Ofenzívny obranca Martin Marinčin (33) má za sebou štvrtý rok v českej najvyššej súťaži. Bronzovému medailistovi z Pekingu komplikovali vlaňajšiu sezónu v Třinci zranenia.
Po sérii piatich majstrovských titulov navyše „oceliari“ vypadli už vo štvrťfinále proti Sparte. Bývalý obranca Edmontonu či Toronta dohrával vlaňajšiu sezónu s bolesťami.
Aktuálne sa dáva dokopy zo zranení a verí, že v nasledujúcej bude mať viac dôvodov na radosť.
„Chcel by som sa dostať aj na olympiádu, na ktorej obhajujeme bronz, ale prvoradé bude zdravie,“ vraví.
Je to jeden z vašich hlavných cieľov v nasledujúcej sezóne?
Olympiáda je vrcholom pre každého športovca. Na Peking mám krásne spomienky, keďže sme ziskom medaily dosiahli obrovský úspech.
Rád by som na olympiádu opäť išiel, ak bude o mňa záujem, ale v prvom rade sa musím dať zdravotne dokopy, aby som vedel fungovať počas sezóny. Verím, že budem predvádzať výkony, ktorými si vypýtam pozvánku do národného tímu.
V Pekingu ste si zahrali v tíme aj s mladými obrancami ako Šimon Nemec či Samuel Kňažko, ktorí sa snažia preraziť v NHL. Čo by ste im poradili?
Chalanov sledujem. Viem, čím si prechádzajú. Zažil som to isté, čo oni. Držím im palce, aby sa im podarilo presadiť sa v NHL. Niekedy vedie do profiligy ťažšia cestu, ako je to v prípade Šimona, ale pre neho je to len dobre.
V AHL dostáva veľký priestor a môže sa tam vyhrať a získavať skúsenosti. Má veľkú šancu zaradiť sa medzi top obrancov NHL. Odkázal by som mu len, aby nebol sklamaný a naďalej na sebe tvrdo pracoval.
V Kanade ste zažili tlak, ktorému čelí aj Juraj Slafkovský. Tomu do NHL pomohli aj výkony z olympiády. Prekvapil vás, ako sa dokázal vyrovnať s pozíciou draftovej jednotky?
Z Toronta i Edmontonu viem, aký obrovský tlak na vás dokážu Kanaďania vytvoriť. V Montreale to Juraj nemá ľahké. Nie je sranda hrať NHL v kanadskom tíme. Zvláda to veľmi dobre. Nič iné mu ani nezostáva.
Foto: Reuters, John E. Sokolowski
Musí makať a potvrdzovať skvelé výkony. Niektoré veci musí prijať jedným uchom dnu, druhým von a ísť si ďalej svojou cestou.
Zranenia vás pripravili o veľkú časť sezóny. Ako sa momentálne cítite?
Mal som prakticky tri vážnejšie zranenia. Zlomenina zápästnej kostičky sa už zahojila, ale horšie bolo zranenie, ktoré som si privodil ešte minulý rok v play off. Mal som zlomený stavec, čo ma dosť obmedzovalo. Najviac som to začal cítiť až po skončení sezóny.
Stále to cítim. Potrebujem s tým pracovať, aby som sa mohol hýbať. Prispôsobili sme tomu moju letnú prípravu i rehabilitáciu. Postupne sa dávam dokopy. Cvičenia na chrbát mi zostanú už zrejme na každodennej báze.
Bola to pre vás najťažšia sezóna za posledné roky?
Dá sa tak povedať. Operácia zápästia ma vyradila na dlhú dobu. Na druhú stranu, nepociťoval som z toho žiadnu úzkosť. Akurát bolo pre mňa strašne ťažké sledovať tím z tribúny bez toho, aby som mohol chalanom pomôcť na ľade.
Čítajte viac Komunikácia s reprezentáciou bola zlá. Mrzí ma, čo urobili s Rybárom. Kritika Slafkovského? Slováci majú mylnú predstavu
Zápasy, ktoré hrali vonku, som sledoval v televízii a prežíval som to s nimi. Štvalo ma, že nemôžem hrať, ale športovec musí vedieť prijať aj zranenia. Dôležité je sa z toho dostať a byť pripravený na ďalšiu sezónu.
Třinec ukončil famózne obdobie plné úspechov po piatich získaných tituloch a 17 vyhraných sériách v play off. Dá sa povedať, že už to muselo raz prísť?
Asi áno. Je pravda, že to z nášho pohľadu nebola ideálna sezóna. Veľa maličkostí sa zišlo, aby sa podarilo neustále obhajovať titul. Úvod sezóny nám nevyšiel. V mužstve sme mali veľa zranení, čo bolo dôsledkom dlhých sezón.
Navyše sme minulý rok hrali všetky série na sedem zápasov a k tomu sme absolvovali aj predkolo. Bolo jasné, že sa to niekde odzrkadlí. Prišli zranenia a bohužiaľ nám to tento rok nevyšlo.
Sme pripravení na to, že hoci sa niečo pekné skončilo, môžeme začať opäť písať nový príbeh. Každého mrzí neúspech v play off. Na druhej strane máme novú motiváciu znova sa dostať na víťaznú vlnu.
Pod třineckou majstrovskou sériou sa podpísala silná slovenská enkláva. Vnímali ste ako veľkú výhodu mať v tíme sedem krajanov?
Musím povedať, že hoci sme boli v mužstve viacerí Slováci, keď som prišiel do šatne, nijako som to nevnímal. S Čechmi tvoríme veľmi dobrý kolektív.
Vôbec to nepociťujem, či sa bavím so Slovákom alebo Čechom. Práve výborná partia bola hlavným kľúčom k tomu, že sme dosiahli úspechy, na ktoré budeme dlho spomínať.
Foto: ČTK / Pryček Vladimír
Do Európy ste sa vrátili pred štyrmi rokmi, keď ste ukončili dlhoročné pôsobenie v zámorí. Zvyknete si zaspomínať na časy strávené v Toronte či Edmontone?
Zahrať si v NHL bolo pre mňa splneným snom. Som za to nesmierne vďačný. Mám nádherné spomienky na oba kluby, v ktorých som pôsobil. Som šťastný, že som dostal príležitosť, ktorej som sa chopil. Krásne spomienky mám aj na AHL, kde som získal Calderov pohár. Je to veľká vec, ktorú si vážim.
Sledujem aj finále medzi Edmontonom a Floridou. Večer, keď deti zaspia, si to občas pozriem. Sledoval by som ho, aj keby tam nehral Edmonton. Nebude mi prekážať, aj keby to vyhrala Florida, ktorá môže obhájiť titul.
Z vlastnej skúsenosti viem, že je to vynikajúci pocit. Dôležité je, že sa stretli dva výborné tímy, ktoré predvádzajú skvelý hokej.
Čo vravíte ako odchovanec Košíc na majstrovskú jazdu „oceliarov“ a zisk desiateho titulu?
Keďže sa mi sezóna skončila pomerne skoro, mal som dosť času sledovať zápasy Košíc. Vždy, keď mám možnosť, si rád pozriem, ako sa im darí. Fandil som im a som veľmi rád, že sa im podarilo získať titul.
S akými ambíciami vstúpite do novej sezóny?
Prvoradé je, aby som ju začal zdravý a stopercentne pripravený. Zranenie chrbta nie je sranda. Drží celé telo. Veľakrát, keď som bolesť zacítil ráno, som bol celý deň nesvoj. Je pre mňa dôležité, aby som bol v poriadku.
Čítajte viac Platy na Slovensku sú slabé. Brigády? Keď vám klub dlhuje peniaze, je to nevyhnutnosť. Ak sa to deje v Slovane, môže sa to stať hocikde
Jednak z hokejovej stránky ale aj kvôli deťom, s ktorými by som sa chcel naháňať a hrať. Starší syn má už štyri a pol roka a mladší bude mať čoskoro rok. Robia mi obaja veľkú radosť.
V Třinci vás čaká piata sezóna. Mali ste aj iné ponuky alebo vám Česko prirástlo k srdcu?
V klube som veľmi spokojný. Všetko je tu na vysokej úrovni od prvého dňa, kedy som prišiel. Páči sa mi, ako to v Třinci funguje od mládeže až po áčko.
Navyše máme skvelé zázemie. To boli hlavné dôvody, pre ktoré som sa rozhodol predĺžiť kontrakt. Aj s rodinou sme tam veľmi šťastní.