Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Hip-hopom je dribling, motívom mamina medaila

Budú z nich hviezdy? V seriáli Pravdy pod týmto názvom predstavujeme športové talenty. Už vedia, ako chutia prvé úspechy v mládežníckych kategóriách, viacerí poznajú hrdý pocit z reprezentovania Slovenska. Má ich kto objaviť? Majú kde napredovať? Čo je bodom zlomu pri prechode medzi seniorov? Aj na tieto otázky budeme hľadať u kompetentných odpovede. Vo štvrtej časti ponúkame príbeh Nikoly Kováčikovej, nádejnej basketbalistky.

14.08.2014 09:00
basketbal, nikola kováčiková Foto: ,
Talentovaná basketbalistka Nikola Kováčiková.
debata

Tancu, tenisu i športovej gymnastike dala košom. Basketbalovým. Rodinná tradícia nepustila. Otec Peter Kováčik, dlhoročný basketbalový tréner viedol aj ženskú basketbalovú reprezentáciu, mama Viera má vo vitríne cenné striebro z majstrovstiev Európy 1997 z Budapešti. Ich pätnásťročná dcéra Nikola po vzory i rady nemusí chodiť ďaleko. Má ich doma v Leviciach. Jej cesta pod koše však neviedla priamočiaro, programovo ju na ňu nenavádzali ani rodičia.

Do lopty najprv kopala

„Najprv som tancovala v levickej skupine Fanatik. Moderné disco a hip-hop. Tanec mám stále rada, keď počujem dobrú hudbu, hrajú mi všetky žilky,“ vraví Nikola spontánne. Koketovala aj so športovou gymnastikou, ešte vážnejšie s tenisom. V ňom dosiahla aj prvé úspechy – na regionálnej i celoslovenskej úrovni.

„Súťažne som ho hrala štyri roky, a aj teraz si rada zapinkám, keď mi vyjde čas,“ podotkne. Lenže – v pohybovom nadaní zrejme prevážili basketbalové gény. V čom je basketbal lepší než tenis alebo tanec? „Ani neviem. Asi zavážilo, že basketbalu sa venovali rodičia. Tatino asi aj chcel, aby som hrávala, mamine to bolo jedno, no podporovala ma vo všetkom,“ zdôrazní a už vážnejšie naznačí: „Vždy som chcela hrávať basketbal. Najprv som síce do lopty vzdorovito kopala, dávala som najavo, že sa mi nepáči. Mala som vtedy tri-štyri roky, no neskôr som si k nemu našla vzťah. Keď som začala chodiť do školy, už som sa doma pýtala, kedy začneme trénovať. Rodičia mi prízvukovali – ešte máš čas, nikam sa neponáhľaj.“

Čas nastal od štvrtej triedy základnej školy. Nikoliným tanečným parketom sa stala palubovka. Hip-hopom dribling. Tenisová presnosť prešla do ruky i oka pri streľbe na kôš. Gymnastická príprava sa odráža v elastickom pohybe. Čo sa v detstve naučíš…

„U Nikoly sme vypozorovali pohybový talent. Nenásilne sme jej ukázali viaceré možnosti športovania. Vo free dance sa stala vicemajsterkou sveta v kategórii do jedenásť rokov, nadpriemerne si počínala i na tenisovom kurte. Čo si vyberie, nechali sme na ňu. A som nesmierne vďačný, že sa rozhodla pre basketbal. V ňom jej vieme najviacť pomôcť,“ netají otec hrdú spokojnosť. Pod košmi aj s manželkou zažili toho neúrekom, skúseností majú na rozdávanie. A keďže Nikola je súťaživý typ a v izbe má na očiach mamino striebro, o prirodzenú motiváciu núdzu nemá.

Premiéra na svetovom šampionáte

Staršie žiačky i kadetky Levíc, ktorých dres obliekala, potiahla k tretiemu miestu na Slovensku.

„Mohli sme skončiť aj lepšie, no kategórii starších žiačok nám nevyšiel zápas proti Starej Turej, ktorú sme v sezóne zdolávali. A v kadetkách zasa proti Košiciam. Mrzelo to,“ nezaprie víťaznú povahu. Aj pre túto vlastnosť, najmä však pre spoľahlivé výkony, dostala v pätnástich pozvánku do slovenskej reprezentácie do sedemnásť rokov. Majstrovstvá sveta tejto vekovej kategórie mali byť pôvodne na Slovensku, avšak pre nevyrovnané finančné záležitosti Slovenskej basketbalovej asociácie voči Medzinárodnej basketbalovej federácii (FIBA) šampionát organizovala Česká republika.

Nikola si miesto v tíme udržala – a prvý raz na vrcholnom podujatí reprezentovala Slovensko. V družstve bola najmladšia. Netriasli sa jej v premiére na svetovom šampionáte ruky? „Nominácia ma milo prekvapila. Pociťovala som veľkú zodpovednosť. Trochu som sa obávala, ako zapadnem do kolektívu starších dievčat. Vzali ma medzi seba, mala som z toho pekný pocit. Myslela som si, že budem hrať menej, spravidla som nastupovala ako prvá striedajúca hráčka. Väčšinou na rozohrávke, ale aj na krídle. Či som mala trému? Najprv sa musím chvíľu otriasť, potom už hrám v pohode. Akurát som bola trochu napätá, že ak mi niečo nevyjde, tréner ma už nepostaví,“ podotkla. Akú skúsenosť získala? „Velikánsku. Už si viac dovolím, cítim sa istejšia. Zároveň som si uvedomila, v čom sa musím zlepšiť.“ V čom? „Takmer vo všetkom: v prehľade, v obrane, v driblingu, v streľbe. Musím ešte viac trénovať,“ povie odhodlane.

Slovenky skončili na MS do 17 rokov pätnáste. „Túžili sme po lepšom umiestnení, chceli sme byť v prvej osmičke. V dôležitom zápase s Francúzkami sme takmer po celý čas viedli, no v posledných dvoch minútach sme nevedli trafiť do koša. Prehrali sme o päť bodov,“ priblížuje Nikola.

zväčšiť Talentovaná basketbalistka Nikola Kováčiková. Foto: Robert Hüttner, Pravda
basketbal, nikola kováčiková, Talentovaná basketbalistka Nikola Kováčiková.

Láka euroliga v zahraničnom klube

Igor Skočovski, tréner reprezentantiek do sedemnásť rokov, vidí v nej nemalý potenciál. „Výkonmi naznačila, že má perspektívu. Nie je to vždy o tom, kto nastrieľa najviac bodov. Vie analyzovať situáciu, poučí sa z chýb. Nie je hráčka, ktorá sa zloží, keď jej to nejde. Má ťah na kôš, nebojí sa strieľať, profiluje sa ako útočná hráčka a strelkyňa. Vie však aj ubrániť súperku, v útoku hľadá riešenia, dobre číta hru. Vidím ju na poste strednej rozohrávačky. S jej hrou som bol spokojný, úlohy, ktoré dostala, zvládla. Možno od seba viac čakala, ale to príde. Len musí byť trpezlivá,“ zdôrazní Skočovski.

Pred pár dňami nastupovala v základnej zostave Sloveniek na majstrovstvách Európy A-kategórie do 16 rokov v Debrecíne. Slovenky skončili dvanáste, zachránili sa medzi elitou. Asistentkou trénera Juraja Adamčíka bola Viera Kováčiková, Nikolina mama. Je dcéra ďalej než bola ona v jej veku?

„Určite. Ja som na svetovom šampionáte nehrala, Nikola už áno. Ale – je to ťažko posúdiť. Počas mojej aktívnej kariéry bola kvalitnejšia konkurencia. Nikola má kariéru pred sebou. Je veľký dríč, až to niekedy preháňa. Keď dostane pokyn vystreliť desať ráz, ešte si desiatku pridá,“ prezradí niekdajšia slovenská reprezentantka. „Dcéra je ctižiadostivejšia než bola manželka, je úplne iný typ. Niekedy je problém, že si až príliš pripúšťa prehry,“ doplní otec Peter.

Ako vidí basketbalovú budúcnosť ich dcéra, zatiaľ čistá jednotkárka, od septembra prváčka na levickom Gymnáziu sv.Vincenta de Paul? „Rada by som si v nejakom zahraničnom klube zahrala euroligu. Vysnívané družstvo nemám. Z basketbalistiek sa mi najviac páči hra Američanky Candice Dupreeovej. Pôsobila aj v Košiciach.“ Kováčikovci dobre vedia, že do euroligy vedie ešte veľmi dlhá cesta. Zatiaľ platí, že v Leviciach vyrastá talentovaná basketbalistka, ktorá v nadchádzajúcej sezóne dostane aj príležitosť medzi ženami.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #basketbal #športové talenty #Peter Kováčik