Robíte si z nás srandu. Hrať ako Slováci? Len to nie. Nech si to majú, ale je to nezmysel. Bývalý český reprezentant sa obul do zväzu
Bodyčeky budú posudzované rovnako ako v ženskom hokeji či u mladších žiakov, kde úprava pravidiel platí už tri roky.
Zväz na čele s prezidentom Aloisom Hadamczikom si nechal vypracovať štúdie, inšpiroval sa aj vo Fínsku alebo Kanade.
Mnohých mládežníckych trénerov však novinka zaskočila. Jedným z nich je aj bývalý reprezentant Vladimíra Sičák.
„Je to nezmysel, zdržiava to našu prácu a vývoj hráčov o dva roky,“ vyhlásil v rozhovore pre Sport.cz.
Extraligový majster s Pardubicami a aktuálne kouč v organizácii Mad Bull České Budějovice, kde vedie dorast, 9. triedu a vypomáha aj u ôsmakov prijal novinku s nevôľou.
„Hovoril som si, či si snáď zväz robí z nás všetkých srandu. Z nás trénerov, ktorí obetujú svoj čas a majú snahu deti posunúť k vrcholovému športu. Zaskočilo ma to. Podľa mňa je to veľká chyba,“ mieni Sičák.
Pre väčšinu mladých hokejistov bude mať zmena pravidiel negatívny dopad.
"Jeden hráč bude jazdiť po ľade a päť zo seba bude robiť blbcov. Môžeme zaviesť ligu tri na tri, nech sa chalani hrajú s pukom a korčuľujú sa. Pre šikovných hráčov fajn hobby, ale pre hokej nepoužiteľné.
Koho chránime týmto pravidlom? Maximálne jedného alebo dvoch hráčov v tíme. Mám v tíme šestnásť detí, jedno z nich sa bojí hry do tela. Toto pravidlo sa zaviedlo kvôli jedincom, ale obmedzuje kolektív," vraví Sičák.
V hokeji však dochádza k zraneniam oveľa častejšie, a nielen u hráčov menšieho vzrastu.
"Prežijú iba silné kusy. Ale nejde o to mať 190 centimetrov a 105 kilogramov. Menší hráči sa musia prispôsobiť. Ja som bol tiež menšieho vzrastu, nemal som ani 180 cm, súperom som musel ujsť.
Väčší hráči sú v tíme naopak na to, aby dohrávali súboje. Takto to v hokeji vždy bolo. Každý má na ľade nejakú funkciu. Čím skôr mladých chlapcov naučíme, že hokej nie je balet, tým lepšie a jednoduchšie to pre nich bude," konštatuje bývalý reprezentant.
Na druhú stranu priznáva, že sú tu starosti o zdravie detí.
"Zranenia k hokeju patria, nejde o žiadne harakiri. V mladších žiakoch ešte hra nemá s hokejom príliš veľa spoločného, ale u starších žiakoch už prechod začína.
Učíme ich veci, ktoré využijú v doraste, juniorke i dospelom hokeji. Teda aj fyzickú hru. V určitých situáciách trénujeme, nech nesledujú puk, a hlavne zastavia hráča," mieni Sičák.
Nevyhol sa ani porovnaniu s inými krajinami, kde už podobné pravidlá fungujú dlhodobo.
"Možno to bude skvelé. Kanada má podobné opatrenia, hrá super, aj keď sa samozrejme môžeme baviť o úplne inak početnej hráčskej základni. Má to zavedené aj Slovensko. Ako Slováci ale určite hrať nechceme.
Ja to jednoducho nevidím ako dobrú vec, ešte v polovici sezóny a bez nejakej diskusie. Je to nezmysel, zdržiava to našu prácu a vývoj hráčov u dva roky. Jasné, môžu to mať v zahraničí. Nech si to majú. Ale ja stojím v prvej línii a cítim, že to je zle. Nie som sám. U nás v organizácii si o tom osem trénerov myslí to isté. Týmto pravidlom nič nezachraňujeme," dodal Sičák.