Aktuálne sa venuje práci s mládežou v Poprade a nedávno privoňal aj k pozícii televízneho spolukomentátora.
„Videl som mojich bývalých spoluhráčov, ako chodia spolukomentovať a napadlo mi, že by som si to rád vyskúšal. Naskytla sa príležitosť a tak som sa jej chopil,“ vraví.
Ako ste si užili vašu premiéru v pozícii spolukomentátora počas televízneho prenosu?
Snažil som sa prispieť svojimi postrehmi ako bývalý hokejista, ktorý vidí veci trochu iným pohľadom. Rozumiem situáciám, ktoré sa na ľade odohrávajú a viem sa vcítiť do pozície aktérov či trénerov na striedačke.
Samozrejme, nie som profesionálny komentátor a určite by sa dalo popracovať na výslovnosti a iných detailoch. Nechávam na zhodnotení režiséra a ďalších ľudí zo štábu, ako boli so mnou spokojní. Ja by som si to rád zopakoval. Bola to pre mňa pozitívna skúsenosť.
Akú ste mali spätnú väzbu?
Dostal som veľmi dobré reakcie. Kamaráti mi posielali zopár fotiek, ktoré urobili, keď som sa mihol na obrazovke. Známi mi vraveli, že sa im to páčilo. Ja som si to chcel v prvom rade vyskúšať. Uvidíme, či ma ešte niekedy zavolajú. Veľmi ma však na živom vysielaní prekvapila jedna vec.
Vravte.
Priamo v štúdiu na stanovisku, odkiaľ sme vysielali, sa sledovali komentáre a reakcie ľudí na webe. Skoro som odpadol z toho, že už aj samotní komentátori čelia negatívnej kritike.
To, že ľudia komentujú hráčov, rozhodcov či trénerov, na to som zvyknutý, ale že sa pustia aj do komentátorov, tak to ma dostalo. Povedal som si, že ak tam na mňa budú vypisovať nejaké negatíva, už viac neprídem.
Niečo také mi k šťastiu nechýba. Všetko by malo mať nejaké hranice a mali by sme si ako ľudia prejavovať určitú úctu a slušnosť jeden k druhému.
Pociťovali ste pred priamym prenosom inú trému ako ste zažívali v pozícii hráča či trénera?
Priznám sa, že trému som nemal. Nešiel som do nejakého obrovského štúdia, kde by som bol celý čas na obraze a naživo.
Dával som si najmä pozor, aby som neskomolil nejaké mená, pretože by mi to kamaráti dali hneď vyžrať. Snažil som sa učiť veci za pochodu a hovoriť priamo do mikrofónu, aby ma bolo dobre počuť. Verím, že to bolo v poriadku.
Nedávno ste sa stali aj trénerom juniorky v Poprade. Napĺňa vás práca s mládežou?
Podmienky pre hokej v Poprade sú na vysokej úrovni. Máme k dispozícii dve ľadové plochy a spolupracujeme s viacerými trénermi zručností. Bol som veľmi milo prekvapený z toho, aké podmienky má popradská mládež k dispozícii, aby sa mohla rozvíjať.
Verím, že prínosom bude aj plánované otvorenie akadémie. Čo sa týka mojej osoby, naskočil som do rozbehnutého vlaku iba v novembri. Popradská juniorka v tom čase bola na predposlednej priečke, za nami sa nachádzali už iba Košice.
Zrejme to je obraz aktuálnej situácie, kedy vo viacerých mužstvách mladí chalani cítia, že v áčku nedostávajú toľko príležitostí. Sám mám 18-ročného syna.
Nečudujem sa chlapcom, ktorí odchádzajú do zahraničia. Práca s mládežou je náročná. Musíte na ňu ísť psychologicky. Občas zakričať a inokedy skúsiť zábavnú formu. Vždy sa treba prispôsobiť situácii a ku každému pristupovať individuálne.
Áčko Popradu zmenilo minulý týždeň trénera pre neuspokojivé výsledky. Aktuálne sa popradský tím pohybuje v tabuľke na úrovni predkola play-off. Dá sa hovoriť o tom, že sa sezóna zatiaľ nevyvíja podľa predstáv?
Je potrebné uviesť, že sa zmenili prakticky tri štvrtiny kádra. Niektorí chalani zapadli do tímu viac a iní menej. Z legionárov majú výbornú formu Adam Cracknell a Andrew Calof, ktorí ťahajú mužstvo a sú na špici produktivity celej ligy.
Čítajte viac Je to veľké zlo, ak sa to nezmení, pôjdeme do záhuby. Slováci sú preplácaní, extraliga je rajom pre Kanaďanov. Platy sú nezmyselne veľké
Na druhej strane, hráč, ktorý má okolo 38 rokov a má priemerný ice time 27 minút na zápas, je už trochu cez čiaru. Zišla by sa im nejaká podpora z druhého sledu legionárov. Nie je dobré, keď to celé stojí len na jednom útoku.
Myslím si, že s príchodom nového trénera sa situácia začína postupne zlepšovať. Uvidíme, ako dopadne záver základnej časti a v play-off je potom už možné všetko.
Ako hráč i tréner ste pôsobili v Nových Zámkoch, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou zostúpia do nižšej súťaže. Prekvapilo vás to?
Roky som tam pôsobil a viem, ako to tam funguje. V minulosti to u nich ťahali legionári. Teraz som mal informácie, že pred sezónou chceli v rámci rozpočtu niečo ušetriť. Väčšinou sa to prejaví na kvalite, ak získate lacnejšieho importa, hoci niekedy aj ten môže vystreliť.
Teraz im to nevyšlo. Museli tam obmeniť viacero chalanov a zmenili sa aj tréneri. Nič nepomohlo. Myslím si, že výraznou stratou pre nich bol odchod brankára Pavla Kantora. Sršala z neho sebaistota. Vedeniu sa za neho nepodarilo získať adekvátnu náhradu.
Z náročného obdobia sa dostal Slovan, s ktorým ste ako hráč získali tri extraligové tituly. Svitá „belasým“ na lepšie časy?
Vlani skladali úplne nové mužstvo, vymenili sa tam traja tréneri, čo im tiež nepridalo na pohode. Držím im palce, Slovan je moja srdcovka. Navyše, Peter Oremus je môj dobrý priateľ.
Foto: TASR - Pavel Neubauer
Vynikajúco sa im chytil Liam Pecararo a veľmi dôležité je, že sa im rozohrala druhá formácia v zložení Bakoš-Peterek-Takáč. Vedia dávať góly a rozhodovať zápasy. Pre extraligu je dobré, že Slovan je opäť hore. Všetci ich vnímajú ako jeden z top tímov.
Fanúšikovia Slovana ostro kritizovali príchod útočníka Mareka Slováka. Bola ich reakcia prehnaná?
Zachytil som to, ale vôbec som si nevedel vybaviť akúkoľvek negatívnu spojitosť medzi Marekom a bratislavskými fanúšikmi z minulosti. Hral síce za Košice i Nitru, čo sú hlavní rivali a nepriatelia Slovana.
Vieme dobre, že Nitrania nenávidia „belasých.“ Napriek tomu ma prekvapilo, že sa takto fanúšikovia zachovali. Myslím si, že Marek im svojimi skúsenosťami môže v play-off veľmi pomôcť. Musí si iba nájsť svoje miesto a rolu v zostave. Verím, že fanúšikov si získa na svoju stranu.
Vy ste pôsobili v Slovane v časoch najväčšej slávy. Ako si na to spomínate?
Bolo to vynikajúce obdobie. Hrali sme ešte na starom štadióne, ktorý zdobili typické stĺpy medzi tribúnami. Bola tam vždy búrlivá atmosféra. Počas play-off stáli ľudia v dlhých radoch pred štadiónom už deň pred zápasom, aby si kúpili lístky.
Mali sme skvelú partiu, užíval som si každý zápas. Mám na to krásne spomienky. Čo sa týka fanúšikov, tiež som zažil rôzne prejavy nenávisti. Keď prišiel tréner Ernest Bokroš so Zvolenom, fanúšikovia mu to dali vyžrať ako ich bývalému koučovi.
Čítajte viac Česi závidia slovenský supertalent. Je ako z inej planéty, nemá u nás predkov? Má vykročené k tomu stať sa draftovou jednotkou
Samozrejme, búrlivé reakcie si vyslúžili aj hráči, ktorí boli typickí provokatéri. V tých časoch bola omnoho väčšia rivalita. Keď sme chodili do Košíc ešte na starý zimák na Kavečianskej, diváci sa tam tlačili okolo mantinelov a striedačiek.
Michala Hudeca tam museli strážiť počas play-off ochrankári. Teraz sa už na to spomína s úsmevom. Boli to búrlivé časy. Hrali sme tam väčšinou samí Slováci a len pár legionárov.
Na ktorý z titulov máte najkrajšie spomienky?
Na ten prvý s trénerom Milošom Říhom zo sezóny 2001/2002. Prvé kolo play-off sme hrali proti Liptovskému Mikulášu a séria dospela až do siedmeho zápasu. To nikto nečakal. Bola tam veľká nervozita.
Rozhodujúci duel sme napokon vyhrali jasne 7:1. Spomínam si, že tréner Říha chcel po prehranom šiestom zápase abdikovať. Na druhý deň zrušil rozkorčuľovanie. Povedal nám, aby nikto nechodil na štadión až rovno na zápas.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa
Ten sme napokon zvládli a potom sme sa už rozbehli. V semifinále sme vyradili Košice a vo finále sme zdolali silný Zvolen, do ktorého vtedy majitelia tlačili obrovské peniaze. Vyhrali sme u nich prvé dva zápasy, čo nám veľmi pomohlo a napokon sme boli majstri.
Aký bol tréner Říha?
Veľmi impulzívny. Na striedačke neustále behal a gestikuloval až mal prepotenú košeľu. Nakladal aj rozhodcom a občas dostal dvojminútový trest. Vo finále sme preto hrali v jednom zápase oslabenie 5 na 3. Tréner to na striedačke neuveriteľne prežíval. Bola to obrovská osobnosť a hráči ho rešpektovali.
Pri treťom titule v sezóne 2006/2007 ste už boli kapitánom Slovana…
Počas sezóny sme zažívali turbulentné obdobie. Prehrali sme jeden zápas 1:10 s Trenčínom a vtedy lietali veľké pokuty. Vymenili sa tréneri, keď Rostislava Čadu vystriedal Zdeno Cíger. V play-off sme hneď v prvom kole prehrávali s Popradom 1:2 na zápasy.
Tiež to nebolo ideálne. Ako tím sme si vtedy spoločne sadli v hoteli v Tatrách. Povedali sme, čo sa musí zmeniť a odvtedy sme už neprehrali ani jeden zápas. V sérii s Trenčínom sa to poriadne vyostrilo. Udiala sa pamätná bitka medzi Vladimírom Kútnym a Marekom Uramom.
Z tribún tam lietali rôzne predmety. Jeden z divákov hodil tyč alebo kladivo, ktorým rozbil hlavu Milanovi Hruškovi na striedačke.
Čítajte viac Správna cesta? Zachovajme si slovenskú identitu. Ani v Česku nie je žiadny zahraničný tréner a Maďarsko má podporu športu úplne inde
Maroš Krajčí vtedy volal ochrankárov, aby nám prišli strážiť hotel do Trenčianskych Teplíc. Vtedy sme si vraveli: Preboha, čo sa to deje. Teraz už na to môžeme len s úsmevom spomínať.
V kariére ste okúsili viacero líg. Zahrali ste si v Česku, Fínsku, Nemecku či Švajčiarsku. Kde ste zažili najlepšie podmienky?
V prvom rade som chcel vyskúšať všetko, čo som mohol. Dôvod bol jednoduchý. Chodil som do reprezentácie a boli tam chalani, ktorí hrávali po celej Európe. Boli vždy vysmiati, vyobliekaní a spokojní.
Vravel som si, že to chcem tiež zažiť. Niekedy som ani nešiel do lepších podmienok. Finančne som si niekde aj pohoršil. V Česku som mal dostať bonus za prvé miesto v kanadskom bodovaní v rámci klubu v Karlových Varoch, ale chcel som ísť do Švajčiarska.
Tam sa mi páčilo najviac. Zažil som tam vrchol svojej kariéry. Bol som plný energie a darilo sa mi na puku. Dodnes si pamätám môj prvý zápas za Lausanne.
Čím bol výnimočný?
Bolo to počas výluky v NHL. Postavil som sa na vhadzovanie a proti mne stál Kanaďan Rod Brind'Amour. Ja som vtedy nahradil Martina St. Louisa, ktorý musel utekať za tehotnou manželkou späť do Ameriky.
Bolo tam o hráčov výborne postarané. Bola tam nádherná krajina a na hokej tam chodilo pravidelne 10-tisíc ľudí. Skvelú atmosféru som zažil aj vo Fínsku. Síce tam bola zima ako v ruskom filme, ale podmienky tam boli taktiež fantastické.
Na sklonku kariéry ste si zahrali aj v Rumunsku, ktoré nie je typickou hokejovou krajinou. Bolo to niečo úplne iné, ako ste dovtedy zažili?
Mal som šťastie, že som hrával v Csíkszerede, čo bolo hokejové mesto. Na zápasoch tam fanúšikovia spievali chorály, bola tam búrlivá atmosféra, neustále sme mali vypredané. Hrali sme maďarskú MOL Ligu, ktorá bola len o pár mužstvách. Dnes sa to už výrazne posunulo a úroveň išla hore.
Majú tam kvalitných legionárov a zlepšili sa aj domáci. Počas pôsobenia v Prešove som bol prekvapený, keď sme v príprave nastúpili proti Miškolcu či Debrecínu, akých hráčov tam mali. O všetko bolo postarané.
Výplaty nám chodili načas. Mal som predsudky, keďže to bolo ďaleko a mali sme tam veľa cestovania. Z hokejovej stránky to bolo fajn, dokonca sme vyhrali titul.
Najväčší úspech ste dosiahli s reprezentáciou. Pred takmer 25 rokmi Slovensko získalo prvú medailu z MS. Ako ste prežívali šampionát v Petrohrade?
Bola to sezóna, kedy som odišiel do Trenčína. Zavolal si ma tam tréner Július Šupler, ktorý prišiel z Ameriky, kde trénoval Portland. Zažil som tam perfektnú sezónu s vynikajúcou partiou, ktorá mi zostala v srdci.
Prišla mi pozvánka z reprezentácie. Pamätám si prvý prípravný zápas, keď sme prehrali v Znojme s Českom a Dávid Výborný mi rozbil ústa, ktoré mi museli zašívať. Potom som sa vrátil do zápasu, vyhral som vhadzovanie proti Róbertovi Reichelovi a dali sme gól.
Foto: TASR - Daniel Veselský
Tréner Ján Filc ma následne brával na všetky turnaje. Mám pocit, že som mal v tej sezóne najviac zápasov za reprezentáciu. Na všetkých turnajoch sme hrali proti Švajčiarom, ktorých som už poznal naspamäť aj s ich manželkami.
Pred MS odrieklo viacero chlapcov z NHL, až v priebehu turnaja prišli Mišo Handzuš, Miro Šatan, Ľuboš Bartečko, Rado Suchý a Zdeno Chára. Bolo nás tam viacero chlapcov z Európy. Zobral som rolu bojovníka, chodil na oslabenia, robil som, čo som mohol.
Mal som vynikajúci útok s Jánom Pardavým a Mirom Hlinkom. Tí mi veľmi pomohli. Skvele sme vychádzali aj mimo ľadu. Nikto z nás nečakal, že môžeme získať medailu.
O to väčšiu ste z nej mali radosť?
Poviem pravdu, že som si to vtedy príliš neuvedomoval. Nie každý mal šťastie, že sa mu podarilo získať medailu z MS. Ja si to vážim.
Čítajte viac Kraľuje Slovákom, pre klub je nenahraditeľný. Šatan s Ramsaym musia mať ostrieľaného forvarda v hľadáčiku
Navyše, teraz vidíme, že je každý rok náročnejšie vôbec prejsť cez štvrťfinále a dostať sa až do bojov o medaily. Som rád, že nám to vtedy vyšlo a potešili sme celé Slovensko.
Na záver sa vráťme k extralige. Kto je podľa vás najväčší favorit na titul?
Skvelú formu majú Košice, Spišská Nová Ves aj Slovan. Myslím si, že títo traja pôjdu ďaleko. Nitra má skúsené mužstvo, ktoré je psychicky veľmi odolné a navyše je doma extrémne silná.
Pekný hokej hrá aj Žilina pod trénerom Milanom Bartovičom. Nováčik môže tiež zamiešať kartami. Bude to zaujímavé, uvidíme, ako to dopadne.
