O tom, či olympijský turnaj bude deviatykrát v histórii aj s účasťou slovenských hokejistov, rozhodne nadchádzajúci kvalifikačný turnaj v Bratislave.
Domáci zabojujú o postup na ZOH 2026 do Milána proti Rakúšanom, Maďarom a Kazachom.
Slovákov čaká štvrtá kvalifikácia, doteraz chýbali na finálovom turnaji iba raz. Ak by sa opakoval čierny scenár spred 26 rokov, opäť by išlo o veľké sklamanie.
O dva roky v Miláne, rovnako ako v Nagane 1998, sa predstavia najlepší hráči planéty a hokejisti spod Tatier nechcú v hviezdnej spoločnosti chýbať.
Šok proti Poliakom
Po rozpade federácie sa stalo nástupníkom Československa medzi hokejovou Česko a Slovensku nezostalo nič iné, ako sa odraziť zo suterénu kvalifikácie.
Platilo to nielen o hierarchii smerom k majstrovstvám sveta, ale aj o olympiáde.
Lillehammer 1994 bol veľkou výzvou, ale Slováci najskôr museli vyvinúť veľkú snahu predovšetkým na diplomatickom poli, aby dostali šancu zabojovať na kvalifikačnom turnaji.
Čítajte viac Liška: Propagácia vojny v KHL? V prvej sezóne sa čosi udialo. S Pospíšilom si to vykomunikujeme
Po tom, ako dostali pozvánku, nič nenechali na náhodu. Tréneri chceli mať k dispozícii to najlepšie, čo vtedy ponúkal hokej spod Tatier a tak na sústredenie do Bojníc zavolali do Bojníc až 44 hráčov.
„Všetci sme mali v sebe veľký pocit nespravodlivosti. Po rozdelení nás poslali do hokejového suterénu a my sme sa pritom vôbec necítili tak zle. Dokázať svetu, že tam nepatríme, bola obrovská motivácia,“ spomína vtedajšia opora defenzívy Jerguš Bača.
Mužstvo viedol z pozície kapitána a mentora legendárny Peter Šťastný.
„Núkala sa mi možnosť zakončiť kariéru na olympiáde, ktorá je vrcholom vrcholov pre každého športovca. Zároveň som takto mohol spojiť dve svoje veľké lásky – lásku k hokeju a lásku k národu,“ píše v autobiografii Hokej na dvoch kontinentoch.
Olympijská kvalifikácia mala byť pôvodne vo Švajčiarsku, ale organizátorská krajina sa prekvapujúco vzdala účasti.
Usporiadateľstvo prevzal Sheffield. Po jasnom triumfe nad Japonskom Slováci „vystrašili“ fanúšikov, keď nečakane remizovali s Poľskom.
„Bola to malá sprcha, ktorá nám nakoniec pomohla. Vedeli sme, že táto strata nie je fatálna, lebo kľúčový zápas bol až ten ďalší proti Lotyšsku a ten sme zvládli excelentne,“ vraví Bača.
Po záverečnom súboji v skupine, v ktorom Šťastný a spol. zdolali domácich Britov 7:1, vypukli oslavy. Slovensko poslalo vyspelému hokejovému svetu prvú úspešnú vizitku.
Keď drsní muži plačú
Finálový turnaj v Lillehammeri už tak úspešne nedopadol, hoci Slováci si rozhodne hanbu nenarobili. Vo štvrťfinále hrali s favorizovanými Rusmi vyrovnanú partiu, ale napokon prehrali 2:3 po predĺžení.
„Aj keď sme vtedy nejaké slzy v kabíne preliali, tak po návrate domov sme pocítili, ako veľa to pre fanúšikov znamenalo,“ vraví Miroslav Šatan, ktorý sa stal ako 18-ročný tínedžer najlepším strelcom lillehammerskej olympiády.
O to väčšiu motiváciu mali on a jeho spoluhráči o štyri roky neskôr.
Olympijský turnaj hostilo Nagano a prvýkrát v histórii sa chystali do Japonska aj najlepší hráči sveta zo zámorskej NHL. Mená ako Wayne Gretzky, Mario Lemieux či Jaromír Jágr sľubovali nádhernú hokejovú šou.
Vo veľkom očakávaní boli aj Slováci, ale opäť museli začať v kvalifikácii.
V Oberhausene síce predviedlo kolísavé výkony, ale postúpilo do Nagana, kde ho ešte čakalo predkolo o účasť medzi najlepšou osmičkou.
Foto: TASR, Pavol Funtál
Posledný krok však mužstvo vedené trénerom Jánom Šterbákom nezvládlo. Prehralo s Kazachstanom 3:4 a hviezdy z NHL, ktoré cestovali cez pol sveta, zostali sklamané na tribúne.
„S Jožkom Stümpelom sme cestovali do Nagana viac ako 12 hodín a napokon sme tam boli len tri dni. Ja som letel z New Yorku a on z Bostonu. Olympijskú dedinu som ani nevidel, spali sme tam dvakrát a leteli späť do Ameriky,“ spomína niekdajší elitný kanonier Žigmund Pálffy.
Neboli sami, bolestivú prehru s Kazachmi sledovali v pozície divákov aj Šatan, Pavol Demitra či Richard Zedník.
Sklamanie bolo veľké, všetci neskôr už len v televízii sledovali, ako turnaj v Nagane po sérii parádnych výkonoch vyhrali Česi.
Základ bronzového úspechu
Na nasledujúcich turnajoch pod piatimi kruhmi už Slováci štartovali bez povinnosti v kvalifikáciách. Hoci boli viackrát blízko k úspechu, vytúžená medaila im unikala. Dočkali sa až pred dvoma rokmi.
Základom historického bronzu z Pekingu bola úspešne zvládnutá kvalifikácia v domácich podmienkach. Písal sa rok 2021 a dovtedajšia práca Craiga Ramsayho priniesla prvé ovocie.
Výber kanadského kouča v Bratislave dokázal, že kvalitné vystúpenie na MS v Lotyšsku, na ktorých prvýkrát po ôsmich rokoch postúpil do štvrťfinále, nebolo dielom náhody.
Foto: Martin Baumann
Domáci nedali šancu Rakúsku, Poľsku ani Bielorusku a kvalifikáciu ovládli s bilanciou tri zápasy, tri výhry, skóre 9:3.
Výborne zachytal Branislav Konrád, ktorý nastúpil vo všetkých stretnutiach, v každom dostal len po jednom góle.
Kľúčový bol záverečný duel proti Bielorusku. Ak by ho mužstvo nezvládlo, Ramsay by už možno dnes slovenskej striedačke nešéfoval.
„Pohybujem sa v tejto brandži 50 rokov a myslel som, že už budem nad vecou. Zápas o postup som však veľmi prežíval. Aj som sa bál, aby sme nedopadli ako na MS 2019 v Košiciach, kde sme kľúčový zápas nezvládli. Tentoraz sa tak nestalo a aj preto som na hráčov hrdý,“ vravel vtedy Ramsay.
V Pekingu mužstvo kapitána Marka Hrivíka profitovalo aj z toho, že dohoda medzi olympijským výborom, svetovou hokejovou federáciou a zámorskou profiligou stroskotala a hráči z NHL v Číne chýbali.
Miláno 2026 však bude odlišné. Prvýkrát od ZOH 2014 v Soči prídu aj hokejisti z najlepšej ligy sveta.
Ak si proti nim chcú zahrať aj Slováci, musia zvládnuť ďalší domáci turnaj. Zaváhania sa neodpúšťajú, na olympiádu do Talianska postúpi len víťaz.
