Janus vysvetľuje, prečo teraz reprezentáciu nerieši. Jeden futbalový brankár mu poriadne lezie na nervy

„V zlomových situáciách cítim, že sme na tom mentálne aj fyzicky lepšie ako súperi,“ vravel rodák z Prešova pred dnešným 3. štvrťfinálovým zápasom s Nitrou.

Kedy naposledy ste si takto užívali hokej?

Možno v Litvínove, tam sme sa dostali aj do play off. Ale aby som bol s tímom na čele tabuľky, to sa mi veru už dlho nestalo. Vážim si, že môžem chytať za Košice. Posledné mesiace sa nám vydarili, hádam to takto vydrží až do konca.

Dá sa vôbec užiť si zápas play off?

Je to psychicky náročné, predovšetkým, keď sa rozhoduje v predĺžení. Ale na to sme predsa dreli celý rok. Zrazu chodia vo veľkých počtoch fanúšikovia, vládne super atmosféra, je to jednoducho odmena. Ide však ruka v ruke s veľkou zodpovednosťou.

Nosíte ju v hlave aj domov?

Tým, že je vyraďovacia časť, nevyhnete sa tomu. Hokej na vás odvšadiaľ „padá“, keď nehráme my, v telke vysielajú iné zápasy. Buď u nás alebo v Česku. Neustále sa to prelieva. Človek by rád na hokej nemyslel, ale stále oň zadrie. Cez víkend som si vravel, že konečne nemusím ísť na ľad a potom vám dieťa povie, že poďme. To sa nedá odmietnuť.

Máte za sebou štatisticky vydarenú základnú časť, Košice skvelý finiš. Nevraveli ste si, že takúto formu by sa patrilo pošetriť si na play off?

A čo je to tá forma (smiech)? Proti Nitre sme zvládli úvodné dva zápasy a chceme v tom pokračovať. Forma tu raz je, inokedy nie, vždy napokon rozhodne tímový výkon. Môže sa stať, že individuálne zlyhám, ale mužstvo ma podrží.

Chápem však, čo máte na mysli: vraví sa, že s formou je to ako na sínusoide, aj v Košiciach sme mali občasné výkyvy a môže sa to prihodiť aj v play off. Pravdou je, že ak sme na konci základnej časti boli na vrchole, tak teraz už musíme držať len rovnú čiaru.

Mimochodom, čo je to brankárska forma? Ste zrazu v bránke rýchlejší, obratnejší alebo sa len na vás lepí viac šťastia?

Uf, ak by som to vedel, tak ju mám stále. Je to ako guláš, je tam všetko, od sebavedomia celého tímu, vzťahov, aké sú v ňom, o tom, ako si rozumiete s druhým brankárom, s trénerom, ako vám to klape doma – faktorov je veľa. Mama mi vraví, že byť hokejovým brankárom znamená robiť individuálny šport a preto radšej na zápasy nechodí, ale ono to tak nie je. Veľa záleží od tímu.

Mali ste niekedy pocit, že ste nepriestreľný?

Áno. Keď som vychytal nulu. Vydržalo mi to do ďalšieho tréningu a tam ma spoluhráči vrátili do obrazu (smiech). Ale poviem vám, ten pocit je super, aj keď realita je iná.

Čo najhoršie sa môže brankárovi v zápase stať?

Keď nechytíte prvý puk a lovíte ho až v bránke. Alebo keď viete, že na vás letí, no vy ho jednoducho nevidíte.

Máte nejakú brankársku nočnú moru, ktorá vás straší?

Áno, je to celkom čerstvé, keď som proti Nitre dostal gól z poriadnej diaľky. Nič príjemné veru, ale chvalabohu sme vyhrali.

Čítajte viac Slovanista Ščerbak: Som hokejista z Ruska. Ďakujem Slovákom, že ma za to nesúdia

Nitrianski fanúšikovia vedia poriadne „osladiť“ život hosťujúcemu brankárovi…

Vždy to počujem. Ale ak sa na tom potrebuje prebrať hala, tak som s tým v pohode. Mám rád hlučné arény, v Nitre to tak vždy je. Mňa to nerozhodí.

V Kladne i Litvínove ste zvykli bojovať o záchranu, v Košiciach sa očakáva boj o titul. Dá sa ten tlak porovnať?

V prvom prípade som sa do bránky veľa nedostal, zo striedačky je to iné. V Litvínove som zažil priamy zápas o záchranu, neúspešné mužstvo automaticky zostupovalo. Neskutočný tlak, ľudia v Litvínove si nevedia predstaviť život bez extraligy, to tam nebolo hádam aj šesťdesiat rokov. Nebudem klamať, takýto zápas by som si zopakovať už nechcel. Lebo jednak ste znechutený, že vôbec hráte o záchranu a keď to náhodou nevyjde, je to katastrofa.

O hokejových brankároch sa vraví, že sú päťdesiat percent úspechu. Sedí to?

A možno aj šesťdesiat. Keď sa hrá play off, tak možno aj viac. Výkon gólmana je rozhodujúci, každá strela môže padnúť do bránky. Predĺženia sú masaker.

Aký bol návrat po rokoch domov na východ?

Príjemná zmena, celú kariéru som striedal dočasné hokejové bydliská a teraz som doma u rodičov v Prešove. Potešili sa, aj keď neviem, či by ma po mesiaci najradšej nevyhodili (smiech). Užívame si to a z toho plynie aj moja hokejová pohoda.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Jaroslav Janus Jaroslav Janus.

Mama sa o všetko postará ako za žiackych čias?

Ešte domáce úlohy mi bude písať (úsmev). Naozaj je to skvelé, veľmi sa snaží. Som dospelý, prechodil som celý svet, viem sa o seba postarať, ale ona sa teší, že jej syn sa vrátil domov, tak nech si to užije so všetkým, čo k tomu patrí.

Pred pár rokmi ste vraveli, že najprv to nebol hokej, ale od malička ste nosili v hlave iba futbal. Je to váš relax?

Isteže, dobrým zápasom nikdy nepohrdnem. Napríklad Ligou majstrov. S Tomášom Tatarom či Petrom Mrázkom hráme Fantasy Premier League, z dvanástich účastníkov som piaty. Nebudem klamať, celkom to sledujem.

Máte aj obľúbený klub?

Ani nie, pozriem si čokoľvek. Keď mám čas, vybehnem aj do zahraničia, videl som zápasy Chelsea, Arsenalu, bol som na finále Ligy majstrov Liverpool – Tottenham alebo na slávnom El Clásicu, keď hrali proti sebe Ronaldo s Messim.

Foto: Profimedia

04_Messi a Ronaldo Jaroslav Janus je veľký futbalový fanúšik. Súboj Messi vs Ronaldo si nenechal ujsť ani on.

A obľúbený futbalový brankár?

Poviem to takto: neznášam Jordana Pickforda z Evertonu a u ostatných mi to je jedno.

Čo vám na ňom prekáža?

Že sa na ihrisku prezentuje ako majster sveta.

Keď sa akéhokoľvek brankára pýtame počas sezóny na účasť v reprezentácii, nasledujú vyhýbavé odpovede – „neviem, teraz neriešim…“ Nie je v tom kus alibizmu?

A čo máme povedať? Úplne úprimne vravím, že to vôbec neriešim. Pred sebou mám kopec práce a mám teraz myslieť na tom, že musím chytať dobre, lebo sa môžem dostať do reprezentácie? Vážne neviem, čo bude, môžem sa zraniť, môže sa udiať niečo iné a ja chcem žiť v realite. Momentálne to nie je téma.

Ale ak by bola možnosť natiahnuť si sezónu prakticky až do konca mája, s tým zrejme problém mať nebudete…

Isteže nie. Som hokejový brankár, nechcem sezónu ako v KHL, že sa nám skončila už vo februári a nevedel som, čo so sebou. Vtedy sa ide na dovolenku a myslí sa už na letnú prípravu. Pokiaľ sa dajú hrať zápasy, tak to chcem robiť. To je najlepšie obdobie.

Čítajte viac Reprezentácia odohrá osem zápasov v príprave. Súperom bude aj Česko

Z posledného titulu ste sa tešili v americkom Norfolku v AHL. Je niečo, v čom vám ho dnešný košický tím pripomína?

V zlomových situáciách cítim, že sme na tom mentálne aj fyzicky lepšie ako súperi. Veľakrát sa vám stane, že vás točia, že vás bijú, no z nášho tímu aj vtedy ide energia a počujem striedačku. Záleží nám na tom a to je to najdôležitejšie znamenie.