Hľadí na telefón, ale aparát nie a nie zazvoniť. Toto má byť koniec? Veď predsa toho môže ešte veľa ponúknuť.
Takto nejako uvažoval Craig Ramsay pred piatimi rokmi – po tom, ako skončil na pozícii konzultanta v Montreale Canadiens. Sezónu predtým robil asistenta trénera v Edmontone Oilers, ale následne záujem o jeho služby opadol.
Čítajte viac Reakcia na Pospíšilov skrat? Takého Ramsayho som ešte nevidel
Pätnásť rokov strávil v NHL ako hráč, ďalších tridsať ako asistent trénera či člen realizačného tímu. Skutočne nastal čas na odchod?
„Uvedomoval som si, že už mám svoj vek. I tak som však zostal prekvapený, že ma nikto nechce. Predtým som nemal o ponuky núdzu,“ spomína.
Potom však zazvonilo číslo so slovenskou predvoľbou. Ramsay prijal nečakaný hovor, ktorý neskôr ovplyvnil jeho trénerský osud a zmenil hokejové myslenie päťmiliónovej krajiny v strednej Európe.
Spása zo zámoria
Písal sa rok 2017.
Slovenský hokej tápal, prežíval jednu z najhorších kríz od začiatku samostatnosti. Počet hráčov spod Tatier v NHL klesal, mládež nemala dôstojné podmienky, popularita hokeja medzi fanúšikmi padala.
Vrcholom boli výkony a výsledky národného tímu na svetovom šampionáte. Slováci dosiahli v kolínskej skupine jediné víťazstvo – nad Talianskom po predĺžení. Ak by prehrali, zažili by historickú hanbu – zostup do nižšej kategórie.„Boli to ťažké časy. Krátko po šampionáte som sa stal generálnym manažérom reprezentácie. Vedel som, že náš hokej potrebuje okamžitú zmenu,“ vraví súčasný šéf zväzu Miroslav Šatan v rozhovore pre portál The Athletic.
Bývalý elitný útočník vedel, koho chce priviesť – ostrieľaného kouča so skúsenosťami z NHL. Spomenul si na Ramsayho, ktorého poznal zo spoločného pôsobenia v Bostone.
„Zobral som si niekoľko dní na rozmyslenie. Zažil som toho veľa, ale odísť do Európy a viesť pre mňa neznámy tím bola výzva. Napokon som súhlasil a neľutujem,“ usmieva sa rodák z Kanady.
Spočiatku si myslel, že angažmán bude na rok-dva, čo je priemerná životnosť reprezentačného trénera, špeciálne, ak pochádza zo zahraničia.
Jeho taktika bola jasná. Neprišiel zaviesť nudný defenzívny systém, ktorý by Slovákom zabezpečil „prežitie“ v zápasoch so silnejšími súpermi.
V skratke povedané – Ramsay prišiel, videl a prebudoval reprezentačnú mentalitu od základov.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
"Systém bol jednoduchý – všetci korčuľujú dozadu, urputne bránia a dúfajú, že neprehrajú o veľa. Hneď na začiatku som povedal, že to nie je cesta. Budeme forčekovať, aktívne napádať, snažiť sa získať puk.
Chceme dávať góly a zdolať každého súpera, proti ktorému nastúpime. Moje heslo je, že hrať na istotu je smrť," rekapituluje uvítacie slová.
Medaila viac ako pohár
Ako všetky začiatky po zmene, aj nový tréner Slovákov to mal náročné. Hráči boli zvyknutí na zaužívaný systém a ťažko sa prispôsobovali novinkám. Logicky mohlo prísť jediné – radikálny rez.
Ramsay zabudol na osvedčené mená a začal si vyberať hráčov, ktorí mu pasovali do systému. Jeho úvodné nominácie spôsobili kontroverzné reakcie. Hokejisti, ktorí dovtedy mali „isté“ miesto v tíme, v ňom zrazu nefigurovali.
Netrvalo dlho a ozvali sa aj kritici. Chýbali im výsledky na olympiáde v Pjongčangu, na MS 2018 či o rok neskôr na domácom šampionáte v Bratislave a Košiciach. Ramsay výčitky akceptoval, ale naďalej si razil vlastnú cestu.
Už bolo popísané dosť o tom, že Juraj Slafkovský by nebol tam, kde je teraz, ak by ho kanadský vizionár nevytiahol do národného tímu ako 16-ročného chlapca.
Ramsay si obľúbil mladíkov, ktorí boli ochotní načúvať jeho bohatým skúsenostiam s jediným cieľom – stať sa čo najviac komplexnými hráčmi.
„Dobrý hokejista má zvládnuť všetko. Musí vedieť skórovať, brániť, vyvíjať tlak na súpera. Používame systém, v ktorom hráči môžu ukázať, čo vedia. Aktívna hra im vyhovuje, vždy je dobré, ak hokejista predvádza hokej, ktorý ho baví,“ pokračuje Ramsay.
Hoci progres národného tímu takmer na dva roky spomalila pandémia, mužstvu sa začalo dariť aj výsledkovo. Na lanských MS v Rige po ôsmich rokoch postúpilo do štvrťfinále, tento výsledok zopakovalo aj nedávno vo Fínsku. Doterajší vrchol pod Ramsayho vedením však prišiel na olympiáde.
„Zisk bronzu je úžasný výsledok. Najväčšiu zásluhu na ňom mali hráči, ktorí verili v samých seba a systému, ktorý sme sa učili. Vyhral som Stanleyho pohár ako asistent trénera, ale olympijská medaila je pre mňa viac,“ tvrdí.
Prechádzky okolo Kuchajdy
Hoci viacerí by si cenili Stanleyho pohár viac ako kov z olympiády, Ramsayho pohnútky sú jasné. Úspech v Pekingu dosiahol ako hlavný kouč, čo bolo niečo, čo mu v trénerskom resumé doteraz chýbalo.
V jeho prípade však nejde len o honbu za trofejami. Ramsay si Slovensko obľúbil. Ak bývate v hlavnom meste, môžete ho stretnúť počas prechádzok okolo Kuchajdy či Štrkovca. Na požiadavku o spoločnú fotografiu vám ochotne prikývne a nezabudne na hlasné „ďakujem“.
Čítajte viac Najhoršie MS za dve dekády. Babráci, smejú sa Rusi Fínom
„Craig vie, ako si získať ľudí. Má to v sebe. Hráči ho berú ako veľkú autoritu, hltajú každé jeho slovo. Má ohromný rešpekt,“ hovorí o Kanaďanovi už bývalý Šatanov asistent Oto Haščák. Chvália ho aj kolegovia zo zámoria.
„Je jedinečný v tom, ako komunikuje s hráčmi. Má úžasnú schopnosť presvedčiť všetkých naokolo, aby mu dôverovali,“ vraví bývalý tréner Floridy Panthers Kevin Dineen.
Kanaďanovi sa na konci tohto mesiaca končí zmluva. Väčšina hráčov, členov hokejovej komunity a fanúšikov si želá jeho zotrvanie. Do džentlmenskej dohody medzi mužmi, ktorí začali spoločnú misiu pred piatimi rokmi, môže zasiahnuť už len jeden človek.
Pani Ramsayová, ktorá chce mať „svojho“ Craiga už len pre seba…
