoranského, ktorý v lete prestúpil do jedného z najvýznamnejších klubov v Európe – FC Barcelona. Aj on by si rád v budúcnosti zahral v jednej zo špičkových líg. „NBA a Euroliga sú dve najkvalitnejšie súťaže na svete. Keby som sa dostal do jednej z nich, bolo by to úžasné. No veľmi by ma potešil aj klub z Eurocupu či napríklad španielska liga. To by bolo super,“ vraví Doležaj, ktorého sestra Monika hráva volejbal a patrí aj do mládežníckych reprezentačných výberov.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Ak mu bude slúžiť zdravie a bude naďalej basketbalovo napredovať, viem si ho predstaviť v zápasoch Eurocupu. A hádam aj v Eurolige,“ pridáva s úsmevom otec Miloš, po ktorom zdelil Marek lásku k basketbalu. Po mame Ladislave, ktorá skákala do výšky, zase ohybnosť a obratnosť.
Všetko nasvedčuje, že po sezóne by mohol Doležaj mladší zamieriť do susedného Česka. Amerika ho – aspoň zatiaľ – neláka. „V USA hrajú basketbal na strednej škole len tri mesiace. To je veľmi málo. Potom by som sa musel venovať individuálnym tréningom. Veľkým plusom by bolo zvládnutie jazyka, ale zatiaľ sa týmto smerom nepozerám,“ potvrdzuje.