Legendárny obranca, ktorý nastúpil na 1680 zápasov v základnej časti NHL, si priamo pri preberaní ceny na pódiu stredajšieho galavečera pozrel zostrih zo svojej kariéry a priznal, že ho to veľmi dojalo.
„Človek si vtedy tak uvedomí, ako to strašne rýchlo uteká a príde mu to ľúto. Nečakal som, že budem mať také emócie, ale je to dojímavé, keď si pozriete to video a potom sa pozriete na svoju rodinu a svoje deti, ktoré sú už vyrastené a spomínate, ak ste pri tom stále ešte hrali, trénovali. Je to také trošku smutné, ale je to realita a tak to je,“ povedal po prebratí ceny.
Miesto v exkluzívnej spoločnosti slovenských hokejových osobností si vyslúžil za bohatú a úspešnú kariéru na klubovej i reprezentačnej úrovni. Z ligového ľadu má v zbierke Stanleyho pohár s Bostonom Bruins z roku 2011, z medzinárodného ľadu dve strieborné medaily z MS 2000 i MS 2012 a 4. miesto zo zimných olympijských hier vo Vancouveri 2010.
Z individuálnych ocenení trofeje Jamesa Norrisa pre najlepšieho obrancu NHL (2009) a Marka Messiera za vodcovské schopnosti (2011). „Je to určite obrovská česť, pocta a pokora, lebo je to selektovaná skupina ľudí, ktorí naozaj urobili pre ten šport a pre ten hokej na Slovensku extrémne veľa, takže som na to veľmi hrdý, že môžem byť súčasťou Slovenskej hokejovej Siene Slávy,“ uviedol.
Chára sa v stredu dostal do druhej z troch Siení slávy, ktoré ho tento rok zaradia medzi svojich laureátov. V máji 2025 ho do výnimočnej spoločnosti prijala Medzinárodná hokejová federácia, teraz SZĽH a na jeseň vstúpi aj do Siene slávy NHL.
Čítajte viac Spurný postoj mladej hviezdy pokračuje. Podobné správanie by si Slafkovský v Montreale nedovolil
Pri tejto príležitosti nezabudol ani na tých, ktorí mu dopomohli k takýmto výnimočným úspechom: „Myslím si, že je oveľa náročnejšie byť v pozícii, v ktorej sú tí ľudia, ktorí sú priamo v tom každodennom dianí. Oni nedostávajú tie potľapkania po pleciach, diplomy, ocenenia ani medaily, ale sú to práve oni, ktorí sú za tým všetkým. Strojcovia tej pohody a tej podpory – rodina, manželky, rodičia. To je to najťažšie, pretože oni obetujú maximum pre vás a vy ste tam na to, aby ste robili to, čo milujete a máte možnosť dostať ocenenia. Oni sú ale vždy v tom zákulisí a nie vždy dostanú kredit, ktorý by mali.“
Cháru potešilo, že tento rok bol súboj o Hokejistu roka celkom vyrovnaný a o titul bojovali útočník Juraj Slafkovský a obranca Martin Fehérváry. „Znamená to, že obaja mali výborné sezóny. Dobré je i to, že jeden je útočník a druhý obranca. Je to taká zdravá súťaživosť. V našej ére sme mali väčší počet slovenských hokejistov v NHL a vždy ste tak trošku sledovali aj tých druhých, aké majú sezóny, aké majú zápasy. Je to taká prestíž, zdravá prestíž a tak by to aj malo byť, aby sa snažili mať čo najlepšie výsledky. Pretože keď sa tak snažia, tak im to len pomáha,“ uviedol.
Štyridsaťosemročný bývalý kapitán Bostonu sa v poslednej dobe spája hlavne s triatlonovými Ironmani či maratónmi, no vôbec nezanevrel ani na hokej: „Samozrejme ho sledujem, každé ráno si pozriem výsledky, štatistiky a budem navždy spojený s hokejom a fanúšik hokeja, čiže to sa nezmení. Navyše trošku pracujem pre Bruins, snažím sa im pomáhať. Ako? To zatiaľ nebudem dávať do nejakých detailov, máme dohodnutú spoluprácu, no ešte sa musíme dohodnúť na nejakých podmienkach,“ dodal.
