Varovné hlasy sa však ozvali ešte pred nepresvedčivým vystúpením na svetovom šampionáte. Legendárny obranca Ľubomír Višňovský sa v relácii MVP Talkshow vyjadril aj k toľko spomínaným absenciám Juraja Slafkovského, Tomáša Tatara a ostatných viac ako 20 hráčov, ktorí sa pred MS ospravedlnili.
Podľa majstra sveta z roku 2002 však nešlo o vedomý bojkot, ale skôr o stratu motivácie obliecť si slovenský dres, keď systém v domácom hokeji nefunguje. V reprezentácii mu na rozdiel od minulosti chýba aj viac lídrov.
„Nejde o bojkot, ale pozrite sa na napríklad na Tomáša Tatara. Trto má 34 rokov a vždy sa snažil prísť na všetky MS, keď mohol. Teraz má aj nejaké rodinné starosti, ale skôr také pekné a príjemné! U neho sa to preto dalo očakávať.“
Podobne to podľa neho bolo aj pri iných hráčoch. "Slafko (Slafkovský), že nešiel…No mohol…Ale tak on vie, čo tam je, ja neviem.
Fehy (Fehérváry) mal koleno, Pospíšil neprešiel cez prehliadku, aj Černák mal zdravotné problémy. Pre malý slovenský tím je to veľmi citeľné, keď vám päť-šesť hráčov z profiligy povie, že neprídu.
To sú hráči, ktorí by inak reprezentáciu zdvihli hore," skonštatoval, pričom poukázal na stále menší počet hráčov v najlepšej hokejovej súťaži na svete.
"Vtedy sme mali 10 až 15 lídrov v tímoch, v obrane aj v útoku. Dnes máme Černáka, ale ani on je úplným lídrom. Fehérváry za chvíľu nahradí starších, no takých lídrov nemáme.
Málokto hrá v prvej presilovke, možno Slafkovský, ale on zatiaľ nie je tou osobnosťou ani hviezdou, ako u nás v médiách. Aj keď podľa mňa na to má a raz sa ňou možno stane," povedal Višňovský, ktorý v NHL odohral 14 sezón.

Nebál sa poodhaliť ani zákulisie fungovania SZĽH pod vedením Miroslava Šatana. Obaja „zlatí chlapci“ z Göteborgu 2002 pochádzajú z Topoľčian a kamarátia sa od detstva, no po aktívnej kariére hokejistu každý zamieril inam.
Šatan zostal pri hokeji ako manažér a funkcionár, „Višňa“ sa venuje svojmu biznisu a hokej už sleduje viac-menej iba ako divák pri televízii.
Ponuky na návrat do hokejového sveta pritom boli, jedna priamo od jeho kamoša z Topoľčian „Šarkyho“. Višňovskému sa však vôbec nepozdávala. Jeho prínos mal byť čisto marketingový.
"Tie ponuky neboli nejaké…ako by som to pomenoval? Napríklad mi volal Šatan v nedeľu večer, bolo to nejakých X rokov dozadu, že poď robiť šéftrénera výberu do 18 rokov.

Ja mu vravím, okej, veď dáme spoločný obed, poviem ti nejaké mená, ktoré by som si predstavoval do tímu na spoluprácu.
A on na to, že nie, nie – to je už všetko pripravené, ty tam budeš len taká tvár toho. Také meno. Tak hovorím – Šarky, ďakujem ti za ponuku, ale ja sa pod takéto veci nepodpisujem.
To je Šarky. On si ide svoje, nastavuje si to tam, má o tom vlastnú predstavu. Kto s ním súhlasí, s tým bude pracovať a kto nie, tak nie," prezradil bez obalu Višňovský.