Bol to rok, keď sa Petra Vlhová vypýtala na svet a na večný odpočinok sa z neho pobral legendárny Vladimír Dzurilla, najlepší slovenský hokejista 20. storočia.
V Bratislave sa v tom čase konali majstrovstvá sveta B-kategórie. Na jar 1995, zhruba takto na Veľkú noc, Slovensko prežilo jeden z najintenzívnejších týždňov vôbec. Hokej mu dal zabudnúť na všetky svoje problémy.
Na Bôriku
My chceme gól, gól, gól, už aby tam bol, bol, bol… „Repeťácky“ umelec Otto Weiter si hokejovou hymnou zabezpečuje večnosť, zatiaľ čo v Bratislave sa pomaličky schádza hokejová reprezentácia tvorená predovšetkým hráčmi Košíc a Trenčína.
O tom, aký veľký význam má toto hokejové dobrodružstvo, svedčí aj fakt, že hráči spia vo vládnych posteliach. Na Bôriku. A deň čo deň sa okolo nich točia politické špičky.
„Nevnímali sme to ako niečo nenormálne, možno tam len bola snaha SZĽH mať dobré kontakty s vládnucou politickou garnitúrou. O to sa snaží asi každé vedenie,“ spomína Miroslav Šatan spätne v dokumente RTVS Keď na Slovensku vládol hokej.
Vtedy len hokejový benjamínok, ktorý má práve za sebou premiérovú sezónu v nižšej zámorskej súťaži. Celé Slovensko je na nohách. Boj o lístky je enormný.
Čítajte viac Alexander Ovečkin je anomália. Má len jedného vyzývateľa, muselo by mu však všetko klapnúť
Na starý bratislavský zimák sa vojde niečo viac ako osemtisíc ľudí, záujem však niekoľkonásobne prevyšuje kapacitné možnosti. Na duel proti Lotyšsku by vraj došlo pokojne aj 60-tisíc fanúšikov.
Aj Jozef Daňo v dokumente pripúšťa, že dostať svojich známych na zápas je „celkom fuška“.
Krajina sa cíti byť hokejovo „dotknutá“. Po rozdelení ju medzinárodní funkcionári posielajú až do tretej ligy. Že tam výkonnostne nepatrí, potvrdí už v olympijskej kvalifikácii v Sheffielde 1993 i o rok neskôr na Hrách v Lillehammeri, kde hrá rovnocenné partie aj s tými najlepšími.
Slovensko žije v akejsi hokejovej nespravodlivosti a bratislavský šampionát má dať za ňou bodku. Zo zámoria prichádza aj Peter Šťastný, hokejová legenda na sklonku kariéry. Chce pomôcť. V St. Louis Blues si vybaví povolenie, aké nemá obdobu. Napokon ho odobrí aj funkcionárska vrchnosť z NHL.
„Bolo to možno váhou osobnosti, tým, že som niečo dosiahol, ale bol som azda prvý v histórii, ktorému tréner dovolil počas sezóny odísť a hrať na šampionáte v mojom rodnom meste,“ spomína.
Slovensko dýcha hokejom…
Vo večerných správach nechýba ani reportáž z jeho príchodu na rakúsko-slovenskú hranicu v Hainburgu v bielej „audine“. Deje sa to len pár hodín pred úvodným buly. Šťastný si na 45 minút zdriemne, oblečie sa, do útoku si vypýta mladíkov Šatana s Petrovickým a vykorčuľuje na ľad.
Foto: TASR, Archív
Proti Veľkej Británii, hokejovému outsiderovi.
Úvod je to kostrbatý, po prvej tretine je šokujúcich 0:1, no slovenský stroj sa postupne rozbieha. Zápas sa končí výsledkom 7:3, nasledujú Japonci (9:3) a Poliaci (10:0). Aj tak všetci vedia, že to najdôležitejšie sa má odohrať na Veľkonočnú nedeľu v stretnutí proti Lotyšsku.
Papalášska letenka
Pochopí len ten, kto to zažil. Pred televíznu obrazovku si v tento slávnostný deň nachádza cestu až 60 percent národa. A zimák na Tehelnom poli? Škoda reči, tam sú podľa Šťastného porušené všetky bezpečnostné aj požiarne pravidlá.
„Ak by som vtedy vystrelil puk do hľadiska, niekto to určite dostane priamo do hlavy. Ľudia sedeli úplne všade, aj na schodoch,“ smeje sa.
Na ľade však do smiechu nie je nikomu, Slováci prehrávajú 0:1 aj 1:2 a mohlo byť aj horšie, lenže Jaromír Dragan vyťahuje fantastický zákrok.
Kvalita sa však postupne prejaví. Cíger vyrovná, Šatan najkurióznejším gólom vo svojej kariére dostane domácich do vedenia. Publikom hypnotizovaní Slováci sú zrazu vo vedení a Marek Mryglot, komentátor Slovenskej televízie, si nahlas zbožne želá: „Bola by to nádhera, keby sme strelili štvrtý gól.“
Šťastný zájde v nedeľu ráno pred zápasom do kostola, ale ten gól dáva skôr preto, že je to pán hokejista. Lotyši síce ešte znížia, no víťazstvo je naše. A keďže ďalšie zápasy odohrá Slovensko už len s hokejovými trpaslíkmi (Dánmi, Holanďanmi a Rumunmi), postup tiež.
Čítajte viac Zrodila sa hviezda. Slovensko sa zamilovalo do veterána, ktorý predtým sekol s hokejom a robil šoféra na okresnom úrade
Na hlavnej tribúne si berie premiér Vladimír Mečiar do ruky prenosný telefón a volá Júliusovi Šuplerovi na striedačku. A ten zasa rozmýšľa, čo by bolo keby… Čo keby tento zápas Slováci nezvládli? „Asi by som už ležal v nemocnici na ARO…“
„Poviem vám, hala takmer spadla. Všetci sme sa brutálne tešili. Na moju smolu, kým ostatní v kabíne oslavovali, ja som musel ísť na dopingovú kontrolu. Keď som sa vrátil, už bolo po všetkom a v kabíne zostal iba kustód Samko Petráš,“ spomína pre Športweb Branislav Jánoš.
Misia splnená, veľký kapitán Šťastný, ktorý si paradoxne na rozhodujúci gól proti Lotyšom už nespomína, odchádza späť za more. Odohrá ešte zápas proti Holandsku (13:4), dosiahne v ňom hetrik a ukončí tak vlastne kariéru, lebo v St. Louis už šancu nedostane.
Napriek naliehaniu SZĽH odmieta „papalášsku“ letenku do 1. triedy za 45-tisíc šilingov.
"Ani nemusím hovoriť, pod akým tlakom sme boli. Postup bol povinnosť, predstava, že by to nevyšlo, bola šialená. To bolo zakázané nahlas čo i len vysloviť.
Mali sme Petra Šťastného, vďaka zaňho, dobre nás viedol," spätne ďakuje brankár Roman Čunderlík, muž, ktorý v Bratislave ako 36-ročný debutuje v reprezentácii.
Nie je B ako B
Krásny príbeh spred 30 rokov. Ani sa veriť nechce, že je to už tak dávno. Hokejové Slovensko za ten čas ušlo dlhú cestu, odvtedy je neprestajnou súčasťou hokejovej elity. Stalo sa majstrom sveta, zo šampionátov má štyri medaily a jeden olympijský bronz. Zažilo však aj pády a sklamania.
Foto: JÁN SÚKUP
Nič z toho by nebolo, nebyť MS 1995. „Béčkového“ šampionátu, ktorý rozhodne béčkovým nebol. Každý gól, každý zákrok, každý skandujúci fanúšik prispel k príbehu, ktorý sa dodnes rozpráva s úctou.
Väčšina spomienok časom zbledne, tejto sa akosi nechce. Zostáva silnou a nezabudnuteľnou aj po troch dekádach. Lebo nebola len o víťazstve na ľade, ale aj o triumfe ducha celej krajiny.
Slovensko na MS 1995
- Brankári: Jaromír Dragan, Roman Čunderlík.
- Obrancovia: Ľubomír Sekeráš, Stanislav Medřík, Róbert Švehla, Marián Smerčiak, Miroslav Marcinko, Stanislav Jasečko, Ján Varholík, Slavomír Vorobel.
- Útočníci: Peter Šťastný, Miroslav Šatan, Zdeno Cíger, Ľubomír Kolník, Róbert Petrovický, Oto Haščák, Miroslav Ihnačák, Jozef Daňo, Vlastimil Plavucha, René Pucher, Branislav Jánoš, Richard Šechný.
- Tréneri: Július Šupler, František Hossa, Ján Selvek.
Výsledky a konečné poradie
- Slovensko – Veľká Británia 7:3 (0:1, 4:1, 3:1), góly SR: M. Ihnačák a Rób. Petrovický po 2, Sekeráš, Jánoš, Kolník.
- Slovensko – Japonsko 9:3 (6:0, 1:2, 2:1), góly SR: Šatan 2, M. Ihnačák, P. Šťastný, Plavucha, Cíger, Jánoš, R. Pucher, Kolník.
- Slovensko – Poľsko 10:0 (3:0, 2:0, 5:0), góly SR: Šatan 3, Cíger 2, Marcinko, Rób. Petrovický, M. Ihnačák, P. Šťastný, Smerčiak.
- Slovensko – Lotyšsko 4:3 (0:1, 2:1, 2:1), góly SR: Rób. Petrovický, Cíger, Šatan, P. Šťastný.
- Slovensko – Dánsko 6:2 (0:0, 3:1, 3:1), góly SR: P. Šťastný 2, Smerčiak, R. Pucher, M. Ihnačák, Sekeráš.
- Slovensko – Holandsko 13:4 (3:2, 4:0, 6:2), góly SR: P. Šťastný a Plavucha po 3, Cíger a Kolník po 2, Haščák, Šatan, Sekeráš.
- Slovensko – Rumunsko 11:0 (3:0, 4:0, 4:0), góly SR: M. Ihnačák, Plavucha a Kolník po 2, René Pucher, Cíger, Daňo, Medřík, Smerčiak.
- KONEČNÉ PORADIE: 1. SLOVENSKO, 2. Lotyšsko, 3. Poľsko, 4. Holandsko, 5. Dánsko, 6. Japonsko, 7. Veľká Británia, 8. Rumunsko.