Útočník Tomáš Jurčo (32) sa aktuálne pripravuje na novú sezónu doma v Košiciach.
Bronzového medailistu z olympiády v Pekingu pripravilo o účasť na nedávnych MS vo Švédsku a v Dánsku zranenie.
Viacerí hráči odmietli pozvánku na šampionát, pričom mnohí kritizovali slabú komunikáciu od vedenia národného tímu. Ako to bolo vo vašom prípade?
Nemôžem hovoriť za druhých, ale za mňa bola komunikácia dosť zlá, takmer nulová. Dúfam, že to bolo práve preto, lebo mali prehľad o mojom zdravotnom stave.
V tom čase som bol vážne zranený a ak by som špekuloval o iných dôvodoch, mohol by som ľuďom, ktorí robia výber hráčov na MS, krivdiť. Na reprezentáciu som však nezanevrel.
Ak by v budúcnosti prišla pozvánka, prijali by ste ju?
Samozrejme. Aj keď som hrával v NHL a mal som dlhú a náročnú sezónu, vždy som rád prišiel reprezentovať. Pokiaľ budem zdravý a bude o mňa záujem, určite pozvánku neodmietnem.
Zachytili ste kritiku na adresu Juraja Slafkovského, ktorý z osobných dôvodov neprišiel na šampionát?
Áno a myslím si, že nebola oprávnená. Je ešte pred ním množstvo šampionátov a musíme si uvedomiť, že nebude chodiť na všetky. Jeho telo by to nezvládlo. Na Slovensku to veľa ľudí nerieši, ale dôležitá je aj psychická pohoda hráča. Po náročnej sezóne môžete byť vyčerpaný nielen fyzicky, ale aj mentálne.
To, že teraz Juraj neprišiel, nič neznamená. Môže pokojne prísť na ďalších osem alebo desať MS. Všetko bude záležať na tom, ako sa bude cítiť. Ľudia majú mylnú predstavu o tom, že každý hráč zo zámoria, ktorému sa skončí sezóna, musí prísť automaticky reprezentovať.
Na MS išiel brankár Patrik Rybár, ktorý je vaším spoluhráčom v Kunlune. Sledovali ste šampionát aj kvôli nemu?
Niektoré zápasy som videl, iné som sledoval len výsledkovo. Paťovi som veľmi prial, ale bol v náročnej situácii. Chytal proti Kanade a Švédsku, čo výrazne skresľuje pohľad na jeho výkony. Inak sa chytá proti Kanade so Sidneym Crosbym a Nathanom MacKinnonom ako proti Francúzsku či iným tímom.

Mrzí ma, že sa dostal do situácie, keď je finálny dojem z jeho pôsobenia odlišný, ako by bol v prípade, keby chytal proti iným súperom. Je brankárom, ktorý dokáže podržať mužstvo, čo potvrdil na olympiáde v Pekingu, kde nám vychytal bronz.
Potešili ste sa, keď ho klub koncom decembra podpísal?
Bolo super mať ho v tíme. Trávili sme spolu veľa času. Nielen v šatni, ale aj počas vonkajších zápasov sme bývali spolu. Samozrejme, bavili sme sa aj mimo hokeja. Čas sme trávili aj s jeho rodinou. Vždy je skvelé mať v zahraničnom klube Slováka. Myslím si, že nám to obom pomohlo zvládnuť sezónu.
Ako ju hodnotíte z individuálneho i tímového hľadiska?
Myslím si, že bola dobrá. Snažili sme sa dostať do play off. Mali sme úseky, keď sme vyhrali sedem alebo osem zápasov v rade, čo sa v histórii klubu doteraz nikdy nepodarilo.
K úplnej spokojnosti nám chýbalo niečo navyše, ale nebolo to zlé. Čo sa týka mňa, sezóna bola super až do momentu, keď som sa zranil.
V januári som si poranil koleno a musel som dlhšie pauzovať. Pôvodné odhady boli, že si do konca sezóny nezahrám. Napokon som nastúpil na posledných sedem zápasov, ale cítil som, že s kolenom to nebolo ideálne.
Ak by sme boli ako tím v inej situácii a nebojovali by sme o play off, môj návrat by som neuponáhľal. Potreboval som ešte čas na doliečenie a aj preto pre mňa MS nepripadali do úvahy. Celkový dojem zo sezóny som mal dobrý.
V Kunlune ste pôsobili aj v sezóne 2022/2023. Nastali od vtedy v klube výraznejšie zmeny?
Zmenil sa tréner. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som tam chcel ísť. Podpísali kouča, ktorý ma viedol rok pred tým v Omsku a mal som s ním dobré skúsenosti. Samotný Kunlun mi vyhovuje aj tým, že hrá v Moskve a nie je tam veľa cestovania.

V klube je mnoho kanadských a amerických hokejistov. Je to podobné ako v AHL, kde hrajú chalani zo Severnej Ameriky. Dlhé roky som v zámorí hrával a tento štýl mi vyhovuje.
Prvýkrát ste nastúpili v KHL pred štyrmi rokmi. Drží si súťaž vysokú úroveň?
Všade sa hokej zlepšuje a rovnako je to aj v KHL. Ľudia, ktorí ju nesledujú, si myslia, že úroveň klesla, keďže odtiaľ nejakí hráči odišli a viacerí tam ísť nechcú.
Ja som sa bavil s ďalšími chalanmi a vôbec to necítime tak, že by sa úroveň zmenila oproti tej, ktorá tu bola pred rokmi. Všetko sa zrýchľuje a súťaž ja každým rokom lepšia.
V NHL ste odohrali niekoľko sezón. Obliekali ste aj dres Edmontonu. Sú Oilers tímom, ktorému by ste dopriali v aktuálnom finále Stanleyho pohár?
Jednoznačne držím palce Edmontonu, keďže Florida vyhrala minulý rok. Na druhej strane by som to doprial aj Tomášovi Nosekovi z Floridy, s ktorým sme si spolu zahrali vo Vegas. Oilers si to však zaslúžia o niečo viac.
Sila Edmontonu bola vždy v jeho drvivej ofenzíve, zopár rokov mu chýbala kvalita v obrane, aby to dotiahol až na úplný vrchol. Myslím si, že od minulej sezóny mu už defenzíva funguje.

V Kanade je hokej druhé náboženstvo. Ľudia ním žijú odmalička. Medzi jednotlivými klubmi je veľká rivalita. Ťažko povedať, či si navzájom doprajú zisk Stanleyho pohára len preto, aby to vyhral kanadský tím. Bude to určite skvelé finále.
Ako aktuálne vyzerá vaša letná príprava?
Už od devätnástich rokov sa pripravujem doma v Košiciach s kondičným trénerom Danielom Kičurom. Posledné roky s ním mám individuálne tréningy. Keďže som mal dosť zranení, ktoré ma obmedzovali, nemohol by som robiť niektoré veci, aké robia ostatní chalani pri skupinových tréningoch.
Momentálne rehabilitujem koleno. Občas si idem zahrať hokej a snažím sa zostať aktívny. Ešte to nie je úplne ideálne, ale o pár týždňov by som do toho chcel nabehnúť už naplno.
V Košiciach sú skvelé podmienky na prípravu, keďže okrem mňa zvyknú trénovať s košickým áčkom aj Erik Černák a ďalší chalani.
Budete v nasledujúcej sezóne pokračovať v KHL alebo zvažujete aj návrat do Európy?
V Kunlune sme sa bavili aj o ďalšej sezóne, ale momentálne je to špecifické, keďže sezóna v KHL sa posunula. Navyše v klube nevedia, či sa nebude meniť vedenie. Rokovania trochu zamrzli, ale verím, že sa to čoskoro rozhýbe a v blízkej dobe začnú podpisovať hráčov. Určite by som sa tam chcel vrátiť.