Bývalý slovenský reprezentant, ktorý si zahral aj na troch majstrovstvách sveta v rokoch 2014, 2016 a 2017, sa na ľade objavil naposledy v sezóne 2022/23 v drese Dukly Trenčín.
Po nej sa však z hokejových klzísk vytratil. Ešte tento rok mu prišli ponuky od viacerých klubov, no bojovný center vie, že na ľad sa už nevráti.
Všetko spôsobil osudný operačný zákrok spred dvoch rokov. Šťastný avizoval, že prípadom sa bude zaoberať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Problémy sa objavili už pár hodín po operácii, nepekne opuchnuté koleno neveštilo nič dobrého. Hokejista kontaktoval lekára, ktorý ho operoval.
„Píšem mu, že mám obrovské koleno, napuchnuté, celé tvrdé. Takú bolesť som v živote nezažil,“ povedal Šťastný v relácii suSPEAK na Šport.sk. Odpoveď ho šokovala. "Buďte chlap, dajte si tabletky,” parafrázoval pokyny od lekára.

Situácia sa zhoršovala a aj keď operatéra opäť kontaktoval, stretával sa s bagatelizovaním problému. K tomu sa pridala horúčka. Keď mu napokon po niekoľkých dňoch vybavili návštevu nemocnice, z kolena mu vybrali 150 ml tekutiny.
„No a ja som tam skoro odpadol. Nohu mi zasadrovali a poslali ma domov.“ Šťastného problémy sa však neskončili. „Zase mi to napuchlo, v noci som si musel rozstrihnúť sadru.“
Nasledovali ďalšie dva prevozy sanitkou do nemocnice, vytiahnutie tekutiny z kolena a návrat domov bez adekvátnej liečby.
„Operátor mi potom odpísal, že je v práci iba do pol jedenástej, má veľa ľudí a ide k zubárovi. Bol som absolútne hotový. Volám si sanitky, nikto nič a mne ide prasknúť koleno,“ hovorí ťažkým hlasom Šťastný.
Keď bolo zle, spomenul si na svojho známeho. „Keby nie je Janka, tak sa dá povedať, že možno už nemám nohu,“ povedal na adresu lekára Jána Grauzela, ktorému zavolal v kritickej chvíli.
Ten okamžite rozpoznal, že situácia je vážna. „Spravil prvýkrát rozbor, zmeral hodnoty. Mal som v kolene masívne zlatý stafylokok, namerali mi 280 CRP.“
To znamenalo akútnu infekciu. Šťastný strávil tri týždne v nemocnici na Kramároch a ďalšie tri v rehabilitačnom centre.
Infekt bol obrovský. „Infektologička mi vravela, že aspoň infekcia nešla ďalej do tela,“ spomína 34-ročný rodák z Považskej Bystrice, ktorý rok chodil o barlách a v januári sa podrobil ďalšiemu operačnému zákroku.
„Teraz som dva mesiace po operácii a konečne som zahodil barly. Som rád, že už chodím,“ vysvetlil, prečo na dlhé mesiace bez vysvetlenia zmizol zo slovenskej hokejovej scény.
