Na konte má Ján Filc (71) celkovo tri cenné kovy s národnými výbermi. Okrem zlata a striebra so slovenským áčkom má aj bronz z MS do dvadsať rokov.
Rodák z Bratislavy okrem iného prezradil aj mená dvoch najtalentovanejších hráčov, s ktorými mal ako tréner možnosť spolupracovať.
Je hokej stále každodenná súčasť vášho života?
Pred približne rokom a pol som prestal pracovať v rámci zväzu, kde som mal rolu akéhosi mentora. Teraz už hokej sledujem skôr z pozície diváka a hľadám si v ňom to pekné, čo ma odjakživa bavilo a prinášalo mi radosť.
Slovenská reprezentácia ťahá desaťzápasovú víťaznú sériu, no jej súpermi neboli tímy zo svetovej špičky. Ako to vnímate?
Keď som pôsobil pri reprezentácii, naši kustódi zvykli opakovať, že vždy je lepšie vyhrať ako prehrať, bez ohľadu na to, s kým hráte. Držme sa teda tohto hesla.
Ako tréner ste mali na MS k dispozícii viackrát hviezdny výber. Kto bol najtalentovanejší hráč, akého ste kedy viedli?
Myslím si, že jednoznačne najväčší talent spomedzi hráčov, ktorých som mal možnosť trénovať, bol Marián Hossa. Bol jedným z chalanov, ktorí prešli pomerne skoro od mládežníckeho do seniorského hokeja.
Ďalším, s kým som prišiel výraznejšie do kontaktu, bol Marián Gáborík. S ním som bol aj v juniorskej reprezentácii a následne v áčku. Títo dvaja boli za mňa najväčše vzory hodné nasledovania.
V súčasnej generácii je zatiaľ len zopár hráčov, ktorí by mohli pomýšľať na dlhodobejšiu kariéru v NHL. Ako vnímate pozíciu Juraja Slafkovského, ktorý spomedzi nich vyčnieva?
Či chceme alebo nie, Slafkovský je predurčený na to, aby jeho hviezda stúpala hore. Verím, že sa mu v tom bude dariť. Posledný vývoj naznačuje, že mu to zatiaľ ide veľmi dobre. Z chlapcov, ktorí pôsobia v NHL, som úprimne rád za to, ako sa darí Erikovi Černákovi.
Stal sa z neho elitný obranca, ktorý má v tíme významnú rolu. Verím, že aj ďalší, ktorí čakajú na svoju šancu, ju postupne dostanú.
Slovenská reprezentácia potrebuje hráčov, ktorí pôsobia na najvyššej úrovni. V zámorí majú možnosť na sebe tvrdo pracovať a pripravovať sa na špičkové výkony v národnom tíme.

Sú pre vás MS vrcholom sezóny, ktorý si každoročne nenecháte ujsť a pozorne sledujete zápasy slovenského tímu?
Priznám sa, že sa vždy teším na súboje v rámci šampionátu. Pre nás, Slovákov, je to hokejový sviatok, ktorý si vždy radi pozrieme. Mal by som veľkú radosť z toho, keby sa nám podarilo v play-off dostať sa aj o niečo ďalej ako do štvrťfinále.
Nezaujímam sa však len o seniorskú reprezentáciu. Dlhé roky som pôsobil aj pri mládežníckom hokeji a špeciálne sledujem, ako sa darí juniorskému tímu. Aj tento rok som bol počas MS dvadsiatkárov v Kanade. Akurát to vyšlo, že som bol na návšteve u mojich detí, ktoré žijú dlhší čas v zámorí.
Sledovali ste výkony mladíkov na čele s Daliborom Dvorským?
Pozrel som si viacero zápasov a môžem povedať, že som si to užil. Práve v tejto kategórii môžeme vidieť, čo nám bude hokej v najbližších rokoch ponúkať. Sú tam hráči, ktorí ho budú tvoriť. Navyše juniorský hokej je v Kanade postavený takmer na úroveň NHL. Je to obrovský zážitok.

V roku 2029, kedy by sa mali na Slovensku konať MS do tretice, budú Slafkovský, Dvorský či Šimon Nemec v ideálnom hokejovom veku. Podarí sa im vyrovnať sa s tlakom lepšie ako ich predchodcom v rokoch 2011 a 2019?
Domáci šampionát je v prvom rade obrovským impulzom a vyplývajú z toho aj nemalé finančné výhody. Je pozitívne, že Slovensko dostane šancu tretíkrát organizovať doma MS.
Samozrejme, za predpokladu, že sa nič mimoriadne nestane a podarí sa splniť požiadavku IIHF o zvýšení kapacity v Steel Aréne. Pevne verím, že slovenskí hokejisti budú na domácom šampionáte úspešní.
Spomenuli ste, že do veľkej miery sledujete aj hokejovú mládež. Ako vnímate kritiku trénerov či hráčov, že za súčasných podmienok nedostávajú mladíci viac príležitostí v seniorskom hokeji?
Každá minca má dve strany. Mám pocit, že mladí chlapci sa často uspokoja s tým, čo sa im podarilo dosiahnuť. Veľakrát som si všimol, že ich vývojová krivka akoby začala stagnovať v čase, kedy sa dostanú do seniorského hokeja.
Na druhej strane som veľkým bojovníkom za to, aby sa počet legionárov v našej extralige postupne upravoval smerom dole. Je potrebné docieliť jednu vec.

Akú?
Zmyslom má byť, aby slovenskí hráči dostali v najvyššej súťaži väčší priestor. Potrebné je však vyriešiť aj otázku zostupu a priameho postupu. Rozumiem aj argumentom klubov, ktoré sa znižovaniu počtu cudzincov bránia z ekonomických dôvodov.
Slovenskí hokejisti potom budú mať väčšie finančné nároky, ktoré zrejme nie sú pre kluby realizovateľné. Je to vec funkcionárov klubov, aby našli zhodu so zväzom. Som presvedčený o tom, že všetci chcú zlepšiť podmienky v slovenskom hokeji.
Aj v rámci reprezentácie sme odkázaní na to, akú kvalitu hráčov ponúknu kluby. Potom môžeme pomýšľať na výraznejší úspech. Verím, že sa ho v najbližších rokoch dočkáme.