Skúsený útočník Ladislav Nagy cíti, že koniec kariéry sa nezadržateľne blíži. Hokej je stále rýchlejší a viac šancí podľa neho musia dostať mladší hráči.
„Momentálne sa cítim dobre, som rád, že som v mužstve. Zatiaľ mám chuť absolvovať celú prípravu i majstrovstvá sveta. Pokúsim sa pomôcť mladším chalanom, aby mali pokoj na hokejkách. Oproti súbojom vo Švédsku sa musíme výrazne zlepšiť. Najmä v defenzíve,“ priznáva 38-ročný krídelník.
Ani tento týždeň však nečaká na zverencov Craiga Ramsayho jednoduchá úloha. Odohrajú totiž dva náročné súboje s Nemcami, ktorí vo februári nečakane získali striebro na olympijských hrách v Pjongčangu.
„Nebudú mať ešte kompletný tím, ale nemecká liga je silná. Čaká nás kvalitná previerka. Naši mladí hráči vo Švédsku videli, ako vyzerá medzinárodný hokej – že je to o tri úrovne vyššie. V obrannom pásme sme zbytočne lietali a Švédi sa v ňom krásne točili. Súpera si treba pokojne rozobrať a nie bezhlavo lietať. V útoku to nebolo až také zlé. Základom úspechu je, aby každý robil presne to, čo od nás vyžaduje tréner,“ vysvetľuje majster sveta z Göteborgu.
Dodáva, že hoci výsledky nie sú v príprave najdôležitejšie, mužstvo potrebuje okúsiť aj chuť víťazstiev. „Keby sme všetko prehrali, psychicky by sme šli úplne dole. Hádam už v Nemecku nejaký zápas vyhráme,“ verí Nagy.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Zatiaľ vôbec nevie, či ostane pre budúcu sezónu v Košiciach a či bude vôbec pokračovať v kariére.
„Všetko je teraz otázne. Možno v lete skončím s hokejom. Rozmýšľam, či ešte jednu sezónu potiahnem. Či som nad tým dlho premýšľal? Prišlo to samé. Hokej šiel strašne dopredu, veľa sa korčuľuje, všetko je rýchlejšie a ja už mám svoje roky. Viac šancí musia dostať mladší. Pôvodne som to chcel oznámiť až v lete, ale už som vám to prezradil,“ hovorí so smiechom. V posledných rokoch sa snaží čo najviac pomáhať mladších spoluhráčom, no tvrdí, že nie vždy je to jednoduché.
„Mne v začiatkoch radili a usmerňovali ma Jožko Stümpel, Žigo Pálffy či nebohý Paľo Demitra. Teraz sa musíme rozprávať s mladšími chalanmi opatrnejšie, nie ako pred pätnástimi rokmi. Majú slabšiu psychiku. Jednoducho je iná doba. My sme mali pred starými veľký rešpekt, báli sme sa urobiť chybu, lebo by nás zožrali,“ dodáva smutnejšie.