Ale najťažšia výzva ostrieľaného manažéra a organizátora čaká teraz. Igor Nemeček (63) je riaditeľ hokejového turnaja ZOH v Miláne a Cortine d'Ampezzo, ktoré sa začnú o rok. „Som hrdý na to, že ma ako prvého Slováka poverili touto významnou úlohou. A v krajine, ktorú milujem,“ tvrdí.
Aká je náplň práce riaditeľa olympijského hokejového turnaja?
Mám na starosti turnaj mužov i žien, na olympiáde i na paralympiáde. S mojimi spolupracovníkmi pripravujeme športovú časť turnaja od a po zet. Celé jeho technické zázemie v štyroch halách, zápasy, tréningy, šatne, kvalitu ľadu…
Musíme úzko spolupracovať s kolegami, ktorí zabezpečujú dopravu, čistenie šatní, stravovanie… Niektorí organizátori z iných športov budú mať trošku jednoduchšiu situáciu, ale hokejový turnaj má viaceré špecifiká.
Aké?
V Miláne už dlhší čas nepôsobí hokejový klub. V meste nie je zimný štadión. V ďalších olympijských strediskách v Bormiu, Anterselve, Cortine pravidelne bežia preteky Svetového pohára i majstrovstvá sveta v zjazdovom, bežeckom lyžovaní, biatlone.
Sú tam organizátori, ktorí majú mnohoročné skúsenosti, všetko je zabehané. Tam si prehodia len logá na tričku a pokračujú v práci. My pôjdeme od nuly. Budeme úplne poslední, ktorí absolvujeme testovacie podujatie.
Ktoré ním bude?
Decembrové MS do 20 rokov v kategórii, do ktorej patria domáci Taliani, Japonci, Poliaci, Litovčania, Estónci a Maďari. Chceme, aby sme po tomto podujatí aspoň v hlavnej hale udržali ľad až do štartu olympijského turnaja mužov, ktorý sa začne 11. februára. Ale špecifík je viac.
V čom je ešte hokejový turnaj komplikovanejší?
Stravovanie na ZOH zabezpečuje tím ľudí pre všetkých športovcov. Niektorí boli prekvapení, že hokejisti budú večerať aj v noci. Na to upozorňujeme, lebo mnohé zápasy sa budú končiť po jedenástej.
Pred nimi jedia hokejisti o niečo menej, ale po návrate do dediny musí byť pre tímy pripravené stravovanie aj o jednej ráno. Súčasťou bežného servisu je aj občerstvenie v šatni v čase zápasov i tréningov, minerálna voda, iontové nápoje, čaj, káva, ovocie, proteínové tyčinky…
Majú hokejisti špeciálne požiadavky na stravu?
To sú bežné veci. Ak potrebujú niečo špeciálne, zabezpečia si to tímy samy. Ale sú aj iné veci, ktoré iné športy neriešia. Sme jediní, ktorí potrebujeme v hale práčovňu. Hokejisti si po zápase i tréningu nechávajú prať bielizeň.
Vypísali sme tender a priamo na štadióne bude zriadená práčovňa, aby sme zvládli servis, ktorý majú tímy aj na svetových šampionátoch. Zaučíme ľudí, ako túto úlohu zvládať, je to 24-hodinový proces. O každý tím sa bude starať pracovník, ktorý bude prenášať požiadavky výpravy. Musíme reagovať na zmeny v tréningových plánoch, v doprave, riešiť problémy, ktoré vyskočia.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Aký početný tím ľudí máte k dispozícii?
Najbližších spolupracovníkov som si vybral zo Slovenska. Moja pravá ruka pre turnaj mužov je Peter Hamaj a žien Zuzka Moravčíková, bývalá reprezentantka. Pod nimi sú ďalší ľudia, spomeniem najmä špecialistov na ľad.
Samozrejme, olympiádu bude zabezpečovať množstvo ľudí. Organizačný výbor pozostáva zo sedemsto členov. Sídlime od minulého roka vo veľkej päťposchodovej budove, ktorá sa postupne zapĺňa ľuďmi z celého sveta, mnohí prišli o niečo neskôr, pracovali predtým aj na letnej olympiáde v Paríži.
Mojou priamou šéfkou je športová riaditeľka organizačného výboru Anna Riccardiová, ktorej podliehajú riaditelia všetkých športov. Mimochodom, táto Rimanka je inak špičkovou atletickou funkcionárkou.
Hokejový turnaj v Miláne dostal mimoriadny náboj – po dvanástich rokoch sa v ňom predstavia aj hráči NHL…
Je to úplne iná situácia. Hokejisti z NHL to nie sú len tímy Kanady a USA. Aj ďalšie majú v kádroch hráčov z tejto súťaže. Zo zámoria priletia spolu v dvoch či troch špeciálnych chartroch. Sú celé upravené v biznis triede. Myslím, že také lietadlá majú len dve spoločnosti.
Civilnými linkami pricestujú ďalšie stovky ľudí – rodinní príslušníci, funkcionári a majitelia klubov, trinásť rozhodcov s manželkami, dvanásť lekárov NHL. Aj im musíme venovať pozornosť. Rozhodcovia budú súčasťou turnaja a lekári sa budú starať o svojich hráčov. Pre nás to znamená vybudovať v hale aj takzvanú zelenú miestnosť.
Komu bude slúžiť?
V nej sa stretnú po zápase hráči NHL s rodinami, ako je to bežné aj v zámorí. Do tejto miestnosti sa nik iný nedostane, budú na to dohliadať pracovníci bezpečnostnej služby z NHL. Je to v podstate jediná možnosť, kde strávia hráči krátky čas s manželkami, ktoré budú bývať v hoteloch.
Hráči sú v olympijskej dedine. Keď si prenajmeme na zápasy halu Globen v Štokholme alebo O2 Arénu v Prahe, máme k dispozícii všetko potrebné. Ale v Miláne sa haly ešte len budujú a po turnaji nebudú slúžiť na hokej. V čase turnaja v nich nemôže nič chýbať.
V akých halách sa uskutočnia hokejové zápasy?
Muži budú mať k dispozícii úplne novú viacúčelovú halu. Po olympiáde bude využívaná na koncerty a iné kultúrne a športové podujatia. Vedľa nej stojí menšia, tréningová hala. Ž
eny odohrajú zápasy v pavilóne na výstavisku, ktorý sa až pred olympiádou zmení na hokejovú arénu, vyrastie v nej nielen ľadová plocha, ktorá tam nikdy doteraz nebola, ale aj tribúny, šatne, sociálne zariadenia a podobne. Už dva týždne po ZOH sa tam uskutoční najväčšia európska výstava nábytku. Aj pri nej sa nachádza menšia hala na tréning.
Dohliadate aj na ich výstavbu?
Na odborné stavebné práce, samozrejme, nie. Ale sledujeme výkresy, pripomienkujeme ich, predkladáme požiadavky, aby stavbári na niečo dôležité nezabudli. Pri menšej provizórnej hale vyrastie štrnásť kabín, ktoré po olympiáde zrušia.
Priamo v hale budú štyri takzvané hracie šatne. Do nich bude viesť cez cestu 130-metrový mobilný tunel, roztiahnu ho vždy len na krátky čas, keď budú hráči prechádzať do haly. Po našich pripomienkach sa výkresy už niekoľkokrát prerábali.
Čítajte viac Frustrovaný majster sveta kritizuje ministerstvo a odkazuje: My národne cítiaci ľudia ideme bojovať proti Dankovi a SNS
Máte z niečoho obavy?
S napätím čakáme na dokončenie haly, to nevieme ovplyvniť. Každý by si ju chcel už pozrieť, ale zatiaľ tam nie je čo vidieť. Na konci novembra by sme od nej mali dostať kľúče a pre nás bude dôležitý december, keď ju budeme testovať.
Zostane nám mesiac, aby sme odstránili prípadné nedostatky. Okrem nej sa ešte buduje v dejisku olympiády už len bobová dráha, ostatné športoviská sú k dispozícii, niekde prejdú malými úpravami a zlepšeniami, aby bolo všetko pekne nablýskané.
Región na severe Talianska dobre poznáte, pôsobili ste tam viacero rokov ako tréner…
Aj preto ma potešilo, že som dostal túto ponuku. Pracoval som tam v deväťdesiatych rokoch a talianska mentalita i ľudia zo severu krajiny sú mi blízki. Aj keď často počúvam, že organizovať niečo s Talianmi nie je jednoduché. Mám však s nimi dosť skúseností.
Vo Vipitene alebo po nemecky Sterzingu, kde som pôsobil, má sídlo firma, ktorá vyrába a expeduje do celého sveta sedačky, vleky, ale aj systémy na chladenie ľadu. Jej majiteľ bol prezident klubu, v ktorom som trénoval. Jeho syn teraz vedie firmu, sme kamaráti. Práve on je zodpovedný za systém výroby ľadu v Miláne.
Spomínate ľad, jeho kvalita je pre hokejistov prioritnou i citlivou záležitosťou…
Samozrejme, to platí, máme s tým skúsenosti zo šampionátov u nás. Iné kritériá sú na ľad v domácej súťaži a iné v zápasoch na svetových podujatiach. Angažovali sme dvoch špičkových odborníkov, ktorí sa venujú ľadu už piatu olympiádu.
Jeden je z Colorada Avalanche a druhý z Detroitu Red Wings. Spolupracujú s firmou, ktorá dodáva technológiu na výrobu ľadu. Raz za čas jeden z nich priletí do Európy a spolu robíme nábor ľudí. Vyberáme, kto bude jazdiť na rolbe, venovať sa úprave ľadu, zápisu o stretnutí a podobne.
To je problém?
Keď niečo organizujeme na zimnom štadióne v Bratislave, pracujú tam ľudia, ktorí sa starajú o jeho chod. Keďže v Miláne nie je hokejový klub a ani ľad, hľadáme ľudí v širokom okolí, musia mať skúsenosti s touto prácou a aj ovládať angličtinu.
Funkcie ste sa ujali pred dvoma rokmi. Koľko času trávite priamo v dejisku blížiacej sa olympiády?
Veľa vecí, konzultácie, porady, sa dalo niekedy riešiť aj on-line. Lietal som do Talianska na týždňové, desaťdňové bloky. Dohodli sme sa, že prvé dva roky budem pendlovať. Miláno je našťastie z Bratislavy ľahko dostupné, je to hodina letu.
Od apríla sa tam už presťahujem. Úloh neustále pribúda a riešenie mnohých si vyžaduje osobnú účasť. Keď som začínal, mnohí sa ma pýtali, čo tam budem tri roky robiť. Dva ubehli, ani neviem ako, a teraz už bude čas rýchlo letieť, nemôžeme nič podceniť.
Čítajte viac Virtuálny primitivizmus nemá hranice, Slováci sa v ňom vyžívajú. Kluby sa rozhodli konať
Hokejový turnaj má zatiaľ dve verzie: s Rusmi a bez nich. Komplikuje vám to situáciu?
To ani nie. Robí to skôr problémy predajcom vstupeniek. Stále existuje plán A i plán B. Zápasov je veľa a niektoré sa uskutočnia aj v menšej hale, ktorá má len päťtisícovú kapacitu.
Ak by v nej mali hrať podľa žrebu Kanaďania alebo Američania, budeme ich stretnutia presúvať do hlavnej haly, do ktorej sa zmestí 12-tisíc ľudí. Ale už teraz vieme, že ani ona nepokryje záujem o zápasy favoritov.
Kedy padne definitívne rozhodnutie o účasti Rusov a bude známe definitívne zloženie skupín i program turnaja?
Jasné to bude na budúci mesiac. To si už všetci vydýchnu a pohneme sa dopredu, začnú sa predávať aj lístky.
Myslíte si, že Rusi na olympiádu patria?
Ak sa bavíme o hokeji, tak áno. Ale ak beriem do úvahy aktuálnu politickú situáciu, myslím si, že v Miláne hrať nebudú. Ale o tom rozhodnú iní.
Zimnú olympiádu v Taliansku ste zažili už pred dvadsiatimi rokmi, uskutočnila sa v Turíne…
Bol som vtedy vedúci slovenskej výpravy. Pred niekoľkými dňami som sa v Turíne zúčastnil na univerziáde, jej súťaže bežali na olympijských športoviskách, trochu som si oživil spomienky.
V Turíne získalo Slovensko zásluhou snoubordistu Rada Žideka historickú prvú medailu zo zimných hier.
Sebastián Čederle o svojom trojgólovom debute za národný tím
Aká bude budúcoročná olympiáda?
Pekná, slnečná, ekologická, v nádhernom prostredí, teším sa na ňu. Ak neberiem do úvahy trochu vzdialenejšie Soči, vracia sa do srdca Európy po dvadsiatich rokoch. Predtým sa konala vo Vancouveri, Pjongčangu, Pekingu.
Diváci sa však už musia rozlúčiť s predstavou, že v jeden deň budú sledovať rôzne preteky v jednotlivých strediskách.
Z Milána, kde budú súťažiť okrem hokejistov aj krasokorčuliari a rýchlokorčuliari, je ďaleko všade: do Bormia trvá cesta tri hodiny, päť do Cortiny, šesť do Anterselvy. Ani olympijská dedina nebude len jedna. Otvorenie olympiády sa uskutoční v Miláne a záverečný ceremoniál v amfiteátri vo Verone.
Vlani na OH v Paríži malo Slovensko najmenšiu výpravu a získalo len jednu medailu – bronzovú. Ako vidíte šance na zimnej olympiáde?
Mal som česť viesť v roku 2010 vo Vancouveri našu najpočetnejšiu výpravu na ZOH v histórii. Bolo v nej 110 športovcov, aj vďaka tomu, že štartovali hokejové tímy mužov i žien. V Paríži sme nemali na olympiáde reprezentantov v nijakom kolektívnom športe.
Hokejisti zabezpečia vyššiu početnosť výpravy a šancu majú ešte stále aj ženy. Ale vybojovať medaily bude aj o rok náročné. Uvidíme, v akej forme sa vráti na svahy Petra Vlhová, aj po výpadku v tejto sezóne jej stále verím a dávam jej aj najväčšie šance. A dúfam, že aj biatlonistky môžu dosiahnuť dobré výsledky.
Čítajte viac Nech si ľudia vravia čo chcú. Ramsay poslal veľavravný odkaz tým, ktorí ho vyháňajú zo slovenskej striedačky
Čo hokejisti?
Predovšetkým som rád, že sa kvalifikovali na olympiádu. Všetci mi k tomu blahoželali, hoci som na tom nemal nijakú zásluhu. Bol by to nepríjemný paradox, keby Slovák šéfoval hokejovému turnaju a jeho tím by v ňom chýbal.
Budeme obhajovať bronzové medaily z Pekingu. Ale teraz to bude niečo úplne iné. Chystáme turnaj ako z inej planéty. Budeme to mať ťažké a každý bod, ktorý získame, budem považovať za úspech.
Čo pre vás súčasná práca znamená?
Vrchol mojej kariéry. V roku 1984 som ukončil štúdium na FTVŠ a odvtedy pracujem v rôznych funkciách v športe a najmä v hokeji. Pohybujem sa v ňom už 40 rokov.
Bol som hráč, tréner, prešiel som všetkými funkciami, pracoval som ako generálny sekretár i prezident zväzu, v exekutíve medzinárodnej hokejovej federácie a aj ako podpredseda Slovenského olympijského výboru.
Stále som aj riaditeľ európskej klubovej súťaže Kontinentálnej ligy. Ale súčasnú prácu považujem za najťažšiu a najdôležitejšiu.
