Miroslav Šatan. Majster sveta, kapitán, líder, kedysi famózny hokejista, v utorok oslávil okrúhle 50. narodeniny.
Veľké srdce
Nenápadný muž. Na ľade občas akoby ani nebol, keď však nadišla jeho sekunda či dve, strhol na seba všetku pozornosť. Ani v kabíne toho vraj veľa nenahovoril, ono niekedy stačí slovo, ak vyjde zo správnych úst.
Slovenská „osemnástka“ toto všetko má v sebe. Šatan bol – nech ostatní odpustia – pre Slovensko najdôležitejším hokejistom uplynulých troch dekád.
Jeho prvý tréner – Jozef Nemec – naňho spomínal ako na usilovného žiaka, ktorému nebolo treba dvakrát hovoriť. Malý Miro bol na jednej strane naozaj malý – v tíme jeden z najmenších – ale svojim spôsobom taký veľký, že už ako tretiačik mohol nosiť „céčko“.
Čítajte viac Čo stačilo vlani, teraz už je málo. Jedno slovo pri Šimonovi Nemcovi, prosím, už nikdy nespomínajme, varuje majster sveta
Dnes už nebohý pán Nemec kedysi pre Pravdu priznal, že hľadal chlapca zodpovedného i spoľahlivého. Predovšetkým s veľkým srdcom.
„Vo fyzickej kondícii alebo v práci s hokejkou možno aj trochu zaostával, ale obrovskou húževnatosťou všetko dobehol. Mal cieľ. Medzi prvými pochopil, kam to môže s hokejom dotiahnuť,“ povedal.
A dotiahol by možno aj s futbalom. Tiež mu šiel náramne. Z dorastu v Partizánskom sa boli naňho pýtať. Topoľčany neboli typické hokejové mesto. Kadiaľ chodili, tam prehrávali. S Trenčínom vraj o päť, s Bratislavou až o pätnásť gólov.
Za pár rokov to však „malí žochári“ dotiahli až k majstrovskému titulu.
A Šatan – hoci v nasledujúcich rokoch sa odrazil k veľkej kariére – nikdy nezabudol, odkiaľ vzišiel. Za pánom Nemcom sa zavše zastavil. Spolu zdvihli nad hlavu aj Stanleyho pohár, keď ho doniesol ukázať do rodných Jacoviec.
Foto: Archív Jozefa Nemca
Gretzkého zápas o všetko
Šatan patrí do silnej generácie slovenských hokejistov, ktorí prerazili aj v zámorskej NHL. „Očko“ si spravil hneď na začiatku, keď priamo pred najväčšou persónou tohto športu, Waynom Gretzkým, dal v priateľskom zápase počas výlukovej sezóny víťazný gól.
Legendárna „99“ o ňom údajne povedala, že ak by mala hrať jeden zápas o všetko, „Šarkyho“ berie do útoku.
Azda preto začínal zámorskú kariéru symbolicky v Edmontone, hoci najviac slávy si užil v Buffale, s ktorým odohral aj neúspešné finále play off. Tam dostal od spoluhráča Michaela Pecu prezývku „Silent Assassin“, resp. „Tichý zabijak“, ktorú sme si aj na Slovensku veľmi obľúbili.
Zo Šatana sa stal stroj na góly a aj Dominik Hašek bol rád, že hrá s ním a nie proti nemu. Obávaný útočník tam odohral počas štrnástich sezón v základnej časti celkovo 1050 zápasov, v ktorých strelil 363 gólov a na 372 prihral.
V 86 stretnutiach play off pridal ďalších 54 bodov (21+33). V rokoch 2000 a 2003 bol súčasťou Zápasu hviezd.
Čítajte viac Ty si ho porodila, ale patril nám všetkým. Keď zahynula legenda, dvojmetroví chlapi plakali a sviečka horela v každom kostole
Stanleyho pohár napokon získal až na sklonku zámorskej cesty. Predchádzalo mu poníženie číslo 1., keď ho Pittsburgh ako skúseného matadora poslal na farmu do Wilkes Bare a až keď šlo o všetko, povolal ho späť.
Šatan sa tešil, ale sám priznáva, že to neboli také silné emócie, ako keď sa radoval v slovenskom drese.
Na starom „medveďovi“
Aj preto môžeme smelo napísať, že je najväčšou postavou moderného slovenského hokeja. Ako jediný bol pri všetkých štyroch medailových úspechoch na majstrovstvách sveta. Chýba mu jedine olympijský kov, na ktorý siahal vo Vancouvri 2010. Dožičil si ho aspoň ako šéf slovenského hokeja v Pekingu.
Šatan nikdy nehovoril reprezentácii nie. Ostatným šiel príkladom. Keď po náročnej sezóne v NHL mohol, vždy prišiel a hral. Bol na štrnástich MS a štyroch olympiádach.
Svoj nadštandardný vzťah k národnému dresu potvrdil najmä v roku 2014. V olympijskej sezóne sa do hokejového kolotoča zapojil neskôr, navyše mal stále neurovnaný konflikt so Zdenom Chárom.
Foto: SITA, Marián Peiger
Tréner Vladimír Vůjtek – hoci veľmi nerád – sa rozhodol, že dlhoročný kapitán, muž, ktorý bol so Slovenskom vždy a všade, do Soči nepocestuje.
Poníženie číslo 2.
Aj tentoraz situáciu, ktorú by drvivá väčšina hráčov „nerozchodila“, zvládol Šatan s absolútnou noblesou. Namiesto toho, aby zostal urazený, už o dva mesiace reprezentoval Slovensko na svetovom šampionáte.
„Neveril som, že pôjde,“ vravel nám český trénerský velikán, keď sme počas tohtoročnej jari oprášili staré spomienky. Aj o sebe zapochyboval, či by sa na podobné gesto zmohol.
„Ale on sa ponad to všetko preniesol, ukázal svoju veľkosť. A opäť hral skvele. Mať v tíme Šatana a nemať ho, to je obrovský rozdiel,“ potvrdil.
Taký bol Miroslav Šatan, nad vecou, zvyčajne s chladnou hlavou, skromný muž, ktorý nikdy nežil okázalo. Mimochodom, keď si prišiel do KHL spestriť záver kariéry, pred zimákom zvyčajne stál jeho „starý medveď“. Tuctový Mercedes CLS, nad ktorým by pozdvihol obočie nejeden jeho mladší spoluhráč.
Čítajte viac Ukázal sebavedomie. Zväz by malo trápiť, čo Slafkovský hovorí, nie jeho vek. Korupcia? To mi pred rokmi spomínal aj Tatar
„Vôbec to neriešil. Šiel len z bodu A do bodu B a nezáležalo mu na čom,“ opisoval nám nedávnom s úsmevom jeho kamarát Ľubomír Višňovský.
Prekonal Golonku
Na spomínaných MS 2014 v Minsku Šatan prekonal rekord legendárneho Jozefa Golonku v počte reprezentačných gólov, keď proti Francúzom zaznamenal 83. a 84. presný zásah.
Kariéru ukončil na méte 86. Jeho počet štartov za národný tím sa zastavil na fantastickom čísle 186. Ktovie, koľko by ich mal, keby prakticky celú kariéru nestrávil v zámorí.
Šatan vždy nosil hokejové Slovensko v srdci. Keď sa s kariérou definitívne lúčil a vypočul si odkazy od veľkých svetových hviezd Crosbyho či Malkina, jeho myšlienky nesmerovali k najlepšej súťaži na svete.
Chapec z Jacoviec len stroho skonštatoval: „Reprezentácia bola pre mňa vždy najväčšou motiváciou. Najradšej som hral, keď som mal na hrudi dvojkríž.“
Foto: AP, Ryan Remiorz