Na slávnostnom vyhlásení najviac zarezonovalo meno nového trénera slovenskej reprezentácie. Čo hovoríte na Craiga Ramsayho?
V NHL je to dobre známa tvár. Má bohaté skúsenosti. Kamaráti-hokejisti, ktorí ho zažili ako asistenta trénera, si pochvaľovali, že bol blízky hráčom. Mali ho radi. Keď horelo, išli za ním. Rád im poradil. V zámorí je veľa trénerov, ktorí si zachovávajú od hráčov odstup. On k nim však vždy mal o čosi bližšie a často plnil úlohu akéhosi mentora hokejistov. Určite má obraz o našom hokeji z minulosti, ale vie aj o súčasnej situácii. Môže priniesť do slovenského hokeja niečo nové.
Generálny manažér Miroslav Šatan vopred avizoval, že sa pravdepodobne vyberie zámorskou cestou. Kvitujete to?
Dalo sa to čakať. Len sme nevedeli, kto to bude. Niektorí možno čakali o čosi mladšieho trénera, ale Miro Šatan asi nemal až taký veľký výber. Hľadal adepta s požadovanými kvalitami a ochotou ísť pracovať na Slovensko. Potrebovali sme trénera so skúsenosťami, ktorý si poradí aj s ťažkými situáciami a mladým tímom. Verím, že odovzdá veľa skúseností asistentom a tí sa budú pri ňom posúvať odborne vyššie. Musia sa vhodne dopĺňať. Popri tom nastaví systém tak, aby sme podľa neho fungovali niekoľko rokov.
Vám Ramsayho vek 66 rokov neprekáža?
V NHL sa často menia trendy a ľudia, ktorí sa v tomto prostredí pohybujú, dokážu zachytiť všetky moderné trendy. Nezáleží na tom, či sú starší alebo mladší. Práve tie nové veci by mal asi zakomponovať do nášho hokeja.
Budúcu sezónu vynechávate. Neoslovili vás s ponukou na pomoc národnému tímu?
Mali by sme mať ešte nejakú debatu, ale s rodinou pôjdeme do Chicaga a ešte presne neviem, čo ma tam čaká. Takže hneď teraz by som do toho určite nešiel.
Strávite v Chicagu celý rok?
Či tam budeme celý rok ešte neviem. V klube so mnou majú nejaký zámer. Sám som zvedavý, o čo presne pôjde. Budeme sa rozprávať o mojej budúcnosti. Teším sa na to. Chcem si užiť voľnejšie obdobie v kruhu rodiny. Bude to pre mňa, po devätnástich náročných sezónach v zámorí, niečo nové.
Láka vás návrat na ľad?
Samozrejme. Ak sa to bude dať, určite by som ešte chcel hrať. Hokej ma stále baví a mám na to. Svoju pozíciu v tíme si úplne v pohode uhrám. Keby som nemal zdravotné problémy, istotne by som v budúcej sezóne hral. Zdravie je však iba jedno, preto som sa rozhodol pre ročnú pauzu. Uvidíme, či mi to pomôže alebo nie. Rok je veľmi dlhá doba, preto nechcem veľmi plánovať dopredu.
Aká bola stredajšia rozlúčka Martina Havláta?
Skvelá. Fanúšikovia boli neuveriteľní. Cítil som sa ako na futbalovom zápase – neustále spievali, povzbudzovali a tlieskali. Nikdy predtým som v Brne nebol, ale asi je pravda, že tam majú najlepších fanúšikov, minimálne v českej extralige.
Nepozeralo sa vám na kamarátov na ľade ťažko?
Práveže naopak. Úplne s radosťou som sa pozeral, ako sa trápia (smiech).
Chýba vám každodenný stereotyp prípravy na novú sezónu?
Športujem sám pre seba, len trochu voľnejšie. Chodím naďalej do posilňovne i behať. Len ľadu sa vyhýbam, aby som si nemusel obliecť výstroj. Momentálne mám s kožnými problémami pokoj a na bežný život je to úplne v pohode. Preto som ani nenastúpil v Havlátovom zápase.
Čo pre vás znamená víťazstvo v ankete Hokejista roka?
Znamená to pre mňa veľmi veľa. Opäť byť prvý medzi chalanmi beriem ako česť. Ďakujem všetkým, ktorí mi dali hlasy. Veľmi ma to potešilo. Moja sezóna bola veľmi dobrá, ale boli tam aj iní kandidáti, ktorí mohli vyhrať. V Chicagu hral výborne Rišo Pánik, páčil sa mi záver sezóny Tomáša Tatara a krásny bol aj príbeh Peťa Budaja. Z farmy sa predral do prvého tímu a keď dostal šancu, urobil si výborné meno. V lete podpísal novú zmluvu. Som za neho rád, veľmi si to zaslúži. Má skvelú povahu – aj v AHL na sebe tvrdo pracoval a odmena sa dostavila.
Ktorý bol váš najkrajší moment sezóny?
Úžasné bolo, keď som strelil päťstý gól. Keď som v NHL začínal, absolútne som nečakal, že by som raz mohol dosiahnuť na takúto významnú métu. Zaradil som sa do exkluzívnej spoločnosti medzi velikánov histórie. Veľmi ma to potešilo.