Keby Mečiar a Klaus nerozdelili štát, mnohí reprezentanti by neboli, vraví Lukáč. Zobral by na MS Réwaya?
Foto: TASR, Milan Kapusta
Košickí hokejisti oslavovali po ôsmich rokoch titul. Potešili v uplynulej sezóne aj vás?
Ako Košičana ma mrzelo, že sme taký dlhý čas čakali na titul. Košickí fanúšikovia, ktorí sú skvelí, si tento úspech zaslúžili. A aj hráči. Iná vec je, že liga bola slabá a sme len jednookí šampióni medzi slepými. Nemali by sme to preceňovať.
Tak ako hral Zvolen vo finále, tak sa podľa mňa o titul nebojuje. Schudnem desať kíl a môžem hrať v lige. Aspoň predĺženie. V našej ére sa na východe skladalo jedno silné mužstvo v Košiciach.
Teraz bolo v lige šesť mužstiev z východu, doplňme k ním Humenné a Bardejov a môžeme mať samostatnú východoslovenskú ligu. Ale trápi ma aj veľa iných vecí.
Napríklad?
Pred rokom získali titul naši juniori a v kádri nie je ani jeden. To je škoda, pýtam sa, pre koho ich vychovávame? Na rozhodujúcom zápase vo finále bolo 8 300 divákov. Keď odchádzali zo štadióna, mali ste sa ich spýtať, či poznajú zostavu mužstva, mená všetkých hráčov.
Možno by to zvládlo 300 z nich. V našej ére fanúšikovia sypali zostavy ako z rukáva. Otázka je tiež, čím sa máme chváliť, keď sme síce majstri, ale v aktuálnej reprezentácii nie je Košičan…
Jeden predsa – brankár Riečický…
Áno, ale mám obavy, že ten bude sledovať zápasy akurát zo striedačky…
Čítajte aj Pre Slovákov sa začínajú MS s viacerými pochybnosťami. Proti súperovi, ktorého skalp držal len Hudáček
Vy ste chodili na ligu na štadión?
Videli ste, aby Gretzky, Lemieux, Fetisov, Larionov alebo v Trenčíne Gáborík, Hossa, v Bratislave Rusnák, Golonka či ďalšie legendy sedeli v hľadisku medzi divákmi? Na štadióne majú svoje čestné miesta. V Košiciach je to inak.
Ale v skyboxoch a vo vipke sú často aj ľudia, ktorí nemali v živote na nohách korčule. Nielen ja, ale aj Liba, Slanina, ďalší hráči, ktorí niečo pre košický hokej spravili, by si zaslúžili viac rešpektu. História sa dá ukradnúť alebo požičať, ale nie vymazať.
Dnes sa začínajú majstrovstvá sveta v hokeji. Vy ste na svojich prvých štartovali v roku 1977. A hneď ste prispeli k zlatým medailám. V útoku ste hrali s legendami Ivanom Hlinkom a Jiřím Holíkom…
Nielen oni, všetci ďalší vo vtedajšom kádri boli výnimoční hokejisti, ktorí sa zapísali do histórie. V izbe ma ubytovali so slovenským hokejistom storočia Vladimírom Dzurillom. Bol to nielen jeden z najlepších brankárov, akých hokej mal, ale aj nádherný človek.
Oslovoval som ho tatko alebo otec. Bol som hokejové ucho a on už hviezda v najlepšom zmysle slova. Práve jemu som strelil môj prvý ligový gól. A po niekoľkých rokoch sme sa stali spoluhráčmi v národnom tíme…
Foto: Profimedia
V československej lige ste dali 393 gólov, čo je najviac zo všetkých slovenských hokejistov. Účet ste si otvárali ako neznámy hráč. Ako reagoval Dzurilla?
Drvivú väčšinu gólov som dal v košickom drese, výnimkou bol rok, keď som vojenčil v Dukle Jihlava, kde som získal aj titul. Nebolo na svete brankára, ktorého by som neprekonal, dal som gól Hašekovi i Tretiakovi.
Gólov bolo veľa a na mnohé si už nepamätám, ale na prvý nezabudnem nikdy. Mal som šestnásť rokov, bol to len môj tretí štart v lige. Keď som prekonal Dzurillu, cítil som sa v siedmom nebi. Vlado vykorčuľoval z bránky a dal sa vystriedať. Keď mi taký zasran strelí gól, nemám na ľade čo hľadať, vyhlásil.
V Košiciach ste začínali v útoku so starším bratom Imrichom, neskôr sa k vám pridal mladší Jozef. V reprezentácii váš legendárny útok spojil útek. Zrodil sa za mimoriadne dramatických okolností…
Bolo to na MS 1982 vo Fínsku. Na šampionáte sme začali v zložení Lukáč – Ihnačák – Liba. Tak sme odohrali štyri zápasy v základnej časti. Potom sa však Peter Ihnačák rozhodol opustiť tím, emigroval. Vybral sa za bratom Mirom. Mal to všetko presne pripravené.
Foto: ŠTARTFOTO/JÁN SÚKUP
Boli ste výborní kamaráti. Vedeli ste o tom?
Nevedel, ale nebol som ani hluchý ani slepý. Vyrastali sme spolu odmalička, hrávali v jednom mužstve, na MS sme bývali na jednej izbe. Až do rozlúčky sme o tom neprehodili ani slovo. V deň, keď odchádzal, sme boli ráno na rozkorčuľovaní, po ňom sme opúšťali halu poslední.
Objali sme sa, zaželal som mu všetko najlepšie. Do hotela už so mnou nešiel. Nezazlieval som mu to, ale ja by som to nikdy neurobil. Peter bol v špeciálnej situácii. Mal v zahraničí brata, pripravil mu zázemie.
Vtedy sa tréneri rozhodli zaradiť do vášho útoku Rusnáka…
Útok sa hneď ujal. V boji o medaily bol kľúčový zápas so Švédmi, nemohli sme v ňom prehrať. Zvíťazili sme 3:2, dal som dva góly a prihrával mi na ne Daro Rusnák. Začalo sa skvelé obdobie, ktoré trvalo vyše štyroch rokov. Najlepšie sme hrali v Sarajeve 1984.
V olympijskom turnaji bol výborný najmä zápas s USA, asi môj najťažší a možno aj najlepší v kariére. Náš útok v ňom strelil štyri góly, dva dal Igor a my s Darom po jednom. O rok sme sa opäť stali majstrami sveta a Daro bol kapitán tímu.
Foto: ČTK / Doležal Michal
Na MS ste štartovali štyri razy, máte dve zlaté a dve strieborné medaily. Ktorý úspech v kariére si najviac ceníte?
Všetky rovnako. Pre mňa bol každý výnimočný. Bol som obyčajný chlapec z piatich detí, zažil som aj ťažšie chvíle, viem, čo je život. Pre mňa bolo fantastické, že som sa do silných výberov dostal, mohol som reprezentovať. Keď ma nenominovali, tak som plakal.
Čítajte rozhovor Môže to dopadnúť zle. Hokejové osobnosti krotia slovenské ambície
Pred ktorým podujatím sa to stalo?
Pred olympiádou 1980, mal som už dvadsaťpäť, stal som sa najlepším strelcom v najvyššej súťaži, dal som v tom ročníku 49 gólov a do Lake Placidu ma nevybrali.
Bol som nešťastný, nik tomu nerozumel, vyvolalo to veľkú diskusiu a napokon ma dodatočne do mužstva zaradili. Ale vždy platilo, že do silného československého výberu sa Slováci veľmi ťažko presadzovali.
Po roku 1993 sa na nás odrazu zabudlo. Oslavujeme 30 rokov samostatnej republiky a my akoby sme ani neexistovali. Ale my sme predtým nereprezentovali Mongolsko, ale takisto aj slovenský hokej.
Na majstrovstvách sveta, ktoré budú v najbližších dňoch pútať pozornosť, sa už tradične nepredstavia najsilnejšie výbery krajín, čo platí aj o Slovensku. Ako vnímate túto realitu?
Je to škoda, my sme si zahrali proti najsilnejším tímom a najlepším hráčom planéty. Ale je tu aj iná vec. Ak by teraz všetky tímy prišli v najsilnejších zloženiach, tak sa s pukom ani nestretneme…
Nechceme si to priznať. Klameme stále sami seba. Nielen v športe. A zdá sa mi, akoby v ňom platil zákaz kritiky. Stále opakujeme otrepané frázy.
Foto: TASR, Milan Kapusta
Aké?
Už neexistuje slabý súper, hanbu sme si neurobili, vraciame sa domov so vztýčenou hlavou, poučili sme sa z chýb… Stačí? Toho sú denne plné média a už sa to nedá počúvať. Skončíme na desiatom, dvadsiatom alebo päťdesiatom mieste a sme spokojní. Chýbajú nám nároky a kritériá.
Kto zo súčasných hráčov by mal šancu nastúpiť v niekdajšom československom hokejovom výbere? V nich bývali zväčša dvaja-traja a len výnimočne viacerí Slováci. Keď sme sa stali v roku 1985 majstri sveta, posledný raz v ére Československa, okrem nášho útoku bol zo Slovákov v kádri ešte Dušan Pašek.
Ako by v niekdajšej konkurencii obstáli súčasní hokejisti?
Keby Mečiar s Klausom nerozdelili republiku, väčšina súčasných hráčov by nevedela, čo je reprezentácia. Hovorím to vážne. Dnes je už reprezentant skoro každý. A platí, že v národnom tíme nie sú vždy najlepší. Ani tí, čo by v ňom mohli byť.
Čítajte aj Český komplex nepoznáme. Spolužiakovi to v zápase osladím, burcuje Koch
Kto vám v ňom teraz chýba?
Reprezentácia nie je na skúšanie hráčov, v nej by mali hrať najlepší a mali by sme mať najvyššie ambície. To neznamená, že nemajú dostať šancu aj mladí hokejisti, aj my sme s Golonkom nominovali do reprezentácie začínajúcich útočníkov Hossu či Biceka.
Nebudem hovoriť o všetkých menách, ale v mužstve mohol byť pokojne talentovaný Dvorský podobne ako vlani Slafkovský, nebál by som sa toho. A keď sa piati či šiesti Slováci stanú s Třincom majstrami v Česku, nemali by chýbať v kádri, česká liga je kvalitnejšia ako slovenská.
V uplynulých týždňoch sa veľa diskutovalo, či mal byť vo výbere Martin Réway. Váš názor?
Dostal som túto otázku viackrát. Zachytil som nedávno prirovnanie, že Réway je slovenský Gretzky. To je naozaj na smiech. Potom by v národnom tíme stopercentne nemal chýbať. Ale on do reprezentácie nepatrí. Na ľade má síce svoje kvality, ale je veľmi problémový človek a ja by som ho určite nebral.
Slováci otvárajú turnaj zápasom s Českom. Je dobré, že začnú s jedným z favoritom skupiny, alebo na úvod by bol lepší ľahší súper?
Myslím si, že je to výhoda. Česi budú chcieť vyhrať, ale my nemáme čo stratiť. Mohli by sme to využiť. Má to však háčik.
Aký?
Prvý zápas je na takomto turnaji vždy dosť dôležitý. Nesmieme schytať výprask, to by mohlo negatívne poznačiť ďalší vývoj i naše výkony.
Čítajte aj Ostrá kritika z Fínska: Slováci idú proti vlastnej logike. Kto v nominácii nemá čo hľadať?
Ako sa vám pozdáva slovenský tím na MS?
Podľa mňa by mal byť o niečo lepší ako v posledných rokoch. Najväčší problém vidím v obrane, chýbajú mi v nej takí borci ako Černák a Fehérváry, tí by nám veľmi pomohli. Mám trochu obavy aj o brankársky post. Po dlhom čase sú v tíme len brankári zo slovenskej ligy.
Držím im palce a dúfam, že chytia formu. Lebo inak budeme mať problém, brankár má až sedemdesiatpercentný podiel na úspechu mužstva. V bránke by malo mať každé mužstvo jasnú jednotku, nie je dobré, keď sa striedajú viacerí. My sme mali vždy skvelého brankára – Dzurillu, Holečka, Hašeka…
Foto: SITA, Ivan Fleischer
V generálke pred MS síce Slovensko zdolalo Rakúsko, ale predtým prehralo päťkrát za sebou. Znepokojuje vás to, alebo to len vnímate ako prípravu, v ktorej výsledky nie sú podstatné?
To je problém. Je to síce len príprava, ale keď doteraz mužstvo nehralo dobre, môžeme reálne čakať, že o týždeň už bude všetko v poriadku a bude podávať výkony ako z partesu? Sám som to veľakrát zažil.
V príprave minimálne beží boj o fleky na šampionát. My sme sa išli vždy potrhať, aby sme sa dostali do nominácie. Teraz prehráme s Rakúskom a sme pokojní. Mám byť nadšený, že sme ho v odvete zdolali? Ako som už povedal, nemáme nijaké kritériá.
Dávame do pozornosti Kedy hrajú Slováci? Kompletný program MS v hokeji 2023
V skupine čaká Slovákov okrem Česka ďalší favorit Kanada a potom domáce Lotyšsko, Švajčiarsko, Nórsko, Slovinsko a Kazachstan, s týmito tímami budú bojovať o postup do štvrťfinále. Ako vidíte ich šance?
Túto skupinu by sme mali zvládnuť. Ak nie, nemáme naozaj v najsilnejšej osmičke čo robiť. Postup do štvrťfinále vidím ako povinnosť. Inak bude zle a padneme tam, kde sme boli donedávna, keď sme sa hokejovo trápili a niekoľko rokov po sebe nepostúpili ani zo skupiny.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ