Má ich kto objaviť? Majú kde napredovať? Čo je bodom zlomu pri prechode medzi seniorov? Aj na tieto otázky budeme hľadať u kompetentných odpovede. V devätnástom dieli ponúkame príbeh Lukáša Urbana, nádejného hádzanára.
Meria rovné dva metre a váži bezmála metrák. Chlap ako hora. Ale aj dobrák od kosti. Keď však zoberie do rúk loptu, súperova obrana a brankári musia byť v strehu. Odborníci sa zhodujú, že devätnásťročný Lukáš Urban je najväčší slovenský hádzanársky talent za uplynulých desať rokov.
Schytáva údery, ale neplače
„Na hádzanára je príliš veľký dobrák, potreboval by niekedy viac zdravej drzosti i agresivity,“ tvrdí tréner Stanislav Kolpak. Pripomína, že najlepší strelec sa vždy stáva terčom súperovej obrany, schytáva veľa úderov. „Nemá na palubovke ľahký život, ale nikdy som ho nevidel, že by stratil nervy, niekomu niečo odplácal. Bez reptania a vyplakávania ide vždy ďalej, ťahá tím k úspechu,“ predstavuje kouč šikovnú spojku, ktorú viedol vyše tri roky v mládežníckych výberoch Tatrana Prešov i v reprezentácii.
Na dokreslenie jeho profilu pridáva zážitok z minuloročnej kvalifikácie ME. Slovenskí juniori ju začali zle, podľahli hladko Poliakom. „Nasledoval zápas s Českom a vtedy sa Lukáš ukázal ako skvelý vodca tímu, strhol ho k veľkému výkonu. Sám odohral fantastický zápas, mal skoro stopercentnú streľbu, prejavil sa naplno. Vysoko sme zdolali súpera a vďaka tomu sme postúpili na šampionát do Rakúska,“ pokračuje Kolpak.
Lukáš je vekom junior (narodený 22. júna 1995), ale jeho mimoriadny talent ho už posunul do mužského tímu suveréna slovenskej hádzanej Tatrana Prešov. Pripísal si tiež prvé štarty v seniorskej reprezentácii. Zložitý prechod z mládežníckeho do seniorskeho športu zatiaľ zvláda. Už prejavili o neho záujem aj zahraničné kuby. Nečudo, že Tatran s ním nedávno podpísal zmluvu až do roku 2020. Kto by chcel jeho hádzanársky klenot získať, musel by siahnuť hlbšie do vrecka.
„Raz by som si rád zahral v nemeckej bundeslige, ale zatiaľ sa chcem presadiť najmä v domácej súťaži, podávať dobré výkony v drese Tatrana,“ má jasno o najbližšej kariére Lukáš.
Vzor sa stal kamarátom
Prešovského rodáka motivoval k hádzanej o rok starší brat Juraj, ktorý začal s tréningom skôr. Situácia sa rýchlo zmenila. Bol to Lukáš, ktorý už čoskoro ťahal brata dopredu. Začínal ako druhák na základnej škole. Keď sa tréner Lukáč pýtal, kto má záujem hrať hádzanú, jeho ruka vyletela hore prvá. Hneď aj vyplnil prihlášku.
„V tom čase som ešte nebol vyšší ako moji vrstovníci, mal som skôr šťúplu postavu. Až keď som mal pätnásť, vytiahol som sa za rok asi o dvanásť centimetrov. Výška teda nebola spočiatku rozhodujúca, ale hádzaná mala v Prešove vždy silné zázemie a mňa lákala už ako žiačika. Ani mama nenamietala, rodičia športovali, hoci sa venovali najmä basketbalu. Keď som bol už väčší, chodil som sa pozerať najmä na Rada Pekára, to bol môj vzor. Teraz som s ním v jednom tíme, stali sme sa priateľmi a z takéhoto posunu mám najväčšiu radosť.“
Potvrdzuje, že odvtedy, ako sa sedemročný postavil prvý raz medzi sedmičky, ani raz neoľutoval, že sa rozhodol pre hádzanú. „Je to šport, ktorý má veľmi baví a už si bez neho neviem predstaviť svoj život.“ Neprekáža mu ani to, že sa často dostane do mlyna súperovej obrany.
„To patrí k hádzanej, už som si zvykol. Niečo musím vydržať a keď treba aj rozdať, ale viem, že v obrane by som mal byť agresívnejší, tréneri to odo mňa žiadajú,“ potvrdzuje.
Je skromný, všetko, čo dosiahol, si musel tvrdo vydobyť, mnohé veci si aj odoprieť, ale išiel od začiatku sympaticky za svojím cieľom. „Chce byť v hádzanej dobrý, a pre to robí maximum. Je to veľký poctivec, svedomitý a zodpovedný. Vie si uznať aj chybu, čo ho posúva ďalej. Radosť s ním pracovať,“ tvrdí Kolpak a povie aj Urbanove hádzanárske prednosti.
„Má úžasnú strelu z jedného kroku, je rýchly, dynamický. Ale jeho najväčším tromfom je myslenie. Vie predvídať situáciu, preto má stále náskok pred súperom.“
To ho predurčuje na režiséra hry, jeho veľkou výhodou je tiež univerzálnosť, môže hrať strednú, pravú i ľavú spojku. Vie dať gól, ale ho aj pripraviť pre spoluhráča.
„To všetko sa prejavovalo najmä v dorasteneckých a juniorskych výberoch, nielen v klube, ale aj v reprezentácii. Medzi mužmi potrebuje ešte získať skúsenosti, aby sa naplno presadil. Verím, že to nepotrvá dlho, dostáva v Prešove od trénera Davida dostatok priestoru,“ vraví Kolpak.
Najbližší cieľ: MS v Brazílii
Prešovčania bojujú na viacerých frontoch a keď k tomu priráta reprezentáciu, program sezóny je mimoriadne náročný. „Hráme aj tri zápasy v týždni, to si vyžaduje dobrú kondíciu. Tréner sa usiluje rovnomerne rozdeliť sily, aby sme nabitý program zvládli. Niekedy sa cítim unavený, ale som šťastný, že dostávam takú šancu,“ približuje Lukáš.
Veľmi si cení, že si zahral na tohtoročných majstrovstvách Európy juniorov, kvalifikačná cesta na turnaj nebola jednoduchá. Stal sa aj najlepším strelcom tímu. „Je to jeden z mojich doterajších vrcholov v kariére. Vážim si aj dva slovenské tituly s mužmi Prešova a ocenenie talent roka za minulý rok,“ bilancuje rýchlo doterajšie úspechy.
Teraz sa už sústreďuje na ďalšiu zaujímavú métu. O niekoľko týždňov ho čaká s reprezentáciou do 20 rokov boj o účasť na svetovom šampionáte v Brazílii. „Kto by si nechcel zahrať na takom podujatí? Kvalifikačný turnaj sa uskutoční v Rusku a podľa mňa máme celkom prijateľných súperov, mohli sme chytiť ešte silnejších. Okrem domácich bude kľúčové stretnutie s Rakúšanmi, ktorí majú teraz dobrý výber, štvrtým tímom v skupine je Turecko. Priamo postupuje víťaz. Nečaká nás ľahká úloha, ale urobíme maximum, aby sme ju zvládli.“
Kým v juniorskom výbere je kapitánom a ústrednou postavou, medzi mužmi poslúcha starších. Na najmladšieho ostáva aj nosenie lôpt. „Nerobí mi to problém, spravím všetko, čo treba, čo odo mňa tréner a tím očakáva.“
Jeho kariéra beží zatiaľ ako po drôtiku, ale tiež vie, že v hádzanej musí ešte veľa urobiť a k úspechu mu nestačia ani jeho fyzické predpoklady. „Potrebujem ešte pribrať, dynamika i výskok musia byť lepšie, aby som sa ľahšie dostal cez súperovu obranu.“
Ako vidí seba o päť rokov? „Zahral by som si rád s Tatranom v skupine Ligy majstrov, čo sa nám ešte nepodarilo, neskôr sa stal členom silného bundesligového tímu a s reprezentáciou sa prebil na niektorý šampionát. To všetko je podľa mňa lákavá a zároveň reálna predstava, ale je jasné, že musím pre ňu urobiť ešte veľmi veľa.“