Tento výnimočný útočník, známy svojou rýchlosťou, technikou a gólovým čuchom, si vyslúžil uznanie za svoju kariéru, ktorá prekročila železnú oponu a ovplyvnila vývoj NHL. Mogiľnyj, ktorý ako jeden z prvých sovietskych hráčov emigroval na Západ, sa stal symbolom odvahy a talentu.
Narodil sa 18. februára 1969 v Chabarovsku v bývalom Sovietskom zväze. Už ako tínedžer upútal pozornosť svojimi výkonmi za CSKA Moskva, kde hral po boku legiend ako Sergej Fiodorov a Pavel Bure. V roku 1988 získal zlato na ZOH v Calgary a o rok neskôr sa stal kľúčovým hráčom pri triumfe Sovietskeho zväzu na MS.
Jeho život sa dramaticky zmenil v máji 1989, keď ako 20-ročný utiekol zo Sovietskeho zväzu počas MS v Štokholme. Mogiľnyj, frustrovaný obmedzeniami komunistického režimu, sa rozhodol emigrovať do USA, kde ho draftoval klub Buffalo Sabres v 5. kole (celkovo z 89. miesta). Jeho útek bol považovaný za odvážny a riskantný krok, ktorý otvoril dvere ďalším sovietskym hráčom v NHL.

Pár mesiacov pred útekom zažiaril na majstrovstvách sveta do 20 rokov na Aljaške, kde v siedmich zápasoch nazbieral 12 bodov (7+5). Práve tam sa rozprával s riaditeľom hráčskeho rozvoja Buffala Donom Lucem, ktorý ho oboznámil s tým, že bol draftovaný.
Keď bol v máji 1989 v Štokholme na svojich prvých seniorských MS, podarilo sa mu kontaktovať zástupcov Buffala. Luce, ktorý sa s Mogiľným rozprával Aljaške, a s ním generálny manažér Sabres Gerry Meehan sadli na lietadlo a mierili do Švédska.
Sovietsky zväz bol na štokholmskom šampionáte dominantný. Desať zápasov, desať víťazstiev a titul majstrov sveta. Mogiľnyj si prevzal zlatú medailu, pri oslavách sa ospravedlnil na nevoľnosť a zmizol. Nabádal aj kolegu z útočnej formácie a spolubývajúceho Sergeja Fiodorova, aby išiel do Ameriky s ním. Fiodorov zostal, utiekol o rok neskôr z Hier dobrej vôle v Seattli.
Mogiľnyj a jeho pomocník Formačev boli dohodnutí s dvojicou z Buffala na vyzdvihnutie u obchodného centra v blízkosti arény Globen. Plán vyšiel, Rusi naskočili do auta a Luce dupol na plyn. „Ako v bondovke. V ďalších dňoch menili hotely v okolí Štokholmu a zametali po sebe stopy,“ vysvetľoval švédsky novinára Janne Bengtsson kanadskej stanici Sportsnet, ktorá nakrútila o Rusovom úteku dokument.
Mogiľnyj utiekol nie len ako hokejista a reprezentant, ale tiež ako armádny dôstojník. V podstate išlo o dezerciu, čo si dobre uvedomovali aj zástupcovia Buffala. „Vedeli sme, že naše životy sú v ohrození. Žiadny Rus dovtedy takto neutiekol,“ priznal manažér Meehan v dokumente. Mal obavy z odpočúvania, zo sledovania a z „chlapíkov v kožených kabátoch“ zo sovietskej tajnej služby KGB.
V spolupráci s americkou ambasádou sa funkcionárom podarilo zo Štokholmu odletieť bez komplikácii aj s Mogiľným na palube. Až vo vzduchu si mohli odfúknuť. „Keď sme pristali na letisku JFK v New Yorku, bolo tam asi najviac reportérov v histórii,“ skonštatoval vtedajší generálny manažér Buffala.
Mogiľnyj debutoval v NHL v sezóne 1989/90 a rýchlo sa stal hviezdou Buffala. V sezóne 1992/93 dosiahol vrchol svojej kariéry, keď strelil 76 gólov v 77 zápasoch, čím sa vyrovnal Teemu Selännemu a získal titul najlepšieho strelca ligy. Tento výkon ho zaradil medzi elitu NHL a ukázal, že ruskí hráči môžu dominovať v najprestížnejšej hokejovej lige.
Počas svojej 16-ročnej kariéry hral Mogiľnyj za Buffalo Sabres, Vancouver Canucks, New Jersey Devils a Toronto Maple Leafs. Celkovo odohral 990 zápasov, strelil 473 gólov a pridal 559 asistencií, čím dosiahol 1 032 bodov. V roku 2000 získal Stanley Cup s New Jersey Devils, čím zavŕšil svoju zbierku trofejí.
„Alexandr bol priekopníkom. Jeho rýchlosť, technika a schopnosť skórovať boli nevídané. Zmenil pohľad na ruských hráčov v NHL,“ uviedol bývalý spoluhráč z Buffala Pat LaFontaine.
Mogiľného uvedenie do Hokejovej siene slávy bolo dlho očakávané, no oneskorené kvôli kontroverziám okolo jeho úteku a politických tlakov. Jeho príbeh je však viac než len o hokeji – je o odvahe riskovať všetko za slobodu a nový začiatok.
„Nebolo to jednoduché. Opustiť rodinu a krajinu bolo bolestivé, ale hokej mi dal šancu žiť môj sen,“ povedal Mogiľnyj v emotívnom prejave pri uvádzaní do Siene slávy. Na sociálnej sieti X fanúšikovia oslavovali jeho úspech.

„Toto uznanie si zaslúži. Bol prvý, kto ukázal, že Rusi môžu byť hviezdami NHL,“ napísal jeden z používateľov. Iní spomínali jeho legendárnu sezónu 1992/93: „76 gólov? To je niečo, čo dnes už nevidíme. Alex bol génius.“
Mogiľnyj, ktorý dnes žije v USA a venuje sa skautingu a rozvoju mladých hráčov, vyjadril vďaku za svoje úspechy. „Hokej mi dal všetko. Som vďačný za každú príležitosť a za fanúšikov, ktorí ma podporovali,“ povedal.