O tom, že tento post patrí k najžiadanejším na hokejovom trhu, svedčí i tohtoročný draft NHL. V prvej desiatke sa zišli piati, kluby po nich siahli z prvého, druhého, piateho, šiesteho a deviateho miesta.
„O šikovných stredných útočníkov je vždy veľký záujem. Sú rozumom celej päťky, organizujú hru, vtláčajú jej pečať. Teraz to tak vyšlo, že tvorili polovicu z prvej desiatky draftu. Súvisí to aj s tým, aký hráčsky post najviac potrebuje ten-ktorý klub,“ pripomína Oto Haščák, skaut klubu NHL New York Rangers.
Svojho času patril na tomto poste k najlepším. „Deväťdesiatdeväť percent zo svojej aktívnej kariéry som odohral v pozícii stredného útočníka. Dobrý tréner už pri žiakoch spozoruje, ktorý z chlapcov má v sebe kreativitu, myslenie, konštruktívnosť, periférne videnie. Kto zdvihne hlavu a podrží puk. Nie každý útočník sa hodí na centra. Po brankárovi je to v hokejovom tíme najdôležitejší post. Len v československej reprezentácii ma tréneri posunuli na krídlo, lebo vo federálnom tíme bol pretlak centrov,“ podotkol.
Bodaj by taký problém mala súčasná slovenská reprezentácia. O pol roka budú hokejoví priaznivci pozorne sledovať olympijský turnaj v Soči. Pod piatimi opäť nastúpia národné tímy v najsilnejších zostavách. Slováci na predchádzajúcom vo Vancouvri 2010 štvrtým miestom príjemne prekvapili, hoci nešťastná prehra 3:5 s Fínskom v zápase o bronz, keď po dvoch tretinách viedli 3:1, škrie ešte aj teraz…
„Strední útočníci sú v slovenskom národnom tíme úzkym profilom. Medzi nimi máme najmenší výber, kvalitných spočítame na prstoch jednej ruky,“ pripomína tréner Vladimír Vůjtek. Pod jeho vedením si reprezentácia na vlaňajšom svetovom šampionáte zabezpečila priamy postup do Soči – a ozdobila ho nečakaným striebrom.
„Jednotkou medzi centrami je skúsený Michal Handzuš. Ďalšie poradie určovať nebudem. Olympijskú zostavu už nosím v hlave, aj stredných útočníkov. Jeden z variantov je, že na pozíciu centra posunieme niektorého z univerzálnejších krídelníkov. Už sme si to vyskúšali, poradíme si. Do začiatku turnaja v Soči je ešte dosť ďaleko. Akurát si želám, aby sa nik z potenciálnych reprezentantov nezranil. Predsa len, nedisponujeme takým širokým výberom ako Kanada, USA alebo Rusko,“ pripomína rodák z moravských Klimkovíc.
Vůjtek začal úspešne generačnú prestavbu slovenskej reprezentácie. V porovnaní s Vancovuvrom 2010 sa bude musieť zaobísť bez Jozefa Stümpela i tragicky zosnulého Pavla Demitru (hoci sa po MS 2011 rozlúčil s národným tímom). O slovo sa hlási mladšia generácia centrov: Mário Bližňák, Juraj Mikúš, Peter Ölvecký, Andrej Šťastný i niektorí ďalší. Časom možno aj talentovaný Marko Daňo, najvyššie draftovaný Slovák v tomto roku (v 1. kole si ho z 27. miesta vybral Columbus).
„Pôvodne začínal v strede. Lenže v mládežníckych tímoch spravidla hrával o kategóriu vyššie, proti fyzicky silnejším súperom mu lepšie pasovala hra na krídle. Na tomto poste hráva aj v bratislavskom Slovane, aj v slovenskej reprezentácii. Keď herne dozrie, možno sa opäť posunie do stredu,“ vraví otec Jozef Daňo, niekdajší šikovný center v trenčianskej Dukle i v slovenskej reprezentácii.
„Pritom som začínal na pravom krídle, časom som sa však preorientoval. Aj preto, lebo tam ma zaradili tréneri. Počas pôsobenia v Česku som spravidla hrával brániace ľavé krídlo.“ Kde vidí Markovu budúcnosť? „Columbus, ktorý ho draftoval, ho zrejme ešte nechá v tejto sezóne v Slovane.“
Rusnák: Tréneri by mali viac dôverovať mladým hráčom
Dárius Rusnák, kapitán zlatej československej reprezentácie z MS 1985 v Prahe, skvele stmelil útok s Vincentom Lukáčom a Igorom Libom na krídlach. V 80-tych rokoch minulého storočia patril k najlepším na svete.
Vždy ste hrávali v strede útoku?
Od samého začiatku. Vyplynulo to z toho, že v Banskej Bystrici som už od žiakov bol vodcovský typ. Rád som rozdeľoval spoluhráčom puky. Vyhovovalo mi to, keď som mohol organizovať a tvoriť hru. Tuším len raz na Izvestijách som v československej reprezentácii hral na stiahnuté ľavé krídlo, centrom bol Milan Nový, druhým krídelníkom Vláďo Martinec.
Kedy vznikol útok Lukáč, Rusnák, Liba? Aká v ňom bola deľba práce?
Dohromady nás dal tréner Luděk Bukač pred svetovým šampionátom 1982. Zrazu sme hrali iný hokej ako ostatné päťky – dravý, útočný, priamočiary. Prejavili sme slovenskú náturu. Vinco sa najviac vysúval, Igor v pozícii brániaceho ľavého krídla – tým sme neraz zaskočili Rusov – odviedol kus práce a ja som ich usmerňoval. Aj v Slovane sme s Mariánom Bezákom a Janom Jaškom utvorili tiež údernú formáciu.
Mali ste v mladosti vzor?
V Banskej Bystrici ani nie, neskôr sa mi páčila hra Venca Nedomanského.
Ako čo najskôr zaceliť medzeru, ktorú pociťuje slovenský hokej v súvislosti so strednými útočníkmi?
Za dôležité považujem, aby v kluboch viac dôverovali mladým hráčom. Niekedy sa strední útočníci strácajú pri prechode od juniorov k seniorom. Keď je niekto odmalička špílmachrom, nech je aj medzi mužmi. Aj medzi mladými hráčmi sa ukazujú vhodné typy centrov: napríklad Andrej Šťastný, ba aj Richarda Pánika si viem predstaviť na tomto poste.
