Prečo nepostúpili? Nedôslední Slováci pripomínali horskú dráhu
Počas šampionátu ukázali viac pozitív, zvládli povinné víťazstvá, potrápili Čechov i Švédov. V oboch prípadoch im však chýbala víťazná bodka, ktorá by ich s najväčšou pravdepodobnosťou posunula do osmičky najlepších.
Aké sú hlavné dôvody toho, že Slováci piatykrát po sebe nepostúpili do štvrťfinále, sme rozobrali v štyroch bodoch.
Nezvládnuté kľúčové zápasy
Zverenci Craiga Ramsayho vopred vedeli, že cesta do štvrťfinále vedie cez jedného z dvojice Česko, Švajčiarsko. Vstup do turnaja bol preto ešte dôležitejší než zvyčajne.
Bohužiaľ, nezvládli ani jeden zápas. Čechov už mali na lopate, stačilo prečkať bez ujmy záverečnú hru súpera bez brankára. Na vyrovnávajúci gól Nečasa desať sekúnd pred koncom tak skoro slovenskí hokejisti ani fanúšikovia nezabudnú. Po prehre v predĺžení sa ešte javilo, že získaný bod môže byť pri záverečnom účtovaní cenný.
Nešťastný moment však mal na mužstvo oveľa vážnejší dopad. V súboji so Švajčiarskom nezopakovali slovenskí hokejisti ani v náznakoch zodpovedný výkon z predošlého dňa. Zlyhali. Hoci sa vo zvyšku turnaja snažili dohnať nabrané manko, zmazať ho už nedokázali.
Nefungujúce presilovky
Zatiaľ čo v úspešnosti hry v oslabení až do posledného súboja s Bieloruskom dominovali (inkasovali jediný gól, v predĺžení so Švédmi), v presilových hrách sa trápili.
Paradoxne, všetko sa začalo výborne. S Čechmi využila špeciálne zložená formácia Sekera, Bakoš, Jurčo, Krištof, Nagy dve z troch početných výhod. Oba góly padli po jednoducho nahodených pukoch Sekeru.
Prečo v nastolenom trende nepokračovali, vedia asi len sami hokejisti. V ďalších dueloch kombinovali, vymýšľali, ale jednoduchá priamočiarosť sa vytratila. Aby toho nebolo málo, vo vlastnej výhode inkasovali so Švajčiarmi druhý gól.
Zodpovednosť za nefungujúce presilovky padá z veľkej časti na realizačný tím. Špeciálne presilovkové formácie nahradili tréneri po druhom zápase bežným zložením útokov a mužstvo využilo početnú výhodu znova až s Bielorusmi – opäť so štyrmi útočníkmi a jedným obrancom na ľade.
Trápenie druhej formácie
Prvý útok Jurčo, Krištof, Nagy naplnil očakávania, staral sa o góly a vytváral si najväčší tlak v pásme. Príjemne prekvapila tretia lajna. Popradčania Svitana, Buc, Bondra výborne korčuľovali, bránili a víťazstvo nad Francúzskom nesie najmä ich rukopis.
Štvrtá formácia síce v ofenzíve neočarila, ale plnila si aspoň defenzívne úlohy. Veľkým sklamaním však boli výkony druhého útoku. Šikovní praváci Bakoš a Haščák mali strieľať góly, no napriek snahe im nič nevychádzalo.
Trápili sa s centrom Mikúšom a príliš nepomohla ani výmena za Hovorku. Ten bol aktívnejší, vo svojom druhom striedaní nabil Haščákovi s Rakúšanmi na jeho jediný gól, ale druhú lajnu ani tento zásah nenaštartoval. Bakoš predviedol, čoho je schopný, až v poslednom zápase po preradení do prvej formácie.
Nevyrovnané výkony
Pri pohľade späť je jasné, že Slováci prišli o štvrťfinále prakticky už počas prvého víkendu. Napriek tomu ešte mali šancu na reparát a nepočínali si zle. Proti Švédom odohrali najlepší zápas, vytiahli sa najmä v tretej tretine a víťazný gól bol na spadnutie.
Ak by rovnako zahrali v každom stretnutí, v osmičke by nechýbali. Sebavedomie im však zrážala veľká nevyrovnanosť výkonov a neschopnosť vyhnúť sa hluchým fázam. Proti Čechom nezvládli záverečnú tretinu, so Švajčiarmi prepásli prvú polovicu zápasu.
Rakúšanom aj Francúzom dovolili zdramatizovať dobre rozohraný zápas, s Rusmi začali hrať hokej až po prvej prestávke – za stavu 0:2. Záverečný duel s Bieloruskom už nič neriešil, i v ňom však Slováci ukázali výkon ako z horskej dráhy.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ