Chystaný štrajk slovenských hokejistov v súvislosti s reprezentáciou naplno obnažuje súčasné, takmer až mrazivé, pomery v športe, ktorému v nedávnej minulosti tlieskal celý národ. Láme mu nohy avizovaný bojkot, pod ktorý sa podpísalo vyše päťdesiat hráčov, výkvet nášho súčasného hokeja. Dali by sa z neho zostaviť dva kvalitné národné tímy. Niečo nevídané, v predchádzajúcich rokoch reprezentácia vábila, kto sa do nej dostal, bol šťastný ako blcha. A ajhľa – dnes sa o najcennejší dres licituje.
V súčasnosti nový tréner Zdeno Cíger nevie, koho má osloviť, s kým môže rátať na prvú medzinárodnú konfrontáciu. Bude v novembri, dovtedy je čas na zmierenie hráčov s vedením Slovenského zväzu ľadového hokeja. Medzi oboma tábormi totiž aj po dva a pol mesiaci stále horí konflikt z priebehu volieb prezidenta zväzu na kongrese na konci júna. Súboj Igor Nemeček kontra Richard Lintner pokračuje. Čas ho neuhasil, ba prifúkol do ohniska. Zjednodušene, hráči považujú voľby za neférové a žiadajú nové. Zväz tvrdí, že prebehli demokraticky.
Nie je ignorácia slovenskej reprezentácie už za hranou? Drvivá väčšina „dolu podpísaných“ z národného tímu vykorčuľovala do komfortu hokejového sveta. Ako presne odmerať, koho vedú čestnejšie úmysly?
Deliaca čiara je stále veľmi ostrá, čo slovenskému hokeju neprospieva. Po horúcom lete sa už ochladilo, je čas na hľadanie rozumného východiska. Tretiu reprezentáciu totiž neposkladá ani najšikovnejší čarodejník.