Tičar: V Slovane bola rodinná atmosféra. Chýba mi
Špecifickú príchuť malo stredajšie stretnutie KHL medzi Slovanom a Jekaterinburgom (3:2 po predĺžení) pre Roka Tičara. Slovinský hokejista pôsobil v Bratislave dve sezóny, pred aktuálnou zamieril do štvrtého najväčšieho ruského mesta.
„Je to skvelý pocit. Konečne som sa dočkal zápasu v Bratislave. Prežil som tu dva roky, hralo sa mi za Slovan výborne. Vidieť známe tváre, starých kamarátov a skvelých fanúšikov, ktorí ich podporujú, bolo skvelé. Zaregistroval som, že mi diváci počas ruskej hymny tlieskali. Je to príjemné, nezabudli na mňa. Do každého duelu som šiel naplno a odovzdal maximum. Dúfam, že sa sem ešte niekedy vrátim,“ vravel po zápase.
Pre obe mužstvá vzdialené od play off niekoľko bodov bolo stretnutie v Slovnaft aréne s blížiacim sa koncom základnej časti veľmi dôležité. Hostia začali rýchlym gólom, vedenie zvýšili v prostrednej časti. V závere však Slovan svojho súpera zatlačil, vyrovnal a v predĺžení vybojoval druhý bod.
„Znovu prišla nedisciplinovanosť v záverečných minútach, na ktorú častokrát doplácame. Neviem, čím to je, ale trpíme tým celú sezónu. Nevyhrávame veľa tretín a strácame body. Stalo sa, čo sa stalo, nemôžeme byť spokojní. Treba uznať, že Slovan v závere skvele zabojoval a zaslúžene vyhral,“ podotkol 27-ročný center.
V belasom drese odohral dovedna 120 zápasov s bilanciou 25 gólov a 36 asistencií. Tičar priznal, že sa na zápas v Bratislave tešil viac ako na iné. Kamarátstvo však išlo bokom, aj on sa chce s Avtomobilistom dostať medzi najlepšiu osmičku.
„Mali sme dobrý štart do sezóny. Všetci sme boli na začiatku čerství a odrážalo sa to na výsledkoch. Máme trochu iný systém tréningov. Pracujeme dvojfázovo, čo je dosť veľa. Aj to môže byť dôvod, prečo nám v závere základnej časti trochu dochádza para. Nesmie to byť výhovorka, musíme bojovať,“ hľadal príčiny prepadu svojho tímu na spodné priečky.
Na zápas proti bývalému zamestnávateľovi sa naladil spoločne s kamarátom a spoluhráčom z reprezentácie Žigom Jegličom.
„Boli sme spolu v utorok na večeri. Bolo skvelé ho znova po čase vidieť. Trochu sme pospomínali na Slovan i olympijskú kvalifikáciu. Obaja sa už tešíme do Pjongčangu 2018,“ vravel o rok starší Jeglič. Slovinci sa na olympijskom turnaji predstavia v skupine so Slovákmi, Američanmi a Rusmi.
Jegličovi po zápase nechýbal úsmev na tvári. „Vyhrali sme nad Vladivostokom, kde hrá Robert (Sabolič, pozn.) aj proti Jekaterinburgu s Rokom. Sme výborní priatelia. Môžem ich teraz podpichnúť, že sme im obom zobrali body,“ smial sa. Trio vytvorilo údernú druhú formáciu slovinského výberu, ktorá spoločne s Kopitarom najviac prispela k tomu, že si Slovinci zahrajú na druhej zimnej olympiáde v ich histórii. V premiére v Soči 2014 v skupine prekvapujúco zdolali Slovákov 3:1.
Pri otázke, či sa Tičarovi necnie za bratislavskou spoluprácou s Jegličom, si povzdychne a porovnáva.
„Cítim sa v Jekaterinburgu celkom dobre, ale nie je to také pohodové ako v Bratislave. Slováci a Slovinci majú veľmi podobnú mentalitu. Kabína v ruskom mužstve je iná a treba si na to zvyknúť. Tu to bolo viac domácke. Musím priznať, že v Bratislave som sa cítil lepšie, bola tu taká rodinná atmosféra. To mi v Rusku trochu chýba,“ dodá a ponáhľa sa prehodiť pár slov s dlhovlasým krajanom a dlhoročným kamarátom.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ