Bývalý reprezentačný obranca Ľubomír Višňovský (48) sa už aktívnemu hokeju nevenuje v takej miere, ako by si sám želal.
Vždy je však rád, keď sa stretne s partiou „zlatých chlapcov,“ s ktorými vybojovali titul majstrov sveta v roku 2002.
Nedávno sa mu to podarilo pri príležitosti exhibičného zápasu legiend v Michalovciach.
„Na podobných podujatiach má vždy výhodu ten, kto skončil s profesionálnym hokejom neskôr. Prvoradé je urobiť dobrú šou pre ľudí a zabaviť sa pri tom,“ vraví.
Šoférovanie patrí medzi vaše najväčšie koníčky. Nie je však cesta autom z Bratislavy až na Zemplín príliš úmorná?
Je to strašná diaľka. Môžeme byť radi, že sa nejaké cesty vybudovali, ale stále je to také… Radšej sa o tom ani nebavme. Potešil ma pohľad na naše malebné dedinky. Na východe sú skvelí ľudia a najmä úžasní fanúšikovia. Je radosť pred nimi hrať.
Ako často chodíte s partiou na ľad?
Priznám sa, že už mi to veľmi nevychádza, najmä z časového hľadiska. Občas si ešte korčule obujem, ale je to skôr výnimočne. Vždy, keď sa chystá nejaká exhibícia, hrám to na falošnú formu. Nemám toľko natrénované, ale jeden zápas ešte dokážem zvládnuť.
Nedávno vás vybrali do tímu štvrťstoročia Los Angeles Kings, kde ste odohrali sedem sezón. Čo to pre vás znamená?
Je to pre mňa obrovská pocta a nesmierne si to vážim. Naozaj je to mega úspech ocitnúť sa medzi najlepšou dvanástkou hráčov za posledných 25 rokov, ktorí hrali v tíme NHL ako je Kings. Za to obdobie pôsobili v drese Los Angeles obrovské hviezdy a vnímam to ako mimoriadnu vec.
Ako si spomínate na pôsobenie v mužstve, v ktorom zanechal výraznú stopu aj ďalší Slovák Žigmund Pálffy?
Boli to krásne časy. Los Angeles je prvý tím, ktorý mi dal šancu zahrať si v NHL. Na to nikdy nezabudnem. Boli to krásne hokejové roky. Veľmi ma teší, že som v tíme štvrťstoročia aj so Žigom. Už sa ma tak ľahko nezbaví. Úprimne je to veľká česť.
Udržiavate s Pálffym kontakt?
Sem-tam si zavoláme alebo napíšeme, ale už to nie je často.
Zvyknete sledovať viac NHL, extraligu alebo zápasy reprezentácie?
Jednoznačne reprezentácia mi je najbližšia. Videl som, že naposledy vyhrali doma oba zápasy s Nemcami a ťahajú víťaznú sériu. Občas si pozriem aj NHL a samozrejme aj našu ligu, ale iba zo záznamov.

Keď sa blíži play-off, je to vždy ešte o niečo zaujímavejšie. V NHL sledujem najmä tímy, v ktorých som hrával. Syn je veľký fanúšik, vždy ma informuje o najdôležitejších udalostiach, aby som bol v obraze.
Ktorému tímu v NHL fandí?
Edmontonu, pretože sa tam narodil. Dali sme si jednu športovú stávku, ktorú neprezradím, ale ak to splní, pôjdeme spolu na play-off do Edmontou. Dúfam, že nám to vyjde.
Ako sa vám pozdávajú výkony slovenských obrancov v NHL?
Erik Černák mal nedávno výborný zápas proti Detroitu, keď strelil gól a pripísal si dve asistencie. Šimon Nemec musí byť trpezlivý. V New Jersey to majú nabité. Keď dostane šancu, musí sa jej chopiť.
Pred prestávkou odohral jeden zápas, v ktorom nastúpil na 12 minút, čo na obrancu nie je veľa, ale musí byť vďačný aj za to. Musí len makať. Raz si hore a raz dole.
Čo by ste mu poradili?
Stále je to mladý dvadsaťročný chlapec. Určite to nemôže brať v zlom. Je to cesta, ktorú si musí oddrieť. Podobne na tom boli aj Miro Šatan či Paľo Demitra. Tiež strávili pred NHL zopár sezón na farme. Každý si tým prešiel.

Ja som bol trochu iný prípad. Išiel som do zámoria ako 24-ročný hráč so skúsenosťami. Nikto to nečakal. Nemusel som teda ísť cez farmu. Vždy je to náročné v tíme, kde majú kvalitných a talentovaných hráčov. Musí ukázať obrovské odhodlanie. Myslím si, že to dá.
Nemec je podobne ako ste boli aj vy ofenzívne ladený, zatiaľ čo tréneri od neho údajne očakávajú primárne defenzívne veci. Aké náročné je pre obrancu potlačiť svoju prirodzenosť?
Všetko závisí od trénera a štýlu hry, akým sa chce mužstvo prezentovať. To sú dva faktory, ktoré majú výrazný vplyv na to, čo sa od jednotlivých hráčov očakáva.
Čo sa týka Šimona, ak hrá jeho tím útočným štýlom a on sám vytvorí za zápas tri či štyri nebezpečné útočné akcie, ktoré sa skončia gólom, môže si dovoliť byť pri dvoch inkasovaných.
Ak nebude vytvárať šance a bude pri tom, keď jeho tím góly dostáva, automaticky ho tréner odpíše a bude to mať ťažké sa presadiť.
V NHL vás naučia ako obrancu útočiť aj brániť. Je to dlhodobý proces. Podľa mňa už Šimon urobil výrazný posun dopredu. V obrane vie, kde sa má na ľade pohybovať. Myslím si, že sa z neho stane výborný komplexný obranca.
Kto z mladých Slovákov vás najviac zaujal?
Výborné výkony podáva na farme Dalibor Dvorský. Je veľmi šikovný. Je fajn, že stále niekto vyskočí, hoci už nemáme v zámorí tak veľa Slovákov ako v minulosti. Budem sledovať a držať palce všetkým slovenským hokejistom, ktorí bojujú o šancu v NHL.
Koho považujete v súčasnosti za najlepšieho slovenského hokejistu v zámorí?
Ja ako bývalý obranca musím povedať, že ma najviac svojimi výkonmi zaujal Martin Fehérváry. Páči sa mi jeho štýl a herný prejav, ktorým sa prezentuje vo Washingtone. Nie je všetko iba o góloch a nahrávkach.
Je úžasné, čo robí pre tím a v akej pozícii hrá. Akú veľkú má dôveru od trénerov. Za mňa je jasná slovenská jednotka v NHL. Je výborný korčuliar. Má skvelý cit pre hru a presnú nahrávku.
V lete som sa s ním bavil na golfe, aby využíval svoj potenciál v ofenzíve a bude z neho na trhu omnoho žiadanejší hráč. Aj finančne si potom môže výrazne prilepšiť. Má na to, aby bol ešte efektívnejší v útoku, pretože v defenzíve hrá vynikajúco.

V roku 2029 by mali byť na Slovensku tretíkrát MS. Bude to pre slovenský hokej veľký impulz?
Určite, ale ešte radšej by som videl nový štadión. To by bolo veľmi pekné. Je super, že okrem Bratislavy máme veľkú a modernú halu aj v Košiciach, kde je vždy výborná atmosféra, ale zaslúžime si ešte minimálne jednu s kapacitou aspoň 12-tisíc miest.
Pokojne nech je aj na strednom Slovensku alebo na východe, len aby si na seba dokázala zarobiť a bola multifunkčná.