Počas nej preskákal dnes už 44-ročný bývalý útočník všeličo. Na konte má sedem sezón a takmer 400 štartov v profilige za Phoenix Coyotes, Philadelphiu Flyers a Minnesotu Wild. V roku 2008 vymenil profiligu za ruskú KHL.
Po príchode do Spartaku Moskva si ihneď vybudoval reputáciu na ľade i v kabíne. Počas troch sezón v červenom drese sa zaradil medzi najlepších legionárov súťaže, nosil kapitánske céčko na hrudi a dvakrát ho vybrali do zápasu hviezd KHL.
Moskva naňho nepôsobila ako typicky ruské mesto. „Osobne by som ju ani nenazýval Ruskom, je to skôr taký štát v štáte. Mne to mesto prišlo také isté ako New York, mali tam všetko,“ rozhovoril sa v podcaste MVP Talkshow.
Dojem naňho urobil aj štadión Spartaka v mestskej štvrti Sokoľniki, v tíme sa navyše vytvorila skvelá partia. Niektoré momenty však Radivojevičovi pripomenuli, kde sa nachádza. „Bolo cítiť, že sme v Rusku,“ poukázal napríklad na spôsob vyplácania odmien. "Pravidelne sme dostávali prémie v hotovosti v igelitkách.
Čítajte viac S Bondrom a Bačom patril do obávanej päťky. Zomrela košická legenda, ktorá pomohla k bronzu z olympiády i MS
Doteraz si spomínam na to, ako nám ich po zápase dávali s tým, že si ich nemôžeme vložiť do banky. Mal som doma taký kredenc, kde som si tie igelitové tašky odkladal a keď som potreboval peniaze, bral som ich odtiaľ. Keď tak teraz nad tým premýšľam, bola to veľmi divoká doba. Niekedy som iba čumel, čo sa tam všetko dialo."
V KHL strávil šesť sezón a odohral skoro tri stovky stretnutí. Ročník 2013/14 strávil v Nižnekamsku, ktorý v porovnaní s Moskvou pôsobil ako facka do tváre. „Nebolo tam naozaj nič. V meste bola obrovská fabrika a jedno sídlisko, v ktorom sa nachádzal štadión.“
To „pravé Rusko“ však zažil pod trénerom „zo starej školy“ Vladimírom Krikunovom. Tréningové metódy prísneho kouča sa Radivojevičovi vryli do pamäti. "Zobral nás na dvojtýždňové sústredenie do Bulharska. Hovorím si, že paráda, ideme oddychovať k moru. No veľmi som sa mýlil.
Čítajte viac Dlháň z Prešova patrí v Európe medzi špičku. Teraz má Rusov, aby mu vybavili najlepšiu ligu sveta
Vtedy sa tam zo mňa stal hotový maratónec. Každý deň sme museli bežať asi 25 kilometrov, schudol som tam sedem kilogramov, to sa mi v živote za tak krátku dobu nestalo. Neveril som, že hokejisti môžu takto nezmyselne trénovať, ale to bola Krikunovova zaužívaná metóda," krútil hlavou.
Nekončiace behy s pneumatikami, tréningy bez raňajok a aj zvracanie. Tréningy pod nekompromisným koučom pripomínali vojenský výcvik.
"Spoluhráči vedeli, čo čakať a kedy počas tréningov pridať či ubrať, ale ja som to nevedel do všetkého som išiel naplno, čo bola očividne blbosť.
Pravidelne sme behávali s pneumatikami. Keď tréner povedal, že ráno máme vynechať raňajky, vedel som, že nás čaká peklo," spomínal rodák z Piešťan. Na ihrisku boli k dispozícii aj pripravené kýble, keď chceli hráči zvracať. Podľa strieborného medailistu z MS 2012 sa tak dialo často.
Začiatok sezóny po vyčerpávajúcej letnej príprave sa niesol v znamení šiestich prehier za sebou. Hráči boli úplne bez energie a Radivojevič priznal, že preňho nebolo možné pokračovať. „Po nejakých dvoch mesiacoch som to zabalil. To jednoducho ďalej nešlo, s hokejom to podľa mňa nemalo nič spoločné.“
Prehry, šialená príprava a celkové vyčerpanie donútili Slováka uvažovať o konci kariéry. V istom momente sa mu hokej znechutil. "Bola to naozaj veľká skúška. V tom čase som bol znechutený a hokej ma nebavil.
Vtedy som naozaj premýšľal, že úplne skončím. Až po prestupe do Liberca som v sebe znova objavil oheň," priznal Radivojevič, ktorý „bielych tigrov“ doviedol až k zisku majstrovského titulu v sezóne 2015/16.
Čítajte viac Prekvapenie na úkor slovenského dua v KHL. Čajkovský už neoblečie dres Spartaka, neistý je aj Ružička
