Najslovenskejšie meno v lige má Američan. Vábia ho kandidáti na titul
Ak sa chcú východniari odlepiť z dna tabuľky a zachrániť sa v najvyššej súťaži, budú od svojej najväčšej hviezdy potrebovať gólov ešte viac.
„Nie je to len o jednom hráčovi. Musíme zabrať všetci, potom uspejeme. Kvalitu na to máme,“ vraví americký forvard s priezviskom, ktoré by mu závidel každý správny lokálpatriot.
Máte najslovenskejšie meno v extralige, počúvate to od spoluhráčov často?
Veru áno. Máme z toho v kabíne veľkú zábavu. Viem, že Gerlachovský štít je najvyšší kopec na Slovensku.
Keďže však skôr patrím medzi nižších hokejistov, spoluhráči mi to dávajú pocítiť dvojnásobne. Aj také veci upevňujú tímovú chémiu. Hoci nemám slovenské korene, s vašou krajinou mám unikátne spojenie. (úsmev)
Čítajte viac Na inváziu zareagoval gestom s vlajočkou. Slovan posilnil ruský útočníkVysoké Tatry nie sú od Prešova ďaleko. Už ste ich navštívili?
Áno, so spoluhráčmi v rámci tímovej akcie. Počas voľného dňa sme si užili príjemnú prechádzku. Tatry sa mi páčia, verím, že budem mať viac času, aby som ich lepšie spoznal.
Čo ste vedeli o Slovensku predtým, ako ste sem prišli?
Priznám sa, že veľa toho nebolo. Počas mládežníckej kariéry som niekoľkokrát navštívil Bratislavu, ale nemal som čas na spoznávanie vašej kultúry.
Pred príchodom do Prešova som si však urobil dôkladnú prípravu a zistil, že Slováci sú blázni do hokeja. Potvrdilo sa mi to. Fanúšikovia, predovšetkým prešovskí, vedia urobiť skvelú atmosféru.
Fandili ste ako rodák z Minnesoty v NHL domácim Wild?
Čiastočne. Keď som mal štyri mesiace, naša rodina sa presťahovala do Texasu. Fandil som skôr Dallasu Stars. Ale moji rodičia i sestra zostali priaznivcami Wild, doma sme pozorne sledovali dva tímy.
Takže minimálne jedného hokejistu zo Slovenska ste poznali už od detstva…
Samozrejme, Marián Gáborík bol vtedy jeden z najlepších hráčov v NHL. Obdivoval som ho ako dieťa. Spomenul som si na to, keď som sa upísal prešovskému klubu.
Gáborík bol vychýrený strelec, v tejto sezóne sa v ofenzíve darí aj vám. Čakali ste to?
Nikdy vopred nerozmýšľam nad individuálnymi cieľmi. Hokej je tímový šport a platí, že prvoradý je úspech mužstva. Snažím sa hrať najlepšie ako viem, aby som pomohol mužstvu.
V Prešove mám to šťastie, že tréneri mi dali dôveru a môžem hrať poprednú úlohu. Tiež ďakujem spoluhráčom, ktorí mi vytvárajú dobré príležitosti. Ak sa tieto faktory spoja, hokejista môže byť úspešný.
Nestáva sa často, aby najlepší strelec ligy pôsobil v poslednom mužstve tabuľky. Značí to podľa vás niečo o slovenskej súťaži?
Ukazuje to, aká je vyrovnaná. Každý môže zdolať každého. Veľa zápasov sa končí tesnými výsledkami, čo je dobré predovšetkým pre fanúšikov, pretože si užijú dramatické súboje.
Čítajte viac Má schopnosti hráča NHL. Zámorský expert chváli mladého SlovákaAká je momentálna atmosféra v prešovskej kabíne?
Bojovná. Počas sezóny sme si prešli náročným obdobím, počas ktorého sa nám nedarilo a nemali sme ani výsledky. Ale naše výkony sa zlepšujú.
Blíži sa kľúčová časť ročníka, nechceme byť tímom, ktorému sa skončí sezóna po základnej časti. Všetci vieme, o čo hráme.
Je to pre hráča náročné aj po mentálnej stránke, keď všade počúva termíny ako zostup či nutnosť záchrany?
Určite. Každý z nás je súťaživý typ, neželá si byť na poslednom mieste. Je to pre nás výzva, aby sme sa od dna odrazili a mierili vyššie. Na tréningoch sa navzájom povzbudzujeme, držíme spolu. Verím, že sa nám podarí extraligu pre Prešov zachrániť.
Podľa našich informácií sa o vaše služby zaujímajú tímy z vrchných priečok tabuľky. Láka vás zmeniť dres?
Áno, niečo som začul aj ja a znie to zaujímavo, ale momentálne také informácie púšťam k vode. Maximálne sa sústredím na Prešov a našu snahu o záchranu.
Čítajte viac Vlhová má blízko k susedom. Keď došlo na hokej, Čechov schladilaChýba vám niečo na Slovensku?
Rodina a kamaráti, všetko ostatné mám k dispozícii. Otec s mamou ma občas prídu pozrieť, sledujú ma naživo počas zápasov. V Európe som štvrtým rokom, zvykol som si.
Aj v Prešove je vľúdna atmosféra, ľudia sú tu veľmi milí. V kabíne tvoríme dobrú partiu, pomáhame si navzájom.
Aké sú vaše hokejové ciele?
Je ich veľa, veď mám ešte len 24 rokov. (úsmev) Rád by som sa počas kariéry posúval, hral v čo najkvalitnejších ligách. Neustále sa snažím na sebe pracovať tak, aby som bol čo najlepším hráčom. Čas ukáže, kam ma hokejový osud pošle v budúcnosti.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ