Skúsený hokejový útočník Peter Ölvecký (32) si pochvaľuje atmosféru v novotvoriacom sa tíme, hru mužstva i celkové druhé miesto na turnaji. „Najmä v obrane sme veľmi dobre dodržiavali naordinovaný systém. Každý presne vedel, čo má robiť,“ hovorí center trenčianskej Dukly.
Vrátili ste sa z Augsburgu spokojný s výkonmi i výsledkami?
Áno. Myslím si, že všetci môžeme byť spokojní. Chýbal k tomu len bonus, ktorým by bol triumf na turnaji. Aj s Rusmi sme odohrali dobrý zápas. Rozhodli ho šťastnejšie góly súpera – druhý a tretí – keď sa jeho hráčom odrazil puk na hokejky.
Čo sa vám najviac pozdávalo na hre spoluhráčov?
Potešilo ma, že sme celkom rýchlo pochopili systém. Najmä v obrane sme všetko veľmi dobre dodržiavali. Keď každý presne vie, čo má robiť a kde sa má na ľade pohybovať, je to oveľa jednoduchšie. Samozrejme, zvyknúť si na nový štýl sa nedá za pár tréningov. Boli tam veci, ktoré ešte nie sú stopercentné. Máme pred sebou ešte decembrový turnaj a potom záverečnú prípravu pred olympiádou, aby sme doladili detaily.
Vytýkal vám tréner niečo?
Poďakoval sa nám za výkony i prístup. S predvedenou hrou bol spokojný. Uznal, že Rusi hrali veľmi dobre a my sme za nimi nezaostávali.
Zaslúži si niekto z hráčov pochvalu od kapitána?
Vynikli brankári, ktorí chytali výborne. Dva góly strelil Marcel Haščák, ale veľmi dobre sme hrali ako tím. Niekomu sa možno darilo viac, inému menej, ale okrem brankárov by som nevyberal žiadnu individualitu. Pre všetkých bolo všetko viac či menej nové – tréner, systém i vedenie tímu.
Foto: SITA/AP, Peter Kneffel
Aký bol váš návrat do reprezentácie?
Musím sa priznať, že návrat som si stanovil ako jeden z cieľov pre túto sezónu. Hovoril som si to už vtedy, keď som mal počas predošlého ročníka zdravotné problémy a nevyzeralo to so mnou dobre. Vtedy som si povedal, že chcem stihnúť začiatok sezóny, postupne sa dostať do národného tímu a ideálne by bolo zahrať si na olympiáde. Preto som mal z nominácie veľkú radosť.
Neťažilo vás kapitánske céčko?
Už to tak vyšlo, že som, bohužiaľ, jeden z najstarších (smiech). Zverili mi to, ale v reprezentácii je viac-menej jedno, kto je kapitán. Všetci musia byť lídri, hrať dobre a tešiť sa z toho, že sú v tíme. Ako kapitán máte nejakú zodpovednosť, napríklad za rozcvičku či komunikáciu s rozhodcami. V kabíne však môže niečo povedať ktokoľvek, bez ohľadu na to, či má na drese nejaké písmenko alebo nie. V reprezentácii sú si všetci hráči rovní.
Zahrali ste si v NHL, KHL, na ZOH i MS, no teraz ste mali dlhšiu pauzu bez medzinárodného hokeja. Cítili ste to?
Človek nikdy nemôže byť stopercentne spokojný. Medzinárodný hokej je, pochopiteľne, trochu rýchlejší. Z tohto pohľadu bola najťažšia prvá tretina s USA, kým si človek zvykol a prispôsobil sa tempu. Odvtedy to už išlo. Nie som síce najmladší, ale myslím si, že som to zvládol – korčuliarsky aj fyzicky.
Myslíte aj na Pjongčang?
Áno, rád by som tam šiel. V každom zápase v lige musím ukazovať dobrú hru. Ak to zvládnem, mohol by som dostať šancu aj na decembrovom turnaji v Nórsku. Potom už bude len na mne, aby som sa presadil aj tam a dostal sa do záverečnej nominácie na olympiádu. Také ciele však majú asi všetci chalani. Na Nemeckom pohári sme sa ukázali v dobrom svetle, ale okrem nás je v hre ešte veľa adeptov. Je len na realizačnom tíme, aby zložil najlepšie možné mužstvo.
Foto: SITA, Tomáš Somr
Vďačíte za návrat do reprezentácie výbornému začiatku sezóny v Dukle?
Je to veľké plus. Pohoda z klubu sa vždy prenáša aj do reprezentácie. Možno aj preto sme boli v tíme až traja z Dukly. Ďalší dvaja-traja sú podľa mňa adepti na ďalší zraz. Keby sme boli na spodku tabuľky, ako v predošlom ročníku, nebol by o nás záujem.
Kto vás v Trenčíne nainfikoval víťaznou mentalitou?
Už počas letnej prípravy sme vytvorili dobrú partiu. Určite nám pomohol príchod Branka Radivojeviča a výbornej trénerskej dvojice. Podarilo sa ideálne poskladať tím, každý v ňom presne vie, akú má funkciu a pozíciu. Už v príprave to vyzeralo herne celkom dobre, len výsledkovo sa nám nedarilo. Vraveli sme si, že sa už musíme naučiť len vyhrávať. Našťastie sme to perfektne načasovali a potiahli sme dvanásťzápasovú víťaznú šnúru. Nehovoríme teraz o víťazstve v základnej časti, ale do každého zápasu ideme s tým, že ho chceme vyhrať.