Keď si slovenský kapitán kliesnil cestu do NHL, tréner si pred ním vyložil bosé nohy. Nákupy s Jágrom viac nechce zažiť
Foto: Profimedia
Marek Hrivík sa rokmi vypracoval na váženého reprezentanta. Pod vedením trénera Craiga Ramsayho si zaslúži prívlastok – nenahraditeľný.
Keď vlani priviedol slovenských hokejistov k olympijskému bronzu, stal sa len tretím kapitánom v ére samostatnosti, ktorému zavesili na krk vytúženú medailu. Na rozdiel od Miroslava Šatana či Zdena Cháru to dokázal s tímom, od ktorého nikto nič neočakával.
S nenápadnou družinou. Takou, ako je on sám.
Sklamaný z draftu
Hrivík pochádza z Kysúc, no hokejovo vyrástol v Žiline. Keď vstúpil do kabíny tamojších dorastencov, mal o dva roky menej ako väčšina jeho spoluhráčov. „Je to tak. Medzi rovesníkmi bol o dve triedy lepší, no ani medzi nami sa nestratil,“ spomína Anton Čavrk, jeho niekdajší spoluhráč.
Hrivík bol vraj na svoj vek vyspelý. Hokejovo aj silovo. „Ihneď dokázal, že má veľkú perspektívu. Bolo vidieť, že si ide za svojim. Makal viac ako ostatní. Dlho sa medzi nami neohrial, rýchlo ho vzali do projektu reprezentačnej dvadsiatky,“ vraví Čavrk.
Sezóna 2008/2009 bola pre Hrivíka zlomová. V extraligovom výbere dvadsiatky HK Orange bol opäť najmladší. Jediný zástupca ročníka 1991 však paradoxne patril k najlepším v tíme. Aj vďaka tomu si vyslúžil pozvánku na šampionát juniorov v Ottawe, kde Slováci skončili na skvelom štvrtom mieste.
Čítajte viac Kto bude na MS jednotkou? Podľa Staňu majú dvaja brankári výhodu. Príchod Haláka? Hraničilo by to s nostalgiou, vraví Valábik
Hrivíkova prítomnosť na kanadskom ľade bola zreteľná a v tej chvíli sa začal objavovať aj v preddraftových rebríčkoch.
Hoci experti predpovedali, že jeho meno zaznie v treťom či štvrtom kole draftu, nestalo sa to. A situácia sa zopakovala aj o rok, keď už Hrivík hrával za Moncton v juniorskej QMJHL.
„Z draftu som bol sklamaný, rovnako ako môj agent, ktorý bol nahnevaný, že si ma nikto nevybral. Ale hneď po drafte za mnou prišli predstavitelia viacerých klubov. Draft je nevyspytateľný, myslel som si, že mám väčšie šance,“ hľadal vtedy slová rozčarovaný Hrivík.
Agent Marcel Sakáč mu však dohodol prípravný kemp v Columbuse Blue Jackets. Pravda, odtiaľ je cesta do NHL stále veľmi dlhá, no Hrivík na sebe tvrdo pracoval. Hokejoví insajderi tvrdia, že azda viac, ako hráči v profilige.
„Zažil som ho počas letnej prípravy pri žilinskom áčku, neuveriteľne drel. Úplne iný level ako ostatní. Keď ho posadili na bicykel, hneď nám ušiel a nevideli sme ho. Mal svoj cieľ a šiel za ním. Aj životosprávu dodržiaval. No nebolo to len o drine, mal aj talent. Má veľké hokejové IQ,“ upozorňuje Čavrk.
Čítajte viac Železný muž nemá rád tréningy, pre Ramsayho je nenahraditeľný. Kde mu nájde miesto?
Aj preto s ním čoskoro podpísal kontrakt Connecticut z farmárskej AHL. „Po príchode som chcel čo najjasnejšie všetkým ukázať, že mám na to, aby som tu hrával,“ povedal.
Nedraftovaný Hrivík bol zrazu pomerne zaujímavým artiklom aj pre kluby z NHL. V roku 2012 s ním podpísal zmluvu slávny New York Rangers. Začal sa boj o miesto v najlepšej lige na svete. Hokejovo tŕnistá cesta, ktorá do výraznej miery poznamenala jeho kariéru.
Bosé nohy na stôl
Keď rodák z Čadce v lete 2013 prvýkrát vstúpil – v predsezónnom kempe – do kabíny Rangers, šéfoval jej Alain Vigneault. V podcaste Mariána Gáboríka a Borisa Valábika spomenul úsmevnú príhodu, ktorá v tom čase Hrivíkovi až taká smiešna nebola.
Vigneault síce pre tamojšie hokejové periodiká vyhlasoval, že „Hrivík je pomerne rýchly a šikovný, čo je v dnešnom hokeji veľkou výhodou,“ no keď padla otázka na miesto v prvom tíme, Kanaďan už taký presvedčivý nebol.
„Mal som s ním úvodný míting a prvé, čo urobil, bolo, že si predo mňa vyložil bosé nohy na stôl. Hneď som vedel, že si nezahrám. Takýto veľký rešpekt mi prejavil,“ usmieval sa Kysučan s odstupom času. A tak aj bolo. Hrivík to mal pri Vigneaultovi ťažké, poriadnu šancu pri ňom nikdy nedostal.
„Je to určité sklamanie. Rangers je v tomto špecifická organizácia. Hokejisti majú obrovské platy a z farmy sa tam dostane málokto. Vlani sa to podarilo len jednému, túto sezónu dvom. Mám to náročnejšie aj v tom, že ma nedraftovali,“ povedal pre Pravdu v roku 2015.
Hrivík hrával v AHL za Hartford Wolf Pack a roky plynuli. Z hokejového hľadiska sa dá povedať, že tie najlepšie. Milionársky New York Rangers však z farmy nevolal do prvého tímu takmer žiadnych hokejistov.
Dočkal sa až v roku 2016, keď 21. februára nastúpil na duel proti Detroitu (1:0 pp). „Som naozaj šťastný, že sa to stalo. Som nadšený a budem sa snažiť túto príležitosť využiť čo najlepšie,“ povedal na klubovom webe. Odohral deväť striedaní, sedem minút a 32 sekúnd, zaznamenal jeden hit a zblokoval jednu strelu.
„Snažil som sa naskočiť do rozbehnutého vlaku. Na farme musíte byť pripravený, prísť a predviesť sa,“ uviedol pár hodín po záverečnom klaksóne. O deň neskôr priznal, ako to po štyroch rokoch na farme naozaj cítil.
„Netajím, čakal som, že debut príde o čosi skôr. Už pred pár rokmi. No lepšie neskoro ako nikdy. Takže som veľmi rád, že to konečne vyšlo.“
Čítajte viac Regenda nie je pred MS stopercentný: Len štrnásť zápasov v NHL? Viac, ako niektorí za celý život
Čo nevidia, tomu neveria
Pre Hrivíka síce znamenala premiéra v NHL veľa, ale v Rangers odohral len 21 zápasov. Dal si ešte jednu šancu, v Calgary Flames, kde nastúpil na ďalšie tri duely. Po veľkom boji sa vzdal zámorského sna. Odišiel do Európy. Do ruskej KHL.
„Škoda, možno mal ešte vydržať. Ale asi toho už bolo naňho priveľa, veď dlho sa bil o šancu,“ spomína Čavrk, ktorý Hrivíkovu zámorskú cestu celkom podrobne sledoval.
V Rusku to tiež nemal jednoduché. Zastavili ho zdravotné problémy. Doktori dlhšie nevedeli prísť na to, čo slovenskému útočníkov je. Pomohla mu až špeciálna klinika v USA, kde vyriešili jeho bolesti hlavy a závraty po otrase mozgu.
"V Rusku takéto zranenie neuznávajú, lebo čo tam nevidia, tomu neveria. Bolo ťažké sa s nimi o tom vôbec rozprávať. Poslali ma za jednou pani doktorkou, ktorá bola údajne certifikovaná od KHL, ale keď som bol za ňou, prišiel som na sídlisko medzi paneláky.
Boli to pecky. V Amerike máte top starostlivosť, toto bol však šok. Otočil som sa vo dverách a odišiel," krútil hlavou.
O rok mu to však konečne sadlo. Vo švédskom Leksande sa z neho stal najproduktívnejší hráč kvalitnej Elitserien. Z Hrivíka bol postupne líder, ktorý prebral na seba veľkú zodpovednosť.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
"NHL je rýchla v myslení, hráči vopred vedia, čo spravia s pukom. V AHL je to tiež rezké, no korčuľovaním, menej myslením.
Rusko bolo v porovnaní so zámorím pomalé, ale prvé dve päťky boli v každom mužstve veľmi šikovné. Švédsko je svojské, neznášajú nahadzovanie, puk najradšej držia na hokejke," porovnával.
V tom momente si už nikto nevedel predstaviť reprezentáciu bez Hrivíka. Dostal v nej veľký priestor, urobili z neho kapitána.
Libor Hudáček počas olympiády v Pekingu o ňom povedal, že v šatni pripomína Miroslava Šatana, slovenskú hokejovú legendu. Počas otváracieho ceremoniálu dokonca niesol slovenskú vlajku.
„Veľmi si to vážim, že sa mi dostalo toľkej pocty,“ vravel skromne.
Typicky „hrivíkovsky“…
Ako Šatan?
Ľudia, ktorí Hrivíka poznajú, vravia, že, že nie je výstredný typ. „Nikdy takým nebol. Žiadna prehnaná extravagancia, nikdy nepatril medzi tých, ktorí by radi pútali pozornosť,“ zdôrazňuje Čavrk. Sám útočník priznáva, že prehnaný záujem mu nerobí dobre a dokumentuje to na príklade Jaromíra Jágra.
Ten príbeh pochádza z New Yorku, keď si legendárna šesťdesiatosmička v nákupnom centra hľadala oblek, košeľu a kravatu. Garde jej robil mladý Hrivík.
„Poviem vám, že všade, kde sa pohol, ho ľudia zastavovali. Každý sa za ním obzeral. Všetci ho tam poznali. Toto už nechcem v živote zažiť,“ rozpovedal príhodu s najlepším Európanom, aký kedy hral hokej.
Čítajte viac Štyria adepti, tri miesta. Letenku na MS si pýta dlho prehliadaný brankár. Na východe dajú zaňho ruku do ohňa
Z našej skúsenosti môžeme Hrivíkovu skromnosť a potrebu nevzbudzovať pozornosť len potvrdiť. Rozhovor neodmietne, ale dôvod na bombastický titulok vám rovnako nedá. Odpovedá skôr diplomaticky, tak, aby zbytočne nevzbudil rozruch.
"Je to pravý kapitán. Nie je úplne vážny, vie aj zažartovať, vtipy mu nie sú cudzie. Ale keď treba zakročiť či rozhodnúť, tak vie aj to. Má to v sebe. Nikdy však nekritizuje jednotlivcov, vždy rieši tím ako celok.
A že pripomína Šatana? Hm… Mira som raz zažil, môže byť, že sú si veľmi podobní," vraví Peter Zuzin, Hrivíkov parťák z bronzového Pekingu.
Ramsay v ňom objavil lídra. Hráča, na ktorého sa môže v každej situácii spoľahnúť. Hokejistu, ktorému hokejový osud azda nebol natoľko naklonený, ako by chcel, ale prekážky, ktoré mu postavil do cesty, ho zocelili.
Po šampionáte v roku 2021, keď sa Slovensko po ôsmich rokoch prebilo medzi najlepšiu osmičku, vravel, že "štvrťfinále je odteraz naša latka a musíme nájsť cestu, ako sa dostať ďalej do semifinále.
Ale mám pocit, že sa náš hokej pohol. Hráči sa posúvajú, do NHL prichádzajú noví a verím, že bude lepšie," vravel.
Zdá sa, že sa nemýlil. Aj vlastným pričinením.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ