Inak sú bratia Jakub a Matúš Sukeľovci ako cez kopirák. „Očakávali sme, že budeme pútať pozornosť. Preto nás otázky na túto tému vôbec neotravujú,“ zhodujú sa jednovaječné dvojčatá, ktoré v stredu s reprezentačným tímom odcestovali do Krefeldu na Nemecký pohár.
Na zraz ste prišli v pondelok, v utorok ste absolvovali prvý spoločný tréning. Už si vás stihli spoluhráči pomýliť?
Matúš: Zatiaľ je to bez problémov, žiadna takáto pikoška sa nám neprihodila.
Jakub: Ale niektorí spoluhráči nás zavše podpichnú. Dvojčatá v národnom tíme sa len tak nevidia, chápem, že pre mnohých je to niečo neobyčajné.
Keď ľuďom skomolia priezvisko, neraz sa urazia. Ako prijímate, keď si vás niekto pomýli?
Matúš: Už som si na to zvykol. Niekedy sa aj ja sám za menom Kubo otočím. Vôbec ma to neuráža. Povedzme si na rovinu – ľudia to pri nás nemajú ľahké.
Jakub: Počítame s tým. Aj z čias spoločného pôsobenia v Liptovskom Mikuláši sme sa v šatni otáčali – ja na Matúšovo meno a on na moje. Beriem to v pohode.
Dávate spoluhráčom rady, ako vás majú rozoznať?
Jakub: Chlapci pred tréningom vraveli, že máme iný účes. Ja mám vlasy postavené hore, Matúš ich má viac ulízané.
Stalo sa vám už, že by tréner nakričal alebo naopak pochválil jedného z vás namiesto druhého?
Matúš: Veru áno. A dokonca viackrát. V Mikuláši mi raz nevyšlo striedanie a tréneri zhúkali Kuba a nie mňa. Sú to také drobnosti, ktoré sa dejú najmä počas zápasu, keďže v rýchlosti nás ľudia rozoznávajú ešte ťažšie.
V NHL dlhé roky korčuľovali švédske dvojčatá Sedinovci. Videli ste sa v nich?
Matúš: Áno. Netvrdím, že to boli naše vzory, ale je obdivuhodné, že tak dlho nastupovali bok po boku. Boli skvelí.
Kto bol váš spoločný hokejový vzor?
Jakub: Obom sa nám páčil Jaromír Jágr. Ale nikdy to nebolo tak, že by sme na niekom fičali.
Foto: Michal Beránek / CNC / Profimedia
Ako vás najľahšie rozlíšia fanúšikovia na ľade?
Matúš: Ja sa motám skôr v strede ľadovej plochy a Kubo pri mantineli, keďže je krídelník. Ale ťažko povedať, lebo ľudia vravia, že aj korčuľovanie máme podobné. Brat má inú hokejku, asi o desať centimetrov kratšiu. Pri hokeji je viac skrčený.
Kedy ste prvýkrát zatúžili odlíšiť sa od toho druhého?
Matúš: Je bežné, že všetci rodičia obliekajú deti – dvojčatá – do rovnakých vecí. Na základnej škole sme si uvedomili, že už nechceme byť rovnakí.
Jakub: Doľahlo to na nás v puberte. Už sme sa nechceli až tak veľmi podobať, mali sme chuť sa aspoň trochu odlíšiť.
Čo by ste chceli mať jeden z druhého na ľade?
Matúš: Ťažká otázka, lebo aj na ľade sme si veľmi podobní.
Jakub: Určite by som chcel mať Matúšove skúsenosti. Má toho za sebou viac ako ja, najmä čo sa týka medzinárodných turnajov. Zahral si aj v KHL, teraz pôsobí v českej lige. V tomto je v porovnaní so mnou vpredu.
Matúš: Už som si spomenul (úsmev). Keď sme hrali spolu, Kubo mi veľakrát vedel prihrať akoby do prázdnej bránky. Veľa gólov som dal po jeho asistenciách. Má veľmi dobrý cit na presné prihrávky.
A čo vaše povahy, podobajú sa?
Matúš: Myslím, že áno. Na veľa vecí máme rovnaký názor, na viacerých témach sa zhodujeme. Aj v tomto smere platí, že sme dvojčatá.
Obaja vyznievate veľmi pokojne, rozvážne. Ste takí aj v súkromí?
Jakub: Sme nekonfliktné typy, veci sa snažíme riešiť s pokojom a bez zbytočných emócií.
Matúš: Ja som azda väčší nervák. Ale skôr na ľade. Kubovi zasa občas rupnú nervy v osobnom živote. Niekedy vie veci povedať poriadne na rovinu. Ale deje sa to zriedkavo. Máme podobný vkus aj čo sa týka obliekania či stravy.
Aj pri dievčatách? Páčia sa vám rovnaké typy?
Jakub: Už dlhšie máme stále priateľky, čiže týmto sa vôbec nezaoberáme (úsmev).
Cítite počas zápasu zodpovednosť jeden za druhého?
Matúš: Na ľade korčuľuje každý sám za seba. Nikto nehrá za druhého. Ja aj brat si musíme priestor a minúty v zápase vybojovať. Mať pri sebe dvojča je psychická podpora, ale v konečnom dôsledku hráme každý sám za seba.
Jakub: Ako hovorí Matúš – na ľade vás nikto nepotlačí a nebude za vás rýchlejšie korčuľovať. Na tréningu či v zápasoch ho jedným očkom sledujem, ale celkovo sme v tom každý sám.
Ak by brata tvrdo napadol o dvadsať kilogramov ťažší spoluhráč, zastanete sa ho?
Matúš: Rovnako ako každého iného spoluhráča v tíme. Jakub: Na ľade nie sme dvojčatá. Sme súčasťou tímu – rovnakí spoluhráči ako zvyšní dvadsiati v mužstve.
Bola medzi vami v detstve aj nejaká rivalita?
Jakub: Samozrejme. Hrávali sme hokej pred bytovkou, počítali si góly. Veľakrát sme sa pobili, posekali, pohádali. Ale všetko to bolo v rámci normy – taká zdravá rivalita.
Matúš: Pamätám si, keď sme si boli pred tromi rokmi zahrať tenis. Cestovali sme polhodinu na kurt – po troch gemoch som viedol 3:0, Kubo roztrieskal od hnevu raketu a šli sme domov (smiech). V súčte sme hrali asi desať minút. Rivalita medzi nami je, ale nie je to vybičované.
Počas sezóny ste od seba vzdialení niekoľko sto kilometrov. Často spolu komunikujete?
Matúš: Samozrejme. Voláme si skoro každý deň. Keď nezostane čas na telefonát, aspoň si napíšeme.
Foto: PETER JESENSKÝ
Máte prehľad o tom, ako sa darí tomu druhému v klubovom pôsobisku?
Jakub: Sledujeme sa navzájom, sme v stálom kontakte. Vždy ma poteší, keď Matúš strelí gól či zaznamená asistenciu.
Ste jeden druhému aj hokejovým kritikom?
Matúš: Už sme dospelí. Každý z nás vie zhodnotiť, čo urobil dobre a čo zle.
Chceli by ste raz nastúpiť aj proti sebe?
Jakub: Nie je to niečo, čo by som vyhľadával. Ale na druhej strane môžem povedať, že by som sa tomu ani nebránil.
Matúš: Mohlo by to byť zaujímavé. Nechýbali by podpichovačky, bola by to zábava.
Niesli by to rodičia horšie?
Matúš: Zrejme áno, mama by sa určite viac o nás bála.
Čítala vám na dobrú noc príbehy o Danke a Janke?
Jakub: Nespomínam si, bolo to dávno. Ale ona by určite vedela na túto otázku odpovedať.
Roger Federer je otcom dvoch párov dvojčiat. Chceli by ste to mať rovnako?
Matúš: Ja už má doma dievčatko. Boli sme v očakávaní, či to nebudú tiež náhodou dvojčatá. Ale tie sa vraj rodia obgeneráciu.
Jakub: Priateľka mi vravela, že by bola rada. Takže uvidíme.
Budete spoločne štartovať na významnej reprezentačnej akcii. Čo to pre vás znamená?
Matúš: Bude to znieť ako klišé, ale je to splnený sen. Sme veľmi radi, že nás oboch tréner nominoval.
Jakub: Nevideli sme sa dva či tri mesiace. V Nemecku budeme spolu na izbe. Užijeme si nielen hokej, ale aj vzájomnú prítomnosť. Obaja sa už veľmi tešíme.
Čo vám prvé napadlo, keď vám tréneri oznámili nomináciu?
Matúš: Kuba nominovali skôr. Keď mi volal generálny manažér Šatan, hneď som to zvestoval bratovi, že ideme spolu do Bratislavy.
Jakub: Do národného tímu som sa tešil aj bez toho, že by tu mal byť brat. Je to pre mňa nová skúsenosť. Matúša potom donominovali a samozrejme, potešil som sa. Strávime spolu čas, ktorý sme navzájom pre seba v ostatnom období nemali.