Pánik sa naučil surfovať a vyhral Calderov pohár
Foto: Archív Richarda Pánika
„Máme za sebou výbornú sezónu. Vyhrali sme 28 zápasov za sebou, po desiatich rokoch vypredali hľadisko a vytvorili až 60 rekordov ligy či klubu,“ prezradil dvadsaťjedenročný útočník.
Ako ste oslávili triumf v Calderovom pohári?
Poriadne. S chalanmi v Amerike sme ťahali päť dní v kuse od rozhodujúceho zápasu až po náš odlet do Európy. Nebolo to jednoduché. Začali sme priamo na ľade, kde sa k nám mohli pridať aj rodinní príslušníci a spolu s pohárom sme sa fotili. Potom sme sa presunuli do šatne, neskôr na tímovú večeru a v Toronte sme pokračovali až do rána.
Kto z rodiny vás počas finále povzbudzoval?
Zo Slovenska neprišiel nik, ale bola sa na mňa pozrieť rodina, u ktorej som býval počas pôsobenia v juniorke. Stále sme v kontakte, tak som im zavolal, či sa nechcú prísť pozrieť. Potešili sa. Prišli v piatok pred zápasom, bývali v tom istom hoteli a po zápase odleteli. Strávili sme spolu dva dni. Dostali sme lístky na zápas a klub sa postaral aj o ich ubytovanie.
Čo vás čakalo po návrate do Norfolku?
Úžasné privítanie. Ľudia nás čakali na letisku, rozdávali sme podpisy. O dva dni neskôr usporiadalo mesto oslavnú jazdu ulicami v špeciálnych otvorených autách, kde sme sa viezli spolu s pohármi. Ľudia stáli pri ceste a tlieskali nám. Mali sme aj policajný doprovod.
Je reálne, že na Slovensku ukážete Calderov pohár?
Tréner chce, aby víťazná trofej putovala od hráča k hráčovi, rovnako ako Stanleyho pohár, no pochybujem, že to vyjde. Bolo by milé priviezť ho na Slovensko, ale nevidím to reálne.
Foto: Archív Richarda Pánika
Dostali ste za celkový triumf špeciálnu prémiu?
Nejaké bonusy od AHL by sme mali dostať, ale zatiaľ som nič nedostal.
Finále proti Torontu ste vyhrali jednoznačne 4:0 na zápasy? Boli ste suverénne lepší?
Nebolo to úplne jednoznačné, ale po slabšom rozbehu v play off sme sa po dvoch kolách dostali do veľkej pohody a nadviazali na sériu zo základnej časti. Posledné dve kolá sme zvládli bez jedinej prehry.
Tretí zápas ukončil kuriózny gól v predĺžení po nečakanom odraze puku od mantinelu. Videli ste už podobný?
Nie a nevidel som ho naživo ani teraz. Padol totiž tesne po striedaní nášho útoku, na striedačke som sa práve rozdýchaval, keď začali spoluhráči skákať na ľad. Až po zápase sme pozerali opakované zábery a zabávali sme sa na tom, ako sa puk odrazil od spoja medzi plexisklami.
Šťastný gól Norfolku v treťom stretnutí finále AHL:
Sériu druhého kola proti Connecticutu ste rozhodli gólom v predĺžení po tom, ako ste zápas dohrávali s 25 stehmi na tvári. Ako reagovali spoluhráči?
Chalani boli radi, že som sa vrátil a ďakovali mi. Hneď som vedel, že chcem späť na ľad. Rozhodoval som sa len, či si dám mriežku na prilbu alebo nie. Nakoniec som nastúpil bez nej. Tréner ma najprv päť minút neposielal na ľad, no potom som rozhodol hneď pri prvom pobyte na ľade po rýchlom protiútoku. Okrem tržnej rany na tvári mám aj dva zlomené zuby. Spoluhráči si robili srandu, že vyzerám ako Joker z Batmana.
Ako hodnotíte sezónu z individuálneho pohľadu?
Začiatok mi nevyšiel, trápil som sa a nehrával. Po Novom roku sa to prelomilo, dostal som šancu a chopil som sa jej. Najviac sa mi darilo v marci, no v apríli som opäť stagnoval, v závere to našťastie bolo zase lepšie.
Stalo sa z Norfolku za posledný rok hokejové mesto?
Dá sa povedať, že áno. Len neviem, ako to bude ďalej. Náš farmársky tím presunuli do Syracuse, ťažko odhadnúť, ako to prijmú priaznivci v Norfolku. Hokejový boom som zažil aj na vlastnej koži. Bývali sme na Virginia Beach, dvadsať míľ od Norfolku, a pri prechádzke nás zastavovali neznámi ľudia a pýtali sa, či sme hráči Norfolku. Príjemný zážitok.
Naučili ste sa počas roka na pláži aj surfovať?
Pokúšali sme sa o to. Nie sme žiadni profíci, ale niečo už vieme. Je to výborné odreagovanie.
Koncom marca ste navštívili veľkú vojenskú ponorku. Ako sa vám tam páčilo?
Bol to veľký zážitok, príjemne strávený čas s celým tímom. Všetko je tam však malé, priestory sú stiesnené a nechcel by som tam tráviť čas. Vraveli nám, že ľudia sú tam niekedy zavretí aj šesť mesiacov, to musí byť veľmi náročné. Na palube je 400 ľudí a majú tam napríklad len jeden záchod a nie práve najlepšie postele. Obdivujem ich, ako to môžu zvládať.
Slovensko pri ceste k strieborným medailám na MS vo Fínsku zdolalo Kanadu aj Česko. Rozoberali ste to so spoluhráčmi v kabíne?
S Jarom sme sledovali všetky zápasy. Pred duelom proti Česku sme sa s chalanmi z Čiech stavili o nejaké drobné. Kanaďania šampionát veľmi nesledovali, tak sme im nastavili výsledok aspoň na tímový počítač v šatni.
Čo vás čaká v najbližších dňoch?
Týždeň chcem stráviť s rodinou a kamarátmi. Potom pôjdem niekam k moru na dovolenku a po návrate sa už začnem pripravovať na ďalšiu sezónu.
Víťazný gól Pánika v rozhodujúcom dueli proti Connecticutu: