Čísla na otcovom metri pribúdali
Napriek tomu, že má len sedemnásť rokov, meria už 187 centimetrov. Radosť z každého z nich má najmä otec sympatickej dievčiny. „Vždy ma rád meral. Keď však s časom pribúdalo na otcovom metri aj číslo za číslom, vravela som si len jedno: preboha, už stačí,“ prezrádza volejbalová univerzálka, ktorej robí vysoká postava problémy najmä pri obľúbených nákupoch. „Vzhľadom na dĺžku mojich nôh si ťažko vyberám rifle. Je problém nájsť také, ktoré by mi sedeli. Niet divu, že keď sa vyberiem do obchodov, strávim v nich hodiny,“ sťažuje sa Písečná, ktorá pochádza zo Studienky.
Práve v malej obci na Záhorí robila prvé volejbalové kroky – na telesnej výchove. „Keďže volejbal je technicky veľmi náročný šport, označila by som svoje začiatky za komické. Napriek tomu som sa z pohybu po palubovke tešila. Ostatné športy nemali šancu. Veľký podiel mal na tom náš vtedajší telocvikár a zároveň riaditeľ školy Stanislav Demetrovič, ktorý bol aj volejbalovým trénerom. Vďaka nemu sme hrávali volejbal na telocviku pomerne často. Navyše, otec je taktiež bývalý volejbalista,“ vraví Zuzana.
Po tom, ako získala základy v Studienke, naskytla sa jej pred nástupom na strednú školu možnosť prestupu do Nitry. Talent a zápal Písečnej neunikol trénerom z Centra olympijskej prípravy, kde pôsobí doteraz. „Miestne športové gymnázium slúži práve na to, aby sťahovalo talenty z celého Slovenska a vychovávalo reprezentantov. Zopár našich dievčat má šancu dostať sa na volejbalové výslnie. Zuzka k nim rozhodne patrí. Predurčujú ju k tomu talent, výška či dobrý somatotyp,“ chváli svoju zverenku tréner Jaroslav Vlk.
Prototyp tínedžera: má vlastný rozum
S Písečnou spolupracuje približne štyri roky. „Za ten čas urobila výrazný pokrok. Je mimoriadne cieľavedomá. Vie, čo chce vo volejbalovej kariére dosiahnuť, a to je pre mladé hráčky mimoriadne dôležité,“ tvrdí skúsený expert, ktorý predpovedá líderke svojho tímu veľkú budúcnosť. „Už čoskoro by sa mohla zaradiť k elitným hráčkam na Slovensku. Zuzke nechýba talent, má výbušnosť i pohybovú kultúru.“
Čo považuje za jej najväčšie prednosti? „Ťaží z dobrej obrany na sieti, vyniká pri servise. Na trénigoch často skúša smečované podanie, v zápase sa do neho zatiaľ príliš nehrnie. Sama vie, že na ňom musí ešte popracovať. Ako aj na príjme podania či obrane v poli,“ ponúka Vlk herný opis svojej zverenky, ktorú charakterizuje ako milé dievča so zodpovedným prístupom k trénigovým povinnostiam. „Aj ona má však občas vlastný rozum. Veď to poznáte – ako väčšina mladých ľudí v tínedžerskom veku.“
Občasnú tvrdohlavosť však nahrádza niečím oveľa podstatnejším. „Volejbalu dáva zo seba absolútne všetko,“ dodáva šéf lavičky COP Nitra.
Poctivý prístup sa Písečnej vypláca. Najmä v tejto sezóne. Do povedomia širokej i odbornej volejbalovej verejnosti sa zapísala výbornými výkonmi, ktoré jej vyniesli líderský post medzi najviac bodujúcimi hráčkami extraligy. V dvanástich zápasoch nazbierala 172 bodov a teší sa z priemeru takmer štyroch bodov na jeden set. „Individuálne štatistiky sledujem, no prvé miesto v tabuľke nepreceňujem. Mám taký pocit, že mi vyšiel jeden zápas, dovtedy som sa držala na priemernej úrovni,“ hovorí skromne reprezentantka do 19 rokov.
Si hviezda, smejú sa spoluhráčky
Napriek mladému veku si zvyká na významnú i neľahkú úlohu líderky. „Pohľad na štatistiky ma motivuje, ale i zaväzuje. Cítim zodpovednosť za tím, ktorému chcem čo najviac pomôcť. Zároveň však viem, že nestojí len na mne. Nič na tom nemení ani fakt, že si ma občas baby doberajú. Smejú sa, že som hviezda,“ pousmeje sa Písečná, ktorej zatiaľ sláva do hlavy nestúpla. „Či som spyšnela? Určite nie. Nie je na to dôvod. Mám zásady, že človek by mal zostať za každých okolností skromný a nemal nič podceniť,“ hovorí vážne.
Progres rodáčky z Malaciek si všimol aj tréner seniorskej reprezentácie Marek Rojko, ktorý by ju chcel v nasledujúcej sezóne zaradiť do svojho tímu. „Je to otázka budúcnosti, a tak sa ňou príliš nezaoberám. Priznávam však, že dres ženskej reprezentácie je jedným z mojich cieľov. V prvom rade by som sa však chcela volejbalom živiť. Rada by som sa uplatnila v niektorom z profesionálnych klubov,“ vraví o svojich plánoch nádej slovenského volejbalu.
Zároveň si však uvedomuje, že na ceste za profizmluvou ju čaká ešte veľa práce. „Keďže som nemotorná, tak mám slabšiu obranu v poli. Zapracovať musím aj na variabilite v útoku. Problémom je občas psychika. Keď sa mi v zápase nedarí, veľmi rýchlo sa položím,“ hodnotí sebakriticky Zuzana, ktorá je jednou z líderiek nitrianskych volejbalistiek nielen na palubovke, ale aj v šatni. „Sme výborný kolektív. Prajeme si navzájom. Pred každým zápasom sa snažím dievčatá zabaviť. Rada si urobím srandu aj sama zo seba, pomáha nám aj rýchla hudba,“ dodáva.
Popri volejbalových povinnostiach má talentovaná tínedžerka aj školské povinnosti. Jej denný harmonogram je poriadne nabitý. Ráno uteká na tréning, po ňom do školy, po druhom tréningu prichádza do izby internátu okolo siedmej večer. „Potom mi už nezostáva nič iné, len sa učiť na ďalší deň. Je to stereotyp,“ vraví.
Zrejme aj preto ju z času na čas prenasledujú myšlienky na to, že by volejbalovú loptu na niekoľko dní najradšej úplne vypustila z hlavy. „Niekedy mám ťažšie chvíle. Vtedy mi najviac pomôže povzbudenie od kamarátov či otca,“ tvrdí Písečná, ktorá v škole neobľubuje chémiu. Sedí jej skôr občianska výchova a keby sa nevenovala volejbalu, zvolila by si štúdium psychológie.