Višňovský myslel na Demitru, ale dres divákom nehodil. Nechcel opakovať
„Bohužiaľ, nedá sa hrať večne,“ povzdychol si po poslednom zápase play off proti CSKA Moskva 39-ročný veterán, ktorého do kabíny vyprevadil veľký potlesk.
„So zraneniami sa to ťahá už posledné dva-tri roky. Hokej sa jednoducho takto hrať nedá. Po troch, či štyroch zápasoch vždy nasledovala mesačná pauza. Sám som cítil, že to už nie je ono. Zdravie máme totiž iba jedno,“ vysvetľoval svoje pohnútky.
Skončil na mieste, kde so seniorským hokejom začínal. „Ťažko sa mi hľadajú slová. Mám na tento klub najkrajšie spomienky. Prežil som tu naozaj krásne chvíle," hľadal slová Višňovský, ktorý so Slovanom získal tri majstrovské tituly.
Po zápase krúžil po ľade a zdravil divákov. Hodil medzi nich hokejku aj svoje rukavice. „Ale dres nie. Pri rozlúčke mi v hlave prebleskla celá kariéra, ale najmä spomienka na Paľa Demitru. Pred pár rokmi sa tu on lúčil s reprezentáciou a teraz ja s celou kariérou. Paľo vtedy hodil fanúšikom aj svoj dres, ja som to radšej nespravil. Povedal som si, že nebudem opakovať," spomínal.
Ráno začne nový deň a s ním aj nový život Ľubomíra Višňovského. Aký bude? „V prvom rade si oddýchnem. A potom budem pokračovať v tom, čo som robil i doteraz – chodiť za doktormi. Rád by som sa motal okolo hokeja aj naďalej. Do hľadiska budem chodiť určite pravidelne,“ naznačil svoje plány. Ešte predtým si však chce posedieť so spoluhráčmi. „Na večeri. Samozrejme, že ju zaplatím,“ usmial sa.
V hľadisku jeho derniéru sledovala jeho veľká rodina. Rozdal totiž až dvadsať lístkov. „Synček sa ma pýtal, že či je to naozaj môj posledný zápas. Odvetil som mu, keď prehráme, tak áno. Bol smutný. Keď som odchádzal, povedal mi – tato, hlavne sa nezraň,“ prezradil.
Jeho posledná myšlienka patrila opäť fanúšikom. „Tí bratislavskí boli najlepší v kariére. Škoda, že sme ich nepotešili aspoň jedným víťazstvom,“ dodal na záver.
Posledné odchádzanie z ľadu v obrazoch
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ