Zajtra sa v Zürichu začne trojdňový kongres Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), na ktorom sa bude rozhodovať o viacerých témach. Najdiskutovanejšou je možný návrat Ruska a Bieloruska na medzinárodné turnaje vrátane ZOH 2026 v Miláne a MS 2026 vo Švajčiarsku.
Minsk ako „malý brat“ Moskvy je v tomto prípade menej podstatný a preto sa pozornosť sústredí predovšetkým na Rusov. Podľa expertov má situácia tri roviny – športovú, finančnú a politickú. Prvé dve hovoria v prospech zbornej, tretia jasne proti nej.
Dôsledky vojny
Najskôr si zhrňme fakty. Len pár dní po tom, čo sa vo februári 2022 skončili olympijské hry v Pekingu, režim prezidenta Vladimira Putina odštartoval okupačnú vojnu proti Ukrajine.
Rusi útočili a útočia nielen na vojenské, ale aj na civilné ciele a kritickú infraštruktúru. Za tri roky počas konfliktu zomrelo podľa odhadov nezávislých zdrojov 600-tisíc členov ruských armádnych zložiek, 300-tisíc ukrajinských vojakov, ako aj 50-tisíc ukrajinských civilistov vrátane mnohých detí.

Športové organizácie reagovali na krvavú agresiu okamžite. Rusov, aj ich spojencov Bielorusov, vylúčili z medzinárodného diania. Hoci niektoré individuálne športy ako tenis či cyklistika štart reprezentantov z týchto krajín povoľujú, v tímových športoch platí plošný zákaz.
Týka sa to aj hokeja, čo je predovšetkým pre Rusov veľká rana. Zborná patrí na olympiádach či MS medzi historicky najúspešnejšie reprezentácie, ale momentálne je v ofsajde. Chýbala na posledných troch svetových šampionátoch a hrozí jej, že príde aj o olympiádu v Miláne.
„Nevyzerá to s nami dobre. Podľa môjho názoru sa vrátime do medzinárodného diania o dva roky. Či sa to niekomu páči, alebo nie, okamžitý návrat aj tak nie je možný,“ vraví legendárny tréner Boris Michajlov.
Suspendovaný výbor
Bývalý výborný hráč, dlhoročný kapitán „červenej mašiny“, sa nemýli, hoci hokejoví šéfovia si želajú, aby to bolo naopak.
Faktom je, že absenciou Rusov trpí športová stránka turnajov. IIHF zároveň z rovnakého dôvodu „krváca“ aj finančne, keďže prichádza o veľké sumy peňazí z vysielacích práv a reklamných príjmov z ruského trhu.

Hlavná podmienka návratu zbornej na medzinárodnú scénu však stále nie je splnená. Rusi pokračujú v okupácii Ukrajiny a ak platia nedávne Putinove slová, jeho režim ju neplánuje v dohľadnej dobe ukončiť.
„Chceme, aby sa Rusi čo najskôr vrátili. Znamenalo by to, že vojna sa skončí. Ale pokiaľ by sa mali vrátiť príliš skoro, to by nebolo dobré,“ tvrdí šéf IIHF Luc Tardif.
Skúsený Kanaďan nechce byť funkcionárskym „samovrahom“. V prípade, že by spolu s kolegami povolil Rusom návrat ešte pred skončením vojny, čelil by masívnej kritike od ostatných športových zväzov.
Ak by aj takéto rozhodnutie, ktoré sa na blížiacom sa kongrese vo všeobecnosti neočakáva, prišlo, neznamenalo by automatický štart zbornej na olympiáde v Miláne.
Ten by musel schváliť Medzinárodný olympijský výbor, ktorý je zástancom jasného stanoviska. Prezentoval ho aj prezident MOV Thomas Bach na nedávnej návšteve Bratislavy.

"Pozícia MOV je jasná a rovnaká, aká bola v Paríži 2024. Chceme, aby športovci, ktorí rešpektujú pravidlá a olympijskú chartu, dostali príležitosť participovať na hrách. Ak môžem použiť športovú terminológiou, lopta je teraz na ruskej strane.
Ich národný olympijský výbor porušil pravidlá, keď anektoval športové organizácie na území Ukrajiny a to je porušenie olympijskej charty, preto je suspendovaný. Pre nás je dôležité chrániť športovcov, tých, ktorí neporušili pravidlá a nepodporujú takéto porušenia, aby neboli rukojemníkmi národného olympijského výboru, ktorý nepodporujú," vyjadril sa Bach.
Putinov kamarát
Ak by sme jeho slová chceli aplikovať do praxe, znamenalo by to pomerne absurdnú situáciu. Členovia ruskej hokejovej reprezentácie – 23 hráčov plus realizačný tím – by museli deklarovať, že odsudzujú konanie pohlavárov z Kremľa, ako aj agresiu voči Ukrajine.

Aj v tomto prípade platí, že teória je jedna vec a prax druhá. Prepojenie hokeja a politiky v Rusku je veľmi úzke, viacerí majitelia klubov KHL sú bohatí oligarchovia pevne napojení na Putinov režim.
Predstava, že najlepší ruskí hokejisti sa dištancujú od smerovania tamojšej politiky, je takmer nemysliteľná.
Ideálnym príkladom je Alexander Ovečkin. Elitný kanonier, ktorý sa blíži k prekonaniu „rekordu rekordov“ Wayna Gretzkého v počte strelených gólov v NHL, patrí medzi najpopulárnejších športovcov v Rusku.
Zároveň slúži režimu ako tvár politiky a športu. Politika je však očiernená vojnou voči susednej krajine a šport je medzinárodne izolovaný nielen pre inváziu, ale aj pre štátom podporovaný doping.
Ovečkin má k Putinovi vrelý vzťah. Označuje ho za „svojho“ prezidenta, a keď si vyhľadáte jeho profil na instagrame, z prvého miesta tam svieti spoločná fotografia hokejistu a kontroverzného politika.

Kanonier Washingtonu sa hrdí mnohými trofejami, ale medaila z olympiády, ktorá je v Rusku viac cenená ako titul z NHL, mu v zbierke chýba. Pred rokmi vyjadril veľkú túžbu štartovať v Miláne, kde sa prvýkrát od ZOH 2014 v Soči predstavia aj najlepší hráči zo zámorskej profiligy.
„Mohla to byť pre neho ikonická rozlúčka s národným tímom. Lenže vyzerá to tak, že ho čaká ďalšie olympijské sklamanie,“ píše novinár Cathal Kelly z kanadského denníka The Globe and Mail.
Ak blížiace sa rozhodnutie IIHF predĺži ruský dištanc, pomení sa aj zloženie skupín na ZOH v Miláne. Slováci, ktorí si vybojovali postup v domácej kvalifikácii vlani v auguste, dostanú namiesto USA, Ruska a Lotyšska do skupiny severské trio – Fínsko, Švédsko, Dánsko.
Olympijský turnaj 2026 sa uskutoční v termíne od 5. do 22. februára, dejiskom budú milánske haly PalaItalia a Fiera Milano.
Skupiny ZOH 2026 (v prípade štartu Ruska)
A-skupina: Kanada, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko. B-skupina: Fínsko, Česko, Nemecko, Dánsko. C-skupina: Rusko, USA, Slovensko, Lotyšsko.
Skupiny ZOH 2026 (v prípade neúčasti Ruska)
A-skupina: Kanada, Švajčiarsko, Česko, Taliansko. B-skupina: Fínsko, Švédsko, Slovensko, Dánsko. C-skupina: USA, Nemecko, Lotyšsko, Francúzsko.