Ramsay bol odvážny, Regenda a Cehlárik sklamali. Najväčšie negatívum? Hráči nepoužívali hlavu

Ako hodnotíte vystúpenie Slovákov na šampionáte z hľadiska výsledkov i predvedenej hry?
Prvé tri zápasy proti favoritom boli pozitívne. Hrali sme hokej, ktorý preferuje Craig Ramsay – útočne, bolo cítiť, že hráči idú do zápasov s cieľom vyhrať a nielen ich odohrať. Proti Kanade sme navyše siahali na víťazstvo. Škoda, že sme nezískali viac bodov. Ukázal sa potenciál tímu. Nechýbala nám bojovnosť, nasadenie, rýchle korčuľovanie.

Brankári zachytali veľmi dobre, hoci pred šampionátom nad ich výkonmi visel otáznik. Najväčším negatívom bolo extrémne veľa vylúčení.
Prejavilo sa to najmä v druhej časti turnaja, keď sme boli v zápasoch v pozícii favorita a mohli sme viac dominovať. Všetkých asi najviac mrzí zbabraný zápas s Kazachstanom, v ktorom sme boli lepším tímom.
Slovensko bolo najvylučovanejším mužstvom skupinovej fázy MS. Boli vyššie tresty individuálnym zlyhaním jednotlivcov alebo pramenili z agresívneho štýlu, ktorým sa Ramsayho zverenci prezentovali?
Každý sa snaží urobiť všetko pre to, aby vyhral. Niekedy možno treba viac používať hlavu a myslieť na to, čo robím a nechodiť neuvážene do súbojov. Mám pocit, že to bolo niekedy bezhlavé. Je v poriadku, ak sa to stane v jednom alebo dvoch prípadoch.
Aj z vyjadrení hráčov však bolo evidentné, že sú z toho frustrovaní. Neustále si navzájom zdôrazňovali disciplínu a každý zápas to dopadlo rovnako. Na to musia hľadať odpoveď aj oni sami. Dôležité je, aby viac premýšľali nad pravidlami a uvedomovali si, čo si ešte môžu dovoliť a čo je už za hranicou.
Po zápase so Slovinskom mali menší konflikt kapitán Marek Hrivík a útočník Libor Hudáček. Ako ste to vnímali?
Skúsenejší hráči, ktorí si to naozaj môžu dovoliť, chceli Liborovi dohovoriť. Podobné momenty sa v športe stávajú. Nemyslím si, že by to výrazne ovplyvnilo výkony chlapcov v ďalšom zápase.
Sú tam vypäté emócie a niekedy to vyzerá na ľade horšie, ako keď si to vyrozprávate v pokoji v šatni. Určite si však nemyslím, že to naznačilo zlé vzťahy v kabíne. Práve tak to má vyzerať v každom tíme. Myslím si, že mu len dohovárali, aby takéto situácie riešil inak.
Vravíte, že to neovplyvnilo ich výkony. Na Hudáčkovi však bolo vidieť v zápase proti Nórsku, že nehrá v pohode. V závere netrafil prázdnu bránku a nevyužil viaceré príležitosti na skórovanie…
Samozrejme, keď sa hráčovi nedarí využívať šance, je frustrovaný. Je to bežná vec. Na Liborovi bolo vidno, že potrebuje streliť nejaký gól z dorážky alebo po tečovanej strele, pretože z klasických šancí mu to nevychádzalo.
Potreboval prelomiť smolu a to sa mu nedarilo. Libor síce nestrieľal góly, ale herným prejavom naplnil to, čo sa od neho očakávalo. Chémia s Petrom Cehlárikom fungovala veľmi dobre. Vedeli o sebe a dokázali si navzájom dávať výborné prihrávky.

Tréner Nórov hodnotil hru Slovákov ako pomalú. Zdalo sa vám, že rýchlosť nie je takou veľkou výhodou ako na predošlých MS?
Práve proti Nórom sme hrali rýchlejšie. Hráči sa stihli zregenerovať po zápase so Slovinskom a korčuľovali lepšie ako súper. V predošlých zápasoch mohla byť za našou slabšou rýchlosťou práve nedisciplinovanosť.
Viacerí hráči sedeli na striedačke, iní boli neustále na ľade a bránili sa súperovým presilovkám. Navyše, na konci sezóny majú za sebou už množstvo zápasov. Aj to sa mohlo prejaviť na rýchlosti, najmä proti Kazachstanu a Slovinsku.

Ktorí hráči vás na turnaji pozitívne prekvapili a od koho ste očakávali viac?
Potešil ma fakt, že hoci sme mali v tíme osem nováčikov, dokázali sme byť konkurencieschopní. Milo ma prekvapil obranca František Gajdoš. Samozrejme, aj obaja brankári. Stanislav Škorvánek a Samuel Hlavaj podávali vynikajúce výkony. Určite viac sa očakávalo od hráčov v prvých dvoch útokoch.
Hudáček bol dominantný, ale asi aj sám od seba očakával viac gólov. Čakal som viac od Pavla Regendu, ktorý mal vydarenú sezónu v zámorí, kde si premiérovo zahral aj v NHL. Nie práve vydarená sezóna sa mohla podpísať pod výkony Petra Cehlárika, ktorý mal byť lídrom ofenzívy. Hoci nejaké body nazbieral, nebol taký výrazný, ako by sme potrebovali.
V obrane dostali veľký priestor na ľade mladíci Šimon Nemec a Samuel Kňažko. Ako ste vnímali ich výkony?
Sú to stále hráči v mladom veku. Odohrali v každom zápase veľa minút. Obaja sú kreatívni obrancovia, ktorých výhodou je aj ich možnosť využitia na presilové hry. Budú sa každým rokom len zlepšovať. Sú pre Slovensko veľkým prísľubom do budúcnosti. V obrane sa mi páčili aj výkony Kocha, Jánošíka či Grmana. V defenzíve som nepostrehol na šampionáte výraznejšie problémy.
Pred šampionátom sa hovorilo aj o tom, že môže byť posledným pre trénera Ramsayho. Malo by sa vedenie reprezentácie na čele s Miroslavom Šatanom odhodlať k zmene trénera?
V prvom rade by som chcel vyzdvihnúť Ramsayho za to, že sa od začiatku nebál v nominácii siahnuť po hráčoch z extraligy. Často si vyberal aj takých, ktorých ľudia nepoznali a mali pocit, že nie sú dostatočne produktívni. Ramsay v nich videl veľký potenciál a ich silné stránky, ktorými skvele zapadli do tímu.

Čo sa týka zmeny trénera, páči sa mi taktika, ktorú na zväze zvolili. Pri Ramsaym sa vystriedalo viacero slovenských trénerov v pozícii asistentov. Ak sa Craig rozhodne skončiť, bolo by z môjho pohľadu vhodné dať šancu niektorému z jeho asistentov. Myslím si však, že Ramsay má slovenskému hokeju stále čo ponúknuť.
Jedným z najväčších kandidátov na post trénera reprezentácie bol už v minulosti Vladimír Országh. Mal by práve on dostať šancu?
Dosiahol tituly v slovenskej extralige a úspech si pripísal aj v Česku s Třincom v pozícii asistenta. Rozhodne už má skúsenosti, ktoré by mohol zužitkovať v reprezentácii. Bude to len na ňom, či by ponuku prijal. Ak nie, vedel by som si tam predstaviť aj Jána Pardavého či Andreja Podkonického.
Práve oni by mohli priniesť určitú kontinuitu. Ak by sme chceli niekoho zo zahraničia, videl by som ho v pozícii asistenta. Cesta, ktorú Craig nastolil, sa ukazuje ako správna a bolo by dobré v nej pokračovať.

Ako vnímate smerovanie slovenského hokeja a jeho budúcnosť v najbližších rokoch?
V predošlých rokoch nám chýbali kreatívni hráči v ofenzíve. To bola naša doména ešte 10 až 15 rokov dozadu, keď sme mali v NHL výborných hráčov, ktorí patrili k oporám svojich tímov. Teraz sa to postupne začína zlepšovať. Juraj Slafkovský, Dalibor Dvorský, Filip Mešár sú prísľubom do budúcna.
V obrane sú to už spomínaní Nemec, Kňažko a ďalší. Verím, že tento rok nám prinesie aj draftovaných brankárov a pred nami sú pozitívne sezóny. Je skvelá vizitka, ak dokážeme vyprodukovať aspoň dvoch dobrých hráčov pre draft, ktorý je určitým spôsobom smerodajný z hľadiska práce s mládežou.
Dočkajú sa slovenskí fanúšikovia medaily z MS do dvoch či troch rokov?
Myslím si, že to potrvá dlhší čas. Vidíme to na príklade Švajčiarov. Pred dvadsiatimi rokmi začali viac pracovať s mládežou a teraz sa postupne začínajú prejavovať výsledky ich snaženia. Mali už jednorazové úspechy, tak ako aj my a vidíme, kde sa dostali.

Posledných desať rokov už dokázali konkurovať najlepším tímom, ale až pred dvoma rokmi sa dostali do etapy, kde je ich jednoznačným cieľom na MS medaila. My sa musíme snažiť o niečo podobné, aj keď v našich podmienkach je to náročnejšie. Úspechy na drafte však hovoria, že ideme správnym smerom.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ