V máji 2025 ho do výnimočnej spoločnosti prijala Medzinárodná hokejová federácia, v auguste vstúpil do Siene slávy slovenského hokeja a na jeseň aj do Siene slávy NHL. Zdeno Chára.
Dnes sa obranca s legendárnym statusom môže iba usmievať. Jeho kariéra bola úspešná na klubovej aj reprezentačnej úrovni.
Z ligového ľadu má v zbierke Stanleyho pohár s Bostonom Bruins z roku 2011, z medzinárodného ľadu dve strieborné medaily z MS 2000 i MS 2012 a 4. miesto zo zimných olympijských hier vo Vancouveri 2010. Na Svetovom pohári skončil v roku 2016 druhý s Tímom Európy.
Slovenský bek je rekordér NHL v počte odohratých zápasov medzi obrancami – v základnej časti ich absolvoval celkovo 1680. Zo všetkých korčuliarov odohralo viac stretnutí len šesť hráčov, európsky rekord drží český útočník Jaromír Jágr s 1733 zápasmi.
Chára si v základnej časti do štatistík pripísal 209 gólov, 471 asistencií (680 bodov), 2085 trestných minút a 301 plusových bodov.
Trikrát sa dostal do prvého a štyrikrát do druhého All star tímu NHL. Okrem Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu získal spomedzi individuálnych ocenení aj Cenu Marka Messiera pre najlepšieho lídra.
To najlepšie zažil v drese „medveďov“. 14 sezón, zisk Stanleyho pohára, Norrisova trofej pre pre najlepšieho obrancu profiligy, to všetko s kapitánskym céčkom na drese.
Aj Chára sa však presvedčil, že profesionálny hokej je v prvom rade tvrdý biznis. Po sezóne 2019/20 mu vedenie klubu povedalo, že s jeho službami už viac nepočítajú.
Koniec po 14 sezónach ho hlboko zasiahol, aj keď tušil, že sa blíži. "Mal som ťažké srdce, cítil som sa dotknutý. Potil som krv pre Boston, oddal som sa klubu a potom nastane moment, že ďakujeme, ale ideme inou cestou a povieš si, že to nie je možné.
Je to aj biznis a človek sa musí zmieriť s tým, že prídu takéto situácie. Povedal som, že dobre, do takejto situácie už nepôjdem a idem tam, kde je to fair-play.
Kde vidia, že pre nich mám hodnotu. Tak to bolo vo Washingtone aj v Islanders," rozpovedal sa dnes 48-ročný 206 centimetrov vysoký hokejový obor v podcaste Boris a Brambor.
Po odchode z Bostonu odohral jednu sezónu za Washington Capitals a tú poslednú profiligovú tam, kde jeho púť NHL začala, za New York Islanders. Bruins mu neskôr povedali, že možno ho pustili predčasne.
„Okolo Vianoc som vedel, že hrám poslednú sezónu. Vtedy som si začal uvedomovať v každom meste, že ako hráč som sem prišiel naposledy. Snažil som sa nasávať energiu s tým, že som vedel, že viac sa tu neobjavím,“ priznal Chára.
Ako kapitán Bostonu bol roky jedným z lídrov súťaže, čo sa spája s obrovským tlakom. Obranca bral svoju úlohu vážne.
"Boli aj ťažké obdobia a nebolo ich málo, obzvlášť, keď máte zodpovednosť ako kapitán. Bez céčka na drese vás možno netrápi, čo bude zajtra, lebo to necháte na kapitána, asistentov či trénera.
"Ale keď riadite vlak, tak po príchode domov rozmýšľate a snažíte sa nájsť odpovede. Koľkokrát som v noci nespal, len som sa otáčal na posteli a rozmýšľal.
Ja som mohol odohrať dobrý duel, ale keď sme prehrali šesť zápasov za sebou, tak to nie je v poriadku. Nájsť správne odpovede vtedy nie je ľahké."
Našiel zaujímavý spôsob, ako sa ventilovať. Chára sa dal na aktivity, ktoré nemali s hokejom nič spoločné. Ako tvrdí, musel sa nejako odreagovať.
"Čítal som veľa kníh a snažil som sa dostať k niečomu, kde som sa učil a s hokejom to nemalo nič spoločné. Prihlásil som sa na veci ohľadom financií, hral som na bicie.
Išlo o kurzy, kde som musel ísť na skúšku do školy. Nebolo to tak, že som sa niekde zapísal a prišiel som tam, že mi povedia, že som to zvládol iba preto, že mám nejaký hviezdny status, musel som sa poctivo pripravovať," dodal Chára, ktorý oficiálne ukončil kariéru v roku 2022.
Aj keď poslednú sezónu odohral v drese New Yorku Islanders, ktorý ho v roku 1996 draftoval, s hokejom sa symbolicky rozlúčil ako hráč Bostonu, s ktorým podpísal jednodňový kontrakt.
Zdá sa, že stará láska nehrdzavie a krivdy vyliečil čas. Chára sa nechal počuť, že počas leta dolaďuje detaily ďalšej spolupráce s Bostonom Bruins, v drese ktorého zanechal najvýraznejšiu stopu.
„Ponuku mám, sme predbežne dohodnutí. Nemáme dotiahnuté detaily do špecifických bodov. Som otvorený pomáhať, kde to bude treba. Mám rád, keď môžem komunikovať s hráčmi, keď môžem s nimi prebrať rôzne situácie a poradiť im.
Takisto ma baví sa učiť od trénerov, manažmentu. Uplynulú sezónu som bol dosť v zákulisí a je to odlišné od toho, čo vidíte ako hráč a čo prebieha za tými dverami,“ poznamenal počas tlačovej konferencie ku svojmu chystanému rozlúčkovému zápasu v Trenčíne.