V rodných Košiciach formuje začínajúcich hokejistov ako asistent trénera v kategórii do 10 rokov.
Jeho cieľom je, aby sa čo najviac chlapcov dokázalo zaradiť do mužského hokeja, pričom verí, že tí najšikovnejší dostanú väčšiu šancu presadiť sa aj v extralige.
„Získal som trénerskú licenciu úrovne C. Potrebujem mať ročnú prax, aby som mohol požiadať o B-licenciu. V Košiciach mi v tomto smere vyšli v ústrety. Dohodli sme sa, že prácu budem vykonávať bez nároku na mzdu,“ vraví.
Súhlasíte s tým, že prílišné učenie systému zabíja tvorivosť mladých hráčov?
Som zástanca toho, že do 13 rokov by sa mali deti na ľade primárne zabávať. Do každého zápasu by však mali ísť s cieľom vyhrať, ale ak prehrajú, neznamená to koniec sveta.
V súčasnosti veľmi veľa klubov a trénerov pozerá na výsledky. Deti musí hokej v prvom rade baviť. Nie je dobré, keď sú pod stresom a tlakom z toho, že musia vyhrávať. Na tréningu by sa mali neustále niečo nové naučiť.
Veľa hráčov odchádza už pomerne skoro do zahraničia. Vnímate to ako problém?
Poviem to na vlastnom príklade. Keď som bol malý, nesníval som o tom, že sa hneď dostanem do NHL. Na to som nepomýšľal. Najskôr som chcel hrať za košické áčko. To by mal byť prvoradý cieľ aj u dnešnej mládeže, ktorá trénuje v slovenských kluboch. Práve v tomto smere vidím jeden veľký problém.
Aký?
Nečudujem sa rodičom detí, že ich v 14 a 15 rokoch posielajú hrať do zahraničia. Keď sa situácia nezmení a naďalej bude mať každý tím v extralige sedem legionárov, pričom mladým Slovákom dajú len minimum priestoru, tento trend bude pokračovať.
Nerozumiem, prečo by nemohol 15-ročný talent dostať šancu ukázať sa v áčku. Videli by sme, aký progres môžu chalani za rok, či dva dosiahnuť.
Cieľom predsa má byť vychovávať si svojich hráčov a nie sa stále donekonečna spoliehať len na cudzincov. Ak chceme kvalitných Slovákov, musíme si ich vychovať. Inej cesty niet. Inak nám tí najlepší budú utekať preč.
Je teda riešením ísť cestou znižovania počtu legionárov?
Myslím si, že by úplne stačilo, ak by bol limit nastavený na štyroch cudznicov na jeden klub a museli by hrať traja či štyria mladí chlapci. Pre každého by platili rovnaké podmienky a liga by bola vyrovnaná.
Mladí by sa mohli rozohrať aj v prvej lige, ale ani tam to nie je ideálne. Ďalšou kapitolou sú podmienky pre trénerov mládeže. Vo Švédsku a Fínsku dávajú kluby na rozvoj mládeže obrovské peniaze. Majú tam dobre nastavený systém a držia sa tréningového plánu.
Práve pred odchodom do zámoria získaval vo Fínsku skúsenosti košický odchovanec Juraj Slafkovský. Mohol mať podobné podmienky aj v materskom klube, ak by dostal šancu v najvyššej súťaži, ako to bolo napríklad u Erika Černáka?
Treba povedať, že Slafkovský vynikal v každom ročníku, v ktorom hral. Bol naozaj dobrý. Mal okolo 14 rokov, keď odišiel zo Slovenska. Keby ho vtedy klub podchytil a dal mu adekvátne podmienky, mohol pokojne trénovať s áčkom. Tým pádom by nemusel nikam odchádzať.
Keď však vidíte, že priestor presadiť sa medzi mužmi je minimálny, hľadáte inú cestu. Aj keď mladý chlapec dostane šancu hrať päť či šesť minút za zápas, skôr mu to uškodí ako pomôže. Na druhej strane, chápem extraligové mužstvá, ktoré sú pod tlakom z výsledkov.
Čítajte viac Kapitán Slovákov bol čertovsky dobrý. Ak chcete pomôcť vášmu hokeju, preboha, len nerobte tú istú chybu ako Fíni. Názor na Feneša som zmenil
Ja som zažil ešte časy, kedy si klub vybral dvoch najlepších hráčov zo svojej juniorky a dal im príležitosť. Tak sme sa napríklad presadili ja s Jirkom Bicekom v Košiciach. Možno majú pocit, že keď budú hrať mladí chlapci, odláka to divákov.
Ja si naopak myslím, že by to návštevnosti mohlo len pomôcť. Ľudia radi uvidia hrať odchovancov, ktorí sa postupne zlepšujú a ich úroveň stúpa.
Tréner Peter Mikula nám prezradil, že mladým hráčom chýba disciplína. Vidíte to rovnako?
Za mojich čias boli tréneri väčšinou prísni. My sme pred nimi mali veľký rešpekt. Nechcem povedať, že by sme sa ich báli, ale viac sme si ich vážili. Predtým sa trénovalo úplne inak. Dnes, ak chce byť niekto dobrým trénerom, musí sa vzdelávať a chodiť na stáže, pričom potrebuje pomocnú ruku od klubov.
Ako sa u vás zrodila myšlienka začať sa venovať trénerskému remeslu?
V prvom rade som chcel odovzdávať skúsenosti a zároveň sa priučiť niečomu novému. Dnes sú už úplne iné tréningové metódy ako pred dvadsiatimi rokmi. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé, keď som sa školil pre C-licenciu vo Zvolene. Hokejoví inštruktori nás zasvätili do systému Tréningového portálu mládeže (TPM).
Bolo by výborné, ak by do neho boli zapojení všetci tréneri. Je úžasné, že si v systéme dokážete vytvoriť plán tréningového procesu na týždeň, mesiac i na celý rok dopredu.
Foto: TASR, František Iván
Výhoda spočíva v tom, že ak trénera presunú do inej kategórie, jeho nasledovník môže pokračovať v zabehnutom pláne. Je to perfektná vec. Veľmi ma to chytilo.
Budete sa snažiť zanechať v mladých hokejistoch to, čo do vás tréneri vštepovali pri vašich hokejových začiatkoch?
Mladí hráči sú nesmierne vnímaví. Vstrebávajú kvantum informácií a sú veľmi učenliví. Chcem im ukázať, ako na sebe môžu pracovať. Hlavné slovo má tréner Jakub Mackaľ, ktorý vedie tréningy.
Ja chlapcom ukazujem rôzne cvičenia a dúfam, že naša spolupráca bude veľmi pozitívna. Cieľom je posunúť ročník na vyšší level. Máme tam šikovných chlapcov.
Vaša generácia býva označovaná za zlatú, vzhľadom na úspechy, ktoré ste na reprezentačnej úrovni dosiahli. Ako si spomínate práve na svoje začiatky?
Boli to krásne časy. My sme to mali iné, ako to majú dnešné deti. V mojom ročníku sme začínali šesťdesiati a postupne nás ubúdalo. Robil sa výber tých najlepších. Keď sme sa dostali do piatej prípravky, bolo nás už len 25.
Teraz je situácia odlišná. V ročníku, ktorý trénujem, ale aj v tých vyšších, je okolo 35 až 40 hráčov. Nerobí sa už výber, ako za mojich hráčskych čias.
Čítajte viac Slováci sú nacionalisti, fiasko s vlajkou je neospravedlniteľné, vraví Čech. Preboha, veď je to štvrťfinále MS, čo viac si priať?
Čo to znamená z pohľadu trénera?
Keď máte viac ako 25 hráčov, je vhodné spraviť dve mužstvá, aby hrávali všetci. Ak máme tréning, kde je 30 detí na ľade, mali by pri nich byť aspoň štyria až šiesti tréneri. Ideálny počet by bol dvadsať hráčov a štyria tréneri. Vtedy sa dá spraviť perfektný kruhový tréning.
Skôr sa však stretávame s opačným prípadom. Detí je veľa a trénerov málo. Aký je to tréning, keď majú skupinu tridsiatich chalanov na starosti dvaja tréneri? Je to veľmi náročné.
Počas kariéry vás viedlo mnoho trénerov. Chceli by ste si od každého vziať to najlepšie?
Dobrý tréner musí byť v prvom rade dobrý psychológ. Každý chlapec je iný a má odlišnú povahu. S každým sa musíte inak rozprávať. Ja už viacerých chalanov poznám, keďže som so synom chodil na tréningy a aj niektorým ďalším deťom som viazal korčule.
Neuznávam vysvetľovanie vecí na tabuli. Radšej to cvičenie ukážem priamo na ľade, aby presne vedeli, ako to majú robiť. Druhá vec je, že máte k dispozícii hodinu času na ľade. Z nej sa snažíte, aby deti korčuľovali aspoň 35 až 40 minút.
Ak sa podarí tréning, na ktorom korčuľujú 45 minút, to je už fantázia. Naopak, ak makajú na ľade iba dvadsať minút z hodiny, je to veľmi zle.
Čítajte viac Z gólu Slováka českí komentátori šaleli. Vyšlo mi to parádne, podarí sa to raz za pár rokov
Do akej miery využívate ako tréner moderné technológie?
Viacerí tréneri už majú kompletný tréningový plán v počítačoch a tabletoch. Je až neuveriteľné, ako išla doba dopredu. Veľmi ma to zaujalo. Ak to človek nerobí pravidelne každý deň, trochu mu to trvá. Keď sa do toho dostanete, už to ide ako po masle.
Za hodinu si dokážete pripraviť kompletný tréningový plán na celý týždeň. Tiež sa do toho postupne dostávam. Veľmi ma to napĺňa a sám som zvedavý, kam ma až trénerská etapa dovedie.
Kam by ste to chceli ako tréner dotiahnuť?
Uvidíme. Iba teraz som začal a baví ma to. Je super, že ma chlapci počúvajú, keď ich chcem niečo naučiť. Budúcnosť nechávam otvorenú. Trénerský chlebík je veľmi náročný.
Musíte sa neustále vzdelávať. Doba išla výrazne dopredu a hokej je omnoho rýchlejší. Tréningový proces je niekde úplne inde, než v časoch, kedy som ja začínal s hokejom.
