"Nikto nečakal, že mladé a neostrieľané mužstvo pôjde takto ďaleko. Ukázali sme súdržný kolektív, ktorý aj bez hviezd NHL dokázal dosiahol úspech,“ vravel pre Slovenský zväz ľadového hokeja jeho prezident Miroslav Šatan.
Kapitán vtedajšieho výberu priviedol Slovensko k prvej medaile v ére samostatného Slovenska. V petrohradskom Ľadovom paláci a Aréne Jubilejnyj sa Slováci postupne prepracovali až do finále. Čechom podľahli 3:5.
"Krásna spomienka s trpkým koncom. Škoda, že sme finálový duel neodohrali lepšie. Mohli sme zvíťaziť.
Mali sme skvelú partiu. Každý večer sme sa stretávali v hoteli na najvyššom poschodí. Niečo také som dovtedy nezažil,“ spomínal na striebro Michal Handzuš.
So spoluhráčmi ovládli B-skupinu. Po víťazstvách nad Rakúskom (2:0) a Talianskom (6:2) prišla remíza s Fínskom 2:2. Deľba bodov bola prvým znakom, že s partiou okolo Jána Filca treba počítať.
"Tréner bol skvelý psychológ. Každému vysvetlil, aké je jeho miesto v tíme. Rešpektovali sme to a prinieslo nám to úspech,“ pokračoval útočník Ľubomír Vaic.
V osemfinálovej F-skupine to už taká sláva nebola. Slováci síce rozdrvili Nórov 9:1 – neskôr sa ukázalo, že si týmto víťazstvom zaistili miestenku do štvrťfinále – ale vo zvyšných dvoch zápasoch nezískali ani bod.
Čechom podľahli 2:6, Kanade 3:4. Filc v tom čase zamiešal so zostavou a vytiahol nečakaný tromf. Jána Lašáka.
"Išiel som tam ako tretí brankár. Mal som čerstvých 21 rokov a dochytal som turnaj. Bola to pre mňa neskutočná vec.
Druhou bolo to, že som býval na izbe s Mirom Šatanom. Dal mi toho nesmierne veľa. Poradil mi, ako zápasy zvládnuť. Splnil sa mi sen,“ priznal Lašák.
V semifinále proti Američanom síce inkasoval ako prvý, ale potom zatiahol roletu a jeho spoluhráči nasúkali favoritovi štyri góly.
Finále už víťazný obrat neprinieslo. Česi si v prvej tretine vypracovali pohodlný trojgólový náskok a do záverečnej sirény ho uhájili.
"Prvé čo mi pri spomienke na MS 2000 napadne je obrovská oslava. Boli sme smutní po prehratom finále, ale ľudia nás čakali od letiska.
Keď som videl plné námestie, mal som zimoriavky,“ vravel obranca Ľubomír Višnovský.
Akiste sa aj on roky zabáva na historke bez rozuzlenia. Hlavnými aktérmi sú Šatan, Lašák a jeho „desiata“.
"Jano bol veľmi dobrý spolubývajúci. Naše priateľstvo začalo na tej izbe. Dodnes hovorí, že vraj som mu tam zjedol nejakú klobásu.
Ja si to nepamätám, hovoril som, že to bol niekto iný. On však obviňuje mňa,“ smial sa Šatan.