„Som rád, že sme pristúpili k užšej spolupráci medzi trénermi jednotlivých mládežníckych výberov a spoločne budeme skladať aj tím pre majstrovstvá sveta. Nastavili sme si určité kritériá, ktorých sa budeme držať,“ vraví skúsený kouč, ktorý priviedol dvadsiatku v roku 2015 k bronzovým medailám.
Musel vás Miroslav Šatan veľmi presviedčať, aby ste sa vrátili na striedačku dvadsiatky?
Nemusel. Mal som síce iné plány, no tie mi nevyšli. Prácu pri dvadsiatke dobre poznám a viem, že Miro je seriózny človek. Preto som nemal problém jeho ponuku prijať. Práca s chlapcami ma vždy bavila, napĺňala a mám ju rád. Zmluvu som podpísal na rok. Nemá zmysel podpisovať dlhšiu. Tréneri si v súčasnosti ťažko môžu niečo plánovať dlhodobo, ideme vždy z roka na rok.
Mali by ste viac spolupracovať aj s trénermi mladších reprezentačných výberov. Čo od tejto novinky očakávate?
Spoluprácu vítam, lebo si myslím, že mladším kolegom mám čo odovzdať. Mal som šťastie, že som požíval dlhodobo dôveru a teraz by som niekomu nadobudnuté skúsenosti rád posúval. Nepatrím medzi tých, ktorí si ich schovajú doma a nikomu ich nedajú.
Minulý týždeň ste absolvovali turnaj v Žiline. Ako ste boli spokojný?
Som najmä rád, že som mal aspoň narýchlo šancu vidieť chlapcov. Zachytili sme ich už na poslednú chvíľu. Máme za sebou turbulentné obdobie bez tradičného hokejového leta mládežníckych výberov. Nevedelo sa, kto bude tréner, aké budú podmienky a či bude vôbec fungovať projekt. Aj z tohto dôvodu odchádza veľa hráčov do zahraničia, čo je pre nás trochu nevýhoda. Najväčšie pozitívum turnaja teda bolo, že som mal možnosť chlapcov vidieť. Sú tam šikovní hráči do ofenzívy. Menší problém možno tento rok budeme mať s obrancami.
V čom je pre vás najdôležitejší projekt centralizovanej prípravy?
Treba si uvedomiť, že dvadsiatky sú najťažšie šampionáty zo všetkých. Prídu všetci najlepší hráči okrem tých pár, ktorí už pravidelne hrajú NHL. Na osemnástkach či seniorských MS chýba každoročne tridsať či štyridsať percent z top hokejistov. Navyše máme najkratšiu prípravu, keďže už v decembri cestujeme do zámoria. Teraz máme navyše mesiac a pol sklz v príprave. Za štyri mesiace musíme pripraviť hráčov, z ktorých viacerí hrajú juniorskú a niektorí dokonca len dorasteneckú súťaž, na mužský hokej svetovej úrovne. Preto je centralizovaná príprava pre trénera veľká pomoc. Dnes sa týmto smerom vydávajú už aj Česi, Bielorusi či Poliaci.
Ako sa vám pozdáva širší výber hráčov, ktorí prichádzajú do úvahy?
Máme viac chlapcov, ktorí vedia v útoku čosi vymyslieť. V mládežníckych reprezentáciách sme však vždy odkázaní na to, aký je ten-ktorý ročník. Tento by mohol byť lepší v útoku. Vždy ma nahnevá, keď počúvam, že dvadsiatka hrá len defenzívne. My totiž hráme aj moderný ofenzívny hokej, v zápasoch si však musíme vyskúšať všetko. Navyše, keď mám v zahraničí nádejných ofenzívnych hráčov, musím si doma pripraviť najmä chlapcov na defenzívu. Poviem to takto, hoci to znie možno príliš sebavedomo – viem, čo mám robiť a ako si mám chlapcov pripraviť na rôzne situácie. Jednoducho nemôžeme zobrať na šampionát 20 ofenzívnych chlapcov. Musíme vedieť aj dobre brániť.
Bude tento rok v nominácii viac hráčov mimo projektu než v minulosti?
Nechcem dopredu hovoriť, čo bude o štyri mesiace. Je tam však veľká pravdepodobnosť, keďže nám veľa kvalitných hráčov odišlo. Rozhodujúce bude aj to, ako budú napredovať chlapci z projektu. Keď ich vidíte v auguste a koncom novembra – sú to úplne iní hráči.
Čaká vás v Buffale najťažšia základná skupina za posledné roky?
Veru áno. Američania si stiahli k sebe do skupiny Kanadu – aspoň vidíme, že si môžu robiť čokoľvek – k tomu tam figuruje Fínsko a Dánsko. Budeme mať čo robiť. Má to však aj nejaké pozitíva. Keď postúpime zo skupiny, nečaká nás zámorský súper a máme tak väčšiu šancu prekvapiť. <Ot>Čo hovoríte na rozloženie zodpovednosti za nomináciu na všetkých mládežníckych trénerov? <Ak>Všetci dobre vedia, ako to býva. Keď ohlásim záverečnú nomináciu na MS, som tri dni nepriateľ Slovenska. Žiaden rodič si neprizná, že jeho syn na to nemal a vinu hádže len na zlé rozhodnutie trénera. Preto som rád, že si všetci spolu sadneme a rozhodneme. Na pomoc si prizveme aj ďalších odborníkov – Janka Gajdošíka či Ota Haščáka – to sú skauti, ktorí vidia všetky medzinárodné stretnutia. Majú do procesu výberu čo povedať.