Kapitán Trenčína Radivojevič: Kto nemá ambíciu víťaziť, nemá čo robiť v kabíne

Michal Mašľany | 08.09.2017 11:00
Má za sebou dve veľmi úspešné sezóny v drese Liberca. Najprv výrazne prispel k prvému titulu v klubovej histórii a následne priviedol spoluhráčov - už ako kapitán - po druhý raz za sebou do finále. V lete splnil, čo avizoval už dlhšie a vrátil sa do materského klubu.

„S Duklou chceme hrať atraktívny hokej. Dnes je základom najmä to, aby všetci piati na ľade hrali spolu dopredu aj dozadu," tvrdí pred piatkovým štartom Tipsport Ligy Branko Radivojevič (36).

Branko Radivojevič v drese Dukly Trenčín. Foto: SITA, Tomáš Somr
Branko Radivojevič Branko Radivojevič v drese Dukly Trenčín.

Cítite nervozitu pred prvým zápasom?

Očakávam, že to na mňa príde až ráno v deň zápasu. Začína sa súťaž, sezóna a každý má nejaké očakávania. Som po dlhých rokoch opäť doma, takže to nebude len taký obyčajný zápas. Na druhej strane, človek to vekom prežíva o čosi menej.

Aké je chystať sa na sezónu doma?

Odpadlo mi vďaka tomu viacero rôznych starostí. Sme doma vo vlastnom a celá rodina si to užívame. Deti začali tento týždeň chodiť do školy, všetko sa rozbehlo, a tak už len čakám na štart sezóny.

Nemali deti problémy so zmenou školy?

Nie. Mladší Matija šiel do prvého ročníka. Starší Luka síce mení školu, ale už v predošlých rokoch strávil posledný mesiac či dva školy doma, má tu kamarátov. Akurát nastúpil do hokejovej triedy. Mrzí ma len to, že som zmeškal Matijov prvý školský deň, keďže sme mali tréning. Taký je však život športovca, že vám niekedy ujdú aj takéto výnimočné situácie. Nič s tým však nespravíte a istotne sa to netýka len športovcov. Na druhý deň som ho zaviezol do školy a hneď mi všetko poukazoval. Páči sa mu tam. Uvidíme, dokedy mu to vydrží (smiech).

Trenčín má za sebou najhoršiu sezónu v ére samostatnosti. Čo môžu fanúšikovia očakávať od novej?

Verím, že budeme hrať atraktívny hokej, prilákame ľudí opäť na tribúny a nebudeme sa trápiť, ale hrať hore v tabuľke. V Liberci som si zvykol na víťazstvá. Keď sa vám darí, hokej je veľká zábava. Bol by som rád, keby sa mi to podarilo preniesť aj do Trenčína.

Trúfa si Dukla na prvú štvorku?

Čím budeme vyššie, tým lepšie. Najkrajšie by bolo držať sa na prvej priečke (úsmev). Mužstvo si musí stanoviť vysoké ciele, bez toho by to nemalo význam. Kto nemá ambíciu víťaziť, nemá čo robiť v kabíne. Samozrejme, treba to brať postupne a najprv odohrať čo najlepšie základnú časť. Ideálne je dostať sa do play off z čo najlepšej pozície a potom už myslieť len na najvyššie ciele. Rozhodne nikto nechce, aby sa opakovala minulá sezóna. Naopak, už v úvode sa treba dobre naladiť, aby to celý rok správne fungovalo.

Čo vám naznačila príprava?

V príprave sme nehrali so slovenskými mužstvami, len s veľmi kvalitnými českými tímami. Vieme, kde nás tlačí topánka, ale zároveň si uvedomujeme aj to, v čom sme silní. Treba využiť každý tréning. Ak odstránime chyby, môžeme mať veľmi silný mančaft. V septembri a októbri majú ešte všetky tímy veľa síl. Bude dôležité získať v úvode sezóny čo najviac bodov. Budeme vďační aj za víťazstvá o jeden gólik.

V šanci pred košickou bránkou v sezóne 2014/15. Foto: SITA, Jozef Jarošík
Radivojevič, Melicherčík V šanci pred košickou bránkou v sezóne 2014/15.

Na čo sa najviac tešíte?

Na všetko. Hokej ma stále baví. Pokiaľ mi slúži zdravie, teším sa každý deň z toho, že som medzi chlapcami v kabíne, trénujem a hrám zápasy. Hokejové prostredie jednoducho milujem. Príjemné je aj to, že na štadióne pravidelne stretávam otca, robí na zimáku a je náš veľký fanúšik. Verím, že mu urobíme našimi výkonmi radosť.

Nemá hráč vo vyššom veku problém zvykať si na nových spoluhráčov?

V tomto je to úplne v pohode. Len si musíte zvyknúť na zázemie a štadión. V Dukle som vyrastal a nebudem skrývať, nie je to tu v optimálnom stave. Asi so všetkými zimákmi na Slovensku by bolo treba čosi robiť, česť pár výnimkám. Verím, že v blízkej budúcnosti sa čosi zmení aj u nás v Trenčíne. Hoci si uvedomujem, že je to najmä otázka financií.

Všetci Slováci, ktorí hrali v Liberci, si pochvaľovali prácu trénera Filipa Pešána. Aký dojem na vás urobil Peter Oremus, ktorého ste už zažili ako asistenta v reprezentácii?

Tréner Oremus je veľmi komunikatívny. Hovoríme spolu, čo sa dá zlepšiť a čo by nám viac vyhovovalo. Prepojenie medzi kabínou a trénerom prostredníctvom starších hráčov funguje veľmi dobre. Priestor na vyjadrenie názoru však majú aj mladší hráči. Dohodli sme sa, že keď sa niekomu niečo nepáči, nebude šomrať v kúte, ale povie to nahlas.

Kto bude najpríjemnejším prekvapením z hráčov Dukly?

Máme tu viacero šikovných mladých hráčov. Veľmi sa mi páči obranca Ladislav Romančík. Verím, že sa bude zlepšovať a časom odíde do lepšej ligy.

Kto je pre vás najväčší favorit ligy?

Netrúfam si tipovať. Priznám sa, že som príliš nesledoval, kto má aký káder. Navyše, veľa hráčov z našej ligy ani nepoznám. Až súťaž ukáže. Klasicky sa však budú o vrchné priečky biť určite Košice, Banská Bystrica, Zvolen, Nitra, možno Poprad. Nechám sa prekvapiť.

Máte v tímoch súperov hráčov, na ktorých sa špeciálne tešíte vo vzájomných zápasoch?

Rád niektorých chalanov uvidím, ale v zápasoch sme súperi a každý bojuje za seba a svoj klub. Takže žiadna špeciálna motivácia proti nim u mňa nehrozí.

Viackrát ste povedali, že reprezentačnú kapitolu ste už uzavreli. S novým trénerom Craigom Ramsaym sa však začína odznova. Ako by ste reagovali, keby…

(skočí do reči) Nie, nie. Stojím si za svojím. Už mám iné priority a budem sa opakovať – sú tam pre národný tím už lepší hráči ako ja.