Útočník Martin Faško-Rudáš (24) sa chce ukázať v dobrom svetle a presvedčiť Craiga Ramsayho i Miroslava Šatana, že si zaslúži zabojovať o nomináciu na budúcoročné MS vo Švédsku a Dánsku.
„Dva roky po sebe sa mi nepodarilo dostať sa na Kaufland Cup. Veľmi sa teším, že to do tretice vyšlo. Domáci turnaj s reprezentáciou má svoje čaro,“ vraví.
Museli ste zháňať na turnaj veľa vstupeniek?
Máte pravdu. Tesne pred tým, ako ste mi zavolali, som hovoril s rodičmi. Veľmi sa tešia, že ma uvidia v slovenskom drese. Budem mať na tribúne rodinu i kamarátov. Verím, že si to užijú.
Z Liberca sú s vami nominovaní ďalší traja Slováci. Útočník Róbert Lantoši a obrancovia Michal Ivan a Rayen Petrovický. Ak by sa pridal ešte aj Servác Petrovský boli by ste kompletná „liberecká úderka.“ Prekvapilo vás to?
Je to super, že nás ide z jedného klubu až štvorica. Teším sa aj na ostatných chalanov z reprezentácie. Vždy sa tam zíde skvelá partia. Je výnimočné zahrať si doma pred slovenskými fanúšikmi.
Zažil som, ako nás perfektne povzbudzovali počas MS v Ostrave. To bola paráda. Hrať za národný tím a navyše doma je obrovská pocta. Verím, že si s chlapcami užijeme na ľade aj mimo neho.
Spomenuli ste šampionát v Prahe a Ostrave. Keďže sa hralo v Česku, kde už štyri roky pôsobíte, bol pre vás špecifický?
Priznám sa, že by som sa tešil z MS, aj keby boli kdekoľvek inde na svete. Bral som ho ako svoj prvý, pretože dva roky pred tým sa hralo počas pandémie za prísnych obmedzení.
Neužil som si to podľa predstáv. Na druhej strane, šampionát v Česku bol prakticky ako doma. Mali sme neskutočnú podporu od ľudí. To sú zážitky, ktoré je ťažké opísať slovami.
Na budúci rok hostia MS Švédsko a Dánsko. Máte ambíciu sa na nich predstaviť?
Je to môj cieľ pre túto sezónu. Chcem makať, aby som podával dostatočne kvalitné výkony, ktorými si vydláždim cestu do prípravy pred šampionátom. Potom sa už len musím udržať v tíme čo najdlhšie a verím, že mi zdravie vydrží. Urobím všetko pre to, aby som si na MS zahral aj do tretice.
S Ivanom hrávate spolu už štvrtý rok. Zvyknete spolu bývať aj v izbe?
Na každej reprezentačnej akcii aj na výjazdoch s klubom bývame spolu. Navzájom sa dokonale poznáme. Každý už vieme svoj harmonogram bez toho, aby sme sa na niečom dohadovali. Vieme, čo môžeme jeden od druhého čakať.

Viete o sebe asi takmer všetko. Poznáte aj zlozvyky toho druhého?
Samozrejme, ale to si radšej nechám pre seba (smiech). Ja mám tvrdý spánok, takže ak by Michal chrápal, aj tak by ma to nezobudilo. Skôr máme spolu pozitívne historky. V šatni sa podpichujeme neustále.
Ako napríkald?
Dávame si poháre s vodou pod prilbu a keď si ju ideme nasadiť tak sa celý oblejeme. Sú to klasické žartíky. Samozrejme, veľa sme zažili aj mimo hokeja. Spolu s ďalšími chlapcami aj našimi rodinami chodievame na Silvestra na chatu.
Dá sa povedať, že spoločne trávime kvantum voľného času. S Robom Lantošim sa poznáme tiež už zopár rokov z reprezentácie. Sedí vedľa mňa v klubovej šatni. Často sa spolu bavíme. Je to radosť mať v tíme toľko „Slováčiskov“.
Aktuálna sezóna sa pre klub zatiaľ nevyvíja podľa predstáv. Cítiť v tíme nespokojnosť?
Asi každý hráč si povie, že vždy to môže byť lepšie. Ani ja nie som spokojný so svojimi výkonmi. Treba na sebe tvrdo pracovať a neustále sa zlepšovať. Po prvej reprezentačnej prestávke sme sa vzchopili a stúpame hore. Nesmieme poľaviť. Pevne verím, že aj po najbližšej pauze sa nakopneme.

Nedávno ste doma vo fantastickej atmosfére za podpory 6 a pol tisíc divákov zdolali Spartu Praha. Bol to pre vás jeden z najlepších zápasov sezóny?
Bolo to pre nás veľmi dôležité. Hrali sme doma s top mužstvami. Po prehre s Pardubicami sme sa naplno sústredili na Spartu. Potešilo, že sme proti kvalitnému súperovi získali tri body. Bolo super, že sme z náročného dvojzápasu vyťažili aspoň jednu výhru.
Čím vás mesto na severe Česka najviac upútalo?
Centrum je nádherné. S priateľkou sme tu veľmi šťastní. Ona tu študuje na vysokej škole. Naozaj nič nám tu nechýba. Čo sa týka hokejovej stránky, Liberec je jeden z najlepších klubov v krajine z pohľadu podmienok a zázemia. Veľmi si vážim, že môžem svoju kariéru rozvíjať práve v Liberci.
Hokejovo ste vyrastali v Trenčíne, extraligu ste si zahrali za rodnú Banskú Bystricu. Komu viac fandíte?
Úprimne? Prajem obom klubom. Chcem, aby sa darilo Dukle aj Bystrici. Sledujem extraligu na diaľku. Viem, že Bystričania zažívajú zatiaľ vydarenú sezónu. Dukla sa tiež po nevydarenom štarte začala driapať hore. Verím, že im to vydrží a do play-off sa dostanú.