S pomalším štartom, ale s o to rozhodnejším progresom sa Zdeno Chára stal veľkou osobnosťou nielen slovenského, ale aj svetového hokeja.
Takmer tri desaťročia ovplyvňoval jeho vývoj parádnymi výkonmi, vzorným prístupom a charizmatickým vystupovaním. Teraz za to zbiera pocty a ocenenia.
Ikonický obranca, ktorý hral profesionálny hokej do 45 rokov, sa stane jedenástym Slovákom v Sieni slávy IIHF. Z nej už je to len krôčik k miestu medzi elitnou spoločnosťou v „hlavnej“ hokejovej sieni – Hockey Hall of Fame (HHOF) v Toronte.
„Som nesmierne poctený a hrdý, že ma vybrali medzi sedmičku nominovaných. Vždy bola pre mňa česť a radosť reprezentovať Slovensko na medzinárodných podujatiach,“ reagoval Chára na sociálnej sieti.
Chceli ho Česi
Jeho oddanosť k dresu s dvojkrížom na prsiach je jedna z mnohých vecí, ktorú na rodákovi z Trenčína obdivujú zástupy fanúšikov.
Foto: SITA/AP, Michael Dwyer
O tom, že národný tím pre neho znamenal veľmi veľa, svedčí účasť na siedmich majstrovstvách sveta, troch zimných olympijských hrách či na Svetovom pohári.
Mohutný zadák, s 206 centimetrami jeden z najvyšších hráčov v profesionálnom hokeji, sa podieľal na zisku dvoch strieborných medailí z MS (Petrohrad 2000, Helsinki 2012). Jeho výnimočnosť podčiarkuje aj šesť prvenstiev v ankete o najlepšieho hokejistu roka na Slovensku.
A pritom nechýbalo veľa a nič z toho by nebolo realitou. Na začiatku kariéry to vôbec nemal jednoduché. Veľa trénerov mu pre jeho výšku neverilo, podceňovali ho.
Aj preto musel ako 17-ročný opustiť juniorský A-tím Trenčína. Na porovnanie, Juraj Slafkovský v rovnakom veku nastupoval vo fínskej seniorskej lige a stal sa najlepším strelcom olympijského turnaja.
Čítajte viac Chvalabohu za Jonáša! Slovan ťahá hetrikový strelec, ktorého fanúšikovia na Nepelovom štadióne nechceli
"Na začiatku kariéry bol samá ruka samá noha. Ale zároveň veľmi chcel, bol odhodlaný, veľmi zvedavý na celý tréningový proces. Netúžil po ničom inom, len aby dostal šancu, aby mu niekto v hokeji dôveroval a začal s ním systematicky pracovať.
Všetkým chcel dokázať, že raz do dotiahne na najvyšší level," spomínal bývalý tréner Jindřich Novotný, ktorý stál na štarte Chárovej kariéry v mládežníckej kategórii.
Odhodlaný mladík cítil, že doma nedostáva poriadnu šancu a tak sa vydal za rieku Morava. Jeho agent Jaromír Henyš mu vybavil angažmán v juniorke Sparty Praha.
Skrytý talent rozpoznal aj legendárny tréner Ivan Hlinka, ktorý prehováral rodičov mladého hokejistu, aby mu vybavili český pas, pretože v ňom videl budúceho reprezentanta Česka.
Chára však chcel vždy zostať Slovákom. Hrdo sa k domovine hlásil aj v NHL. Počas nováčikovskej sezóny v tíme New York Islanders mu pomáhal Žigmund Pálffy.
Usmerňoval nesmelého prvoročiaka, ktorý si predtým vypočul množstvo odmietnutí a slov, že na hokej má zabudnúť.
„Dvadsať mesiacov predtým som sa potácal v B-výbere dorastu a bol som na hranici skončenia s hokejom. A zrazu ma čakal debut v najlepšej lige sveta. Žigo bol skvelý, v začiatkoch mi veľmi pomohol,“ spomínal.
Veľká autorita
V NHL mal skvelú kariéru. Vyhral Stanleyho pohár, vyhlásili ho za najlepšieho obrancu súťaže a od roku 2022 drží rekord, ktorý zrejme už nikdy žiadny obranca neprekoná – v základnej časti odohral 1680 zápasov, najviac spomedzi všetkých zadákov.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Vďaka úspechom a rekordom má „vopred“ zaistené miesto v torontskej HHOF, pozvanie do nej by v jeho prípade malo prísť v najbližších rokoch.
Zatiaľ ho môže tešiť pozícia medzi legendami medzinárodného hokeja. Okrem neho vybrali šéfovia IIHF do „reprezentačnej“ Siene slávy ďalších šesť významných osobností.
Sú nimi bývalý švédsky brankár Henrik Lundqvist, dánsky center Frans Nielsen, český krídelník David Výborný, ako aj niekdajšie reprezentantky Kim Martinová-Hassonová zo Švédska a Vicky Sunoharová z Kanady.
Slováci v Sieni slávy IIHF
Peter Bondra, Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Ladislav Horský, Igor Liba, Žigmund Pálffy, Miroslav Šatan, Ján Starší, Peter Šťastný, Ladislav Troják
Miesto sa ušlo aj Kaiovi Hietarintovi, bývalému prezidentovi Fínskej hokejovej asociácie. Slávnosť sa uskutoční v závere májových MS v Štokholme.
Chára si zabezpečil účasť v exkluzívnom klube vďaka výkonom v národnom tíme. Zažil v ňom veľké radosti i bolestivé sklamania.
Do prvej kategórie patria strieborné medaily z MS. Zrejme o niečo väčšiu cenu má druhá v poradí z Helsínk 2012. Tam viedol mužstvo ako v tom čase jeden z najlepších obrancov na planéte.
"Pred začiatkom turnaja sme sa trápili, vyhrali sme až posledný prípravný zápas. Potom prišiel Chára a začali sa diať veci. V mužstve som ho mal dvakrát – v Helsinkách i na olympiáde v Soči.
Chalani vždy šli za ním, odjakživa mal veľkú autoritu. Z priemerných hráčov sa pri ňom stali počas dvoch týždňov veľkí hokejisti. To nedokáže hocikto," vravel v rozhovore pre Športweb bývalý reprezentačný kouč Vladimír Vůjtek.
Olympijské sklamanie
Nielen on vám potvrdí, že čo kapitán mužstva povedal, to platilo. Skvele šéfoval kabíne, mal rešpekt spoluhráčov. Vždy, keď bolo treba, urobil v tíme poriadok.
Čítajte viac Slovenskí bratia, gratulujeme k postupu do semifinále MS! Ďalší televízny trapas s chybnou vlajkou, obeťou tentoraz Česi
„Na semifinále proti Česku mali prísť manželky a priateľky, ale Chára povedal nie. Mal skúsenosti, vedel, že takáto návšteva by mohla mužstvo rozptýliť. Rodiny tak prišli až o dva dni – na finálový zápas,“ prezradil Vůjtek.
Fanúšikom, a nielen im, sa tisli slzy do očí, keď nekompromisný obranca prebral po finále trofej za druhé miesto oblečený v drese zosnulého Pavla Demitru a veľavravným gestom ju venoval do neba mŕtvemu kamarátovi.
Najväčšie reprezentačné sklamanie zažil Chára na olympiáde 2010. Vo Vancouvri sa vtedy aj s požehnaním NHL zišli najlepší hokejisti sveta.
Slováci hrali famózne a senzačne sa dostali až do bojov o medaily. V semifinále však tesne nestačili na domácu Kanadu a neuspeli ani v súboji o bronz. Hoci po dvoch tretinách viedli nad Fínskom 3:1, napokon prehrali 3:5.
„Obrovské sklamanie, ťažko hľadám slová. Veľmi sme chceli vyhrať, ale nezvládli sme to z mentálnej stránky,“ vravel smutne so sklonenou hlavou.
Železný muž
Bývalí kluboví či reprezentační spoluhráči na ňom okrem líderstva obdivujú nezlomnú morálku a zmysel pre tvrdú prácu.
"Či bol mladší alebo starší, pôsobil na mňa rovnako – ako veľký profesionál. Veľmi veľa na sebe pracoval, zároveň bol pokorný, skromný chalan. Zažil som ho v Petrohrade ako mladíka, a tiež ako 40-ročnú hviezdu NHL, keď už bol ťažko za vodou.
Vždy bol rovnaký, išla z neho pokora, skromnosť a pracovitosť," reagoval Radoslav Suchý, spoluhráč Cháru zo strieborného tímu 2000.
Foto: BRUCE BENNETT / GETTY IMAGES NORTH AMERICA / Getty Images via AFP / Profimedia
Keď Chára debutoval na MS, jeho kolegom v obrane bol vtedy na šampionáte v Nórsku Ľubomír Sekeráš.
„Zdeno bol vždy železný muž. Trochu to preženiem, ale podľa mňa trénoval 365 dní v roku. Všetko bral veľmi poctivo, nič neodflákol. Zároveň bolo dôležité, že sledoval moderné trendy vo výžive, stal sa vegánom. Pomáhalo mu to, aby fungoval v potrebnom režime,“ vysvetlil.
O ikonickom hráčovi sme sa rozprávali aj s Vladimírom Országhom. S Chárom spoločne začínali profiligovú púť ako 20-roční mladíci v newyorskom tíme Islanders.
"Zdeno je absolútny fenomén. Pred tým, čo dosiahol pracovitosťou, treba dať klobúk dole. Všetko si vydrel, som na neho hrdý. Ľudia sa mu smiali a posielali ho hrať basketbal. Nikto mu neveril, že bude hrať hokej na najvyššej úrovni.
Príbeh o chlapcovi, ktorého odpisovali, ale on sa vypracoval a mal úžasnú kariéru v najlepšej lige sveta, je námet na filmový trhák," vyjadril sa tréner extraligovej Banskej Bystrice.
Prirodzený krok
Chára ukončil aktívnu kariéru pred troma rokmi, jubilejnú 25. sezónu v NHL už neodohral. „Ľudia, ktorí mi v hokeji najviac pomohli, sú manželka a moje deti. Bez ich podpory a lásky by som nemal šancu tak dlho hrať hru, ktorú milujem,“ vyznal sa.
Ak si myslíte, že si plnými dúškami užíva športový dôchodok, nie ste ďaleko od pravdy. Hrdý Trenčan to robí, ale po svojom – z hokeja prešiel na triatlon.
Foto: Profimedia
Jeden z najnáročnejších individuálnych športov mu učaroval natoľko, že mu nestačia len klasické triatlonové dávky (1,5 km plávanie, 40 km bicyklovanie, 10 km beh).
Vybral si verziu Ironman, ktorá pozostáva z 3,8 km dlhého plaveckého úseku, 180 km na bicykli a maratónu (42,2 km). V lete absolvoval ironmanské preteky vo švédskom meste Kalmar a vo svojej vekovej kategórii patril medzi najlepších.
„Vždy ma bavilo bicyklovať a behať, takže prechod na triatlon mi pripadal ako prirodzený krok. Navyše, triatlon mi umožňuje posúvať svoje limity vo viacerých disciplínach v porovnaní s tým, ako to bolo na ľade,“ vyhlásil čoskoro 48-ročný športový „nezmar“.
