Výborná strelkyňa naháňa strach brankárkam súperiek. Už dva roky žije v americkom Rochestri. Žilinská rodáčka Nela Lopušanová študuje na Bishop Kearney High School a je členkou stredoškolského tímu. Väčšinu leta strávila na Slovensku, ale už sa opäť chystá do USA.
Veľkú časť roka sa pohybujete na korčuliach. Čo vy a leto? Aký máte k nemu vzťah?
Dva mesiace som nebola na ľade. Až na konci júla som sa opäť postavila na korčule. Minulý rok som si dala prvý raz takú dlhú pauzu a osvedčilo sa mi to. Tak som to zopakovala. Zistila som, že potom mám silnejšiu motiváciu. Teším sa na ľad, zápasy, góly. Leto, teplo a slnko milujem. S bratom som bola na dovolenke pri mori v Taliansku. Aj ničnerobenie má pre mňa význam.
Môžete si dovoliť vypustiť v lete tréning?
Len nakrátko. Udržiavala som sa v kondícii. Absolvovala som suchú prípravu, trénovala som individuálne doma. Hokejové voľno si vypĺňam aj inými športmi. S ocinom som sa vybrala na bicykel, niekedy jazdíme len po ceste, inokedy sa vyberieme aj do terénu, do prírody. Chodím do posilňovne aj behať. Baví ma tiež hokejbal, na začiatku júna som sa zúčastnila na majstrovstvách sveta do 20 rokov v Poprade, v zápase o bronz sme zdolali Američanky.
Hokej vám nechýbal?
Občas ma to lákalo na ľad, ale toto je obdobie, keď si musím od neho na chvíľu oddýchnuť. Ale bez hokeja som úplne nebola. Sledovala som rôzne videá, zápasy.
S hokejom ste začínali veľmi skoro, už v štyroch rokoch…
Mamina ma brávala na štadión, ako som sa naučila chodiť. Už vo dvoch rokoch som prvý raz stála na korčuliach. Ale to naozaj len stála, ešte to nebolo korčuľovanie. V štyroch som začala s krasokorčuľovaním, čo však netrvalo dlho. Potom už dostal prednosť hokej.
Čo o tom rozhodlo?
Zásluhu na tom mal brat Šimon, ktorý je o šesť rokov starší. Ten hrával a stále hráva hokej, on bol pre mňa motiváciou.
Mali ste nejaké iné športové príklady v rodine? Čo rodičia, mali k športu vzťah?
Mama sa nevenovala nijakým športom, ale otec hrával dedinský futbal. Hokejistov sme v rodine nemali. Vlastne ani presne neviem, ako sa k nemu dostal brat. Ja som ho už vnímala na korčuliach a chcela som sa mu vyrovnať.
Bolo hneď od začiatku vidieť, že ste mimoriadny talent?
Od malička som s bratom a ďalšími chlapcami hrávala na ulici hokejbal, venovala som sa aj iným športom, bola som v pohybe od rána do večera. Tým som získala prirodzenú kondíciu, dobrý fyzický základ. Skoro stále som mala v rukách hokejku, tvrdia to aj rodičia. Asi si to nevšimli len oni.
Vždy ste túžili strieľať góly?
Vôbec nie. Práve naopak. Keď som začínala s hokejom, chcela som sa postaviť do bránky, lákalo ma to. Ale tréneri s tým nesúhlasili. Neraz som bola z toho smutná. Myslím si, že vo mne niečo videli a odhadli, že v útoku budem užitočnejšia, že mám predpoklady viac strieľať góly, ako im zabraňovať. Ukázalo sa, že mali pravdu, takže je to v poriadku.
Mali ste nejaké vzory?
<Ak>Patricka Kanea. Odmalička som sledovala jeho videá, obdivovala som, čo robí a ako to robí. Jeho ruky sú skvelé, neuveriteľne rýchle. Zaujímalo ma, ako strieľa góly. Po ňom nosím na drese aj číslo 88 v mojom americkom výbere. A inšpiroval ma aj brat, ktorého som mala najbližšie a mohla sa od neho učiť. Bol mojím prvým vzorom.
V USA nosíte dres s číslom 88. Ako je to v reprezentácii? Potrpíte si všade na rovnaké čísla?
Ani nie, v reprezentácii mám osemnástku, ale nosila som aj dres s číslom šesť, sedem… Nezakladám si na tom a nemá to pre mňa špeciálny význam, je to vždy náhodný výber. Kedysi mi dali dres a nepýtali sa ma, aké chcem číslo. Teraz si môžem vyberať a je mi to jedno. S výnimkou 88 v BK Selects.
Ste poverčivá? Dodržujete vždy nejaký postup?
Nie som poverčivá. Verím tomu, čo robím. Ale musím mať dobre pripravenú, kvalitnú hokejku, musí byť opáskovaná. Korčule obmieňam, ale nemám ich viac ako dvoje-troje. Dnes mi ich výrobca robí na mieru, môžem si povedať, aké ich chcem a aj si ich nadizajnovať. Mením si ich farbu, ale zostávam verná značke CCM.
Čítajte viac Máme najkvalitnejších Slovákov. Ukážeme Kanaďana, ktorý môže byť zaujímavý aj pre Országhovu reprezentáciu
Pamätáte si ešte aj na svoje prvé korčule?
Pamätám, boli maličké a neboli už nové. Predo mnou ich používali iní, boli dosť ošúchané.
K zlomovým momentom vo vašej kariére asi patrili majstrovstvá sveta hráčok do 18 rokov vo Švédsku pred dvoma rokmi, kde ste zažiarili…
Dá sa to tak povedať. Tam som sa stala viac známou aj na medzinárodnej scéne.
Vyhrali ste na nich kanadské bodovanie a predviedli ste ako prvá žena na svete kúsok, ktorý poznajú hokejisti pod názvom michigan. Puk ste na plochej strane čepele hokejky zasunuli do bránky súpera…
To si všimlo veľa ľudí, bolo to veľmi sledované na internete a myslím si, že práve toto ma najviac zviditeľnilo. Všetci si ma začali viac všímať. A aj góly, ktoré som tam strelila, prilákali pozornosť zahraničných trénerov. Dostala som ponuky a vybrala som si môj súčasný tím. Mojím snom bolo študovať v Amerike, čo sa mi po MS splnilo.
Michigan ste predtým trénovali?
Ani nie. Videla som to na internete, raz-dva razy som si to vyskúšala na tréningu a išlo mi to. K takýmto fintám som mala vzťah aj predtým, zabávala som sa rôznymi prvkami z freestylu, nemusela som to trénovať. Michigan som bez problémov zvládla doma v zápasoch s chalanmi i dievčatami. Pre mňa to nebolo nič mimoriadne. Normálny gól.
Plánovali ste takýto gól streliť práve vo štvrťfinále MS proti Švédsku?
To sa zrodilo spontánne. Vopred som nič neplánovala. Ale je pravda, že mi v ten deň telefonoval otec, vedel, že michigan dobre ovládam a vravel mi, že keď budeme hrať presilovku, potom bude vhodný moment takýmto spôsobom skórovať. Keď sa v stretnutí naskytla šanca, spomenula som si na jeho slová a skúsila som to. Ale vždy to bola spontánna reakcia.
Čítajte viac Ideš? Nejdeš? Kapitána vyhodili, teraz ho chcú späť. Peniaze vopred! Haščák nám urobil škrt cez rozpočet, s trénerom sme nechceli ísť do konfliktu
Koľko takýchto gólov ste už dali?
Nemám to presne spočítané, ale v súťažných zápasoch asi šesť či sedem.
Je to účinné? Vždy to brankárku prekvapí?
Určite. Ale už sa stáva, že to odo mňa očakávajú a dávajú si väčší pozor. Preto je dôležité urobiť to v nečakanej chvíli. Kedysi bolo pre mňa jednoduchšie prekvapiť ich, dať takýto gól bolo ľahké.
Máte za sebou už dva roky na americkej strednej škole i v tíme BK Selects. Na jar ste sa tešili z pekného úspechu…
Vyhrali sme stredoškolskú súťaž tímov do 19 rokov. Na národnom šampionáte USA sme vo finále zdolali Worcester Whitehawks 9:0. Už rok predtým sme mali k tomuto triumfu blízko. Podľahli sme vo finále 2:3 po predĺžení.
Váš tím pôsobil celý rok suverénne. Vybojoval 52 výhier a podľahol len tri razy. Vy ste si v 41 súťažných zápasoch pripísali 69 kanadských bodov za 41 gólov a 28 asistencií. Vo finálovom turnaji ste nazbierali 13 bodov (10+3)…
Som spokojná, teraz budem môcť moju bilanciu ešte zlepšiť. Mám pred sebou posledný rok v škole i v tíme. V najbližšej sezóne budeme obhajovať stredoškolský titul, čo je vždy náročnejšie, ako ho získať.
Na budúci rok budete maturovať?
Je to niečo podobné ako maturita. Čakajú ma záverečné skúšky.
Berú v Amerike štúdium vážne? Dáva vám zabrať?
Nie je to formálne, do školy chodím poctivo a študijné výsledky majú váhu. Musíme mať dobré známky a, samozrejme, dôležitá je aj výkonnosť na ľade.
Máte v škole obľúbený predmet?
Máme spravidla šesť predmetov, môžem si niektoré zvoliť, program je variabilný. Minulý rok ma veľmi bavila najmä chémia, rôzne laboratórne práce a pokusy. Sledovali sme chemické reakcie, praktické veci, to bolo super. Dôležitý predmet bola angličtina, v nej som urobila pokrok, venovali sme sa Shakespearovi, rozoberali jeho diela, písala som dosť esejí. Chodila som na algebru, pred rokom som mala geometriu. A tiež biológiu, tá bola dosť ťažká. Je to katolícka škola, v programe nechýba ani náboženstvo.
Koľko času venujete hokejovej príprave?
V pondelok máme úplne voľno. V utorok a stredu trénujeme ráno od ôsmej na ľade, potom ideme do školy a popoludní do posilňovne. Vo štvrtok už trénujeme len na ľade. V piatok, sobotu a nedeľu hrávame zápasy a zúčastňujeme sa na turnajoch, dosť cestujeme. Väčšinou odohráme dva zápasy za deň. To znamená, že po víkende máme v nohách päť-šesť stretnutí.
Aké je zloženie družstva? Sú v ňom aj iné Európanky?
Je to medzinárodná spoločnosť. Prvý rok tu bola aj Češka, tento rok Dánka, teraz pribudne Nemka.
Ako sa cítite v tomto kolektíve?
Sme dobrý tím, nepamätám si na nijaké problémy či nezhody. Konkurencia je veľká, vládne medzi nami aj rivalita, ale zdravá, navzájom sa podporujeme. Na rôzne turnaje chodia aj mnohí skauti z univerzít, vyberajú si hráčky do svojich tímov. Už som sa dohodla na mojom novom pôsobisku. O rok nastúpim na univerzitu vo Wisconsine. Je veľmi prestížna a má aj špičkový hokejový tím, tento rok vyhral univerzitnú ligu. Pôsobilo tam veľa výborných svetových hráčok. Budem sa venovať hokeju i štúdiu.
Už viete aj to, čo budete študovať?
Zatiaľ som sa nerozhodla, musím sa ešte poradiť s ľuďmi, ktorí poznajú podmienky a prostredie. Ale rada by som sa uplatnila v športe.
Žijete v Amerike sama. Nie je vám smutno za rodičmi, bratom, priateľmi?
Už som si zvykla, je to lepšie ako na začiatku. Máme dobré podmienky a tie mi všetko uľahčujú. Bývam v internáte a skoro všetko máme pod jednou strechou, v jednej veľkej budove. Na dvoch poschodiach sú priestory školy a na treťom máme izby. Dokopy máme štyri tímy chlapcov a dva dievčat. Necítim sa tam sama, stále máme program, čas rýchlo beží. Najbližší mi chýbajú, ale sme v kontakte, pravidelne spolu komunikujeme.
Ako často sa dostanete domov?
Okrem leta strávim doma asi mesiac na prelome rokov. Teším sa na Vianoce, doma som minimálne, o to dôležitejšie pre mňa je užiť si rodinnú pohodu.
Čítajte viac Ťažká práca? Kto nezažil nočné zmeny nevie si to predstaviť. Výplatu dostával v papierových vreckách. Veselovský ku mne chodil na kávu, spomína Liba
Čo vám v Amerike najviac chýba?
Mamine skvelé jedlo.
Ktoré je vaše najobľúbenejšie?
Ťažko sa mi vyberá jedno. Mama varí výborne. Pochutnám si vždy na jej koláčoch a asi najviac milujem kuracie prsia s broskyňou.
Získali ste už celý rad ocenení, ale kariéru máte ešte pred sebou. Čo by ste v nej chceli dosiahnuť?
Jeden cieľ sa mi splnil pred niekoľkými týždňami – túžila som vyhrať stredoškolské majstrovstvá USA. Tento pocit by som si chcela vychutnať neskôr aj na univerzitnom šampionáte. Verím, že si otvorím dvere do PWHL, čo je profesionálna ženská hokejová liga, ženská NHL. Snívam o tom, že si zahrám na olympiáde v slovenskom reprezentačnom drese.
Vo februári tohto roku si ženský hokej nevybojoval miestenku na ZOH 2026. Aké šance mu dávate v budúcnosti?
Mám pocit, že je to čoraz ťažšie, ale myslím si, že náš ženský hokej napreduje. Špičku predstavujú družstvá USA a Kanady, za nimi zaostávame. Ale výkony výberu do 18 rokov, ktorý hrá v najvyššej kategórii, naznačujú, že to v budúcnosti nemusí byť nereálny cieľ. Ženy nehrajú v najvyššej divízii, ale verím, že sa prebojujeme medzi elitné tímy a potom bude len krôčik aj na olympijský turnaj.
