Stanislav Škorvánek (51) poctivo sledoval, ako jeho syn chytá na majstrovstvách sveta v Rige jeden puk za druhým.
„Veľmi dobre mi padlo, keď o ňom hovorili ako o skromnom chalanovi, ktorý keď niečo povie, tak to má hlavu a pätu. K tomuto sme ho od detstva viedli,“ vraví súčasný športový riaditeľ a asistent trénera žilinskej juniorky, ktorý síce seniorským reprezentantom nikdy nebol, ale doma jedného vychoval.
Váš syn v nedávnom rozhovore povedal, že ste ho odhovárali od pozísie brankára, lebo je to vraj „najhorší možný hokejový post“.
(úsmev) Nepovedal by som, že som ho odhováral, skôr som to komentoval a hodnotil. Predsa len, brankárske remeslo vie byť poriadne nevďačné. Chybu, ktorú spravíte, už nemá kto napraviť. Rýchlo sme s tým však boli uzrozumení, od malička sa tlačil do bránky a v duchu som si len vravel, že ho čaká ťažký chlebík. Ale čo si vybral, to má.
Stihli ste mu už povedať – „synu, mal si pravdu?“
Zatiaľ spravil len čiastkový krok, stále nie je na konci cesty, ktorú si vybral. Navyše, s potvrdením tohto úspechu ho zrejme čaká ešte viac práce ako doteraz.
Ale ste zrejme rád, že sa tak rozhodol…
Samozrejme. Je to azda aj odmena za to, že sa nevzdával a tvrdo pracoval, aj keď dlhé roky nedostával dostatok príležitostí. Ale opakujem, dúfam, že je to len čiastková odmena a to najlepšie má stále pred sebou.
Čítajte viac Švajčiar ako náhrada za Ramsayho? Za to, čo urobil Slovákom, v žiadnom prípade! Súčasné i bývalé hviezdy radia Šatanovi
Mimochodom, ako je možné, že malý syn, ktorý má vzor v otcovi – extraligovom obrancovi, si vyberie iný post?
Hrával som v Banskej Bystrici a na našom poschodí býval brankár Peťo Harazín. Pravidelne sme sa navštevovali a vždy – či to už naše manželky chceli alebo nechceli – sa to skončilo pri hokeji. Museli to akceptovať. Pravdepodobne tam niekde vznikol Stanov pozitívny vzťah k brankárom. Gólman vo výstroji sa mu asi páčil viac ako obyčajný hokejista. Nikdy svoje rozhodnutie nespochybnil.
Priznajte, boli ste už niekedy taký hrdý, ako posledné dva týždne?
Som naňho hrdý, aj keď práve nemá na sebe brankárske betóny. V hlave to má dobre zrovnané a aj mimo hokeja to je človek, na ktorého sa môžem spoľahnúť. Ak to mám však spájať s hokejom, tak toto je vrchol jeho doterajšej kariéry a keby som zapieral svoju hrdosť, tak by som vám klamal.
Čo najkrajšie ste o svojom synovi počuli v poslednom čase?
V športe sa pohybujem nejaký ten piatok a veľa vecí beriem s rezervou. Neraz je to aj o šťastí, stačí pár centimetrov a komentáre môžu byť diametrálne odlišné. Budem však úprimný, veľmi dobre mi padlo, keď o ňom hovorili ako o skromnom chalanovi, ktorý keď niečo povie, tak to má hlavu a pätu. K tomuto sme ho od detstva viedli.
Čítajte viac Otvorený Ramsay: Slováci radi rýpu do Slovákov. Prečo jeho funkciu viacerí nechcú?
Jeho bývalí spoluhráči z juniorky nám potvrdili, že na ľade ste mali nad ním pevnú ruku…
Čítal som, ale ja by som to nedramatizoval. U mňa ako u trénera nikdy nemal úľavy, to neprichádzalo do úvahy. Bolo to skôr naopak. Možno som si to ani neuvedomoval, sem-tam mi to niekto aj pripomenul.
Nikdy mi nešlo o výkony, ale skôr o stopercentné nasadenie v tréningu, lebo bez toho to naozaj nejde. Nebol som extra talentovaný hokejista, všetko som si vydrel a z toho som vychádzal aj pri synovi.
Na čo ste dbali najviac pri jeho výchove?
Tímovosť, pracovitosť a pokora. Snažil som sa mu vštepiť vieru, že každá drina sa mu raz vráti a napokon bude odmenený.
Napadlo by vám na začiatku tejto sezóny, aký môže byť jej koniec?
To asi nikomu. Veď ešte pred rokom chytal prvú ligu, lebo v extralige nebolo preňho miesto. U nás v Žiline sa mu darilo, čakali sme na ponuku, ozvali sa Michalovce a my sme si to veľmi cenili. Šiel tam s tým, že to skúsi. Napokon to dobre vypálilo.
Ale po vydarenom play off ste už asi tušili, čo môže nasledovať…
Situácia s brankármi bola komplikovaná, z KHL buď nemohli prísť alebo avizovali, že sú zranení. Veril som, že sa dostane aspoň do prípravného kempu.
Čítajte viac Kapitán Hrivík: Ramsaymu poviem, aby pokračoval. Keď dali Švajčiari na 3:2, už sme sa videli na ceste do Tampere
Neškreli vás komentáre pred MS, že Slovensko má v bránke slabinu?
Nebolo to príjemné, veď tí chlapci to robia najlepšie, ako vedia. Dávajú do toho maximum. Boli nominovaní, vari tam nemali ísť? Nuž šli a dali do toho všetko. Tak, aby sa komukoľvek mohli pozrieť do očí.
Prišlo mi to prestrelené, riešilo sa to viac, ako keď niekto povedal, že na šampionát nejde. Brankárska otázka sa preberala pomaly do polovice šampionátu. Celkom zbytočne.
Boli ste aj priamo v Rige?
Nie.
Neľutujete?
Teraz možno aj áno, na druhej strane, nominácia bola otázna do poslednej chvíle. Riešili sa aj veci okolo Jara Haláka. Veril som, že Stano do Rigy pocestuje, ale nechcel som to siliť. Pozreli sme si to doma. Pokojne. A bolo to oukej (úsmev).
Keď hovoríte pokojne – bolo to tak aj po prvej tretine s Českom?
Práve som mal tréning so žilinskými juniormi. Sledoval som to potajomky na mobile. Myslím si, že keby mal vopred odchytaných pätnásť reprezentačných zápasov, úvod by vyzeral asi inak. Zaplatil nováčikovskú daň.
Po Čechoch vzal dva góly na seba. Prekvapilo vás to?
Možno by som polemizoval, či boli dva góly jeho, podľa mňa jeden. Ale keď to takto vyhodnotil, zrejme cítil, že to mal chytiť. Ale že to pokorne vzal na seba, to ma vôbec neprekvapilo. Poznám ho až príliš dobre, on je skrátka taký. Niekedy je tej pokory príliš. Doteraz sa mu to však vždy vrátilo v dobrom.
Čo považujete za jeho top moment šampionátu?
Dva zákroky. Jeden proti Lotyšom, keď zastavil puk hokejkou, ktorý smeroval do prázdnej bránky. Z podobných desiatich situácií by mu to osemkrát prešlo okolo hokejky. Ak sa nemýlim, proti Slovincom ho zasa vytiahol lapačkou spod seba.
Aj tieto zákroky z neho spravili najlepšieho Slováka na turnaji…
Na rovinu priznám, že ma to veľmi potešilo. Obaja brankári však zachytali na vrchole svojich momentálnych možností.
Azda by sa o tú cenu s Hlavajom aj podelil…
(smiech) Je to pravdepodobné. Ešte uvidíme, kde tanieru nájdeme miesto. Prekvapilo ma to. Ak nepoviem, že je trošku avantgardný, tak potom minimálne zaujímavý.
Predstavte si, že váš syn si tento rozhovor nikdy neprečíta. Čo si na ňom vážite najviac?
To, čo zo seba dáva. Pred sebou má ešte dlhú cestu, bude sa vyvíjať nielen ako brankár, ale aj ako osobnosť. Stano však prijíma veci, aké sú. Je to pre mňa dobrý človek a to je základ.
A keď si príde po otcovskú radu, ako ďalej so svojou kariérou?
Musí najprv počkať, či sa niečo vyskytne. Odporúčať mu môžem len tvrdý tréning a prácu. Aby zo seba vydal každý deň všetko, čo v ňom je. Rozprávam to často aj mojim zverencom, hoci oni mi to neveria: „Nikdy neviete, kto sa na vás z tribúny pozerá.“ Keď si svoju prácu odvediete, potom môžete už len čakať.
Lanská sezóna ukázala, že z Michaloviec sa dá naozaj dostať kamkoľvek (Pavol Regenda do NHL, pozn. red.). Čo by ste synovi dopriali?
Som pragmatik, nemám žiadny sen. Chcem ho vidieť tam, kde ho to bude baviť. Nebudem tu strieľať ligy, nech chytá v mužstve, kde má z toho radosť a zároveň pocit, že si ho tam cenia.
Čiže pokojne aj v Michalovciach na budúcu sezónu…
Ľudia okolo hokeja vedia, že kádre sa tvoria vo februári a v marci, v tom čase o nejakom Škorvánkovi nikto ani len nechyroval. Na druhej strane – ak záujem bude, potom sa klub ozve aj teraz. A keby aj nie, život pôjde ďalej. Musí potvrdiť minulú sezónu a uvidíme, čo sa stane.