Talentovaný slovenský obranca Jakub Floriš začínal s hokejom v zámorí.
Neskôr prešiel rodák z Bratislavy mládežníckymi kategóriami Slovana a aktuálne pôsobí prvý rok v tíme Lukko Rauma, kde hráva v kategórii do 18 rokov.
V jeho vývoji mu pomohlo, že v Slovane nastupoval vždy proti o rok starším súperom. "Dalo mi to veľa a som za to vďačný.
Pred tým som bol od prvého do tretieho ročníka v Amerike. Tam som hral niekedy na pozícii obrancu a inokedy ma postavili ako centra. Samozrejme, viac ma bavilo byť útočníkom," priznáva Floriš.
Definitívne sa stal obrancom až doma. V Slovane sa mu pozícia beka zapáčila a napokon bol rád, že jeho prvoradou úlohou nie je strieľať góly ale im zabraňovať.
Útočenie však úplne nevypustil. Ako ofenzívny obranca, ktorých rola a dôležitosť vo svetovom hokeji neustále stúpa, má pred sebou svetlú budúcnosť. Hrá podobným štýlom ako Šimon Nemec.
Rodáka z Liptovského Mikuláša si pred dvoma rokmi vybrali v drafte do NHL New Jersey Devils z druhého miesta.
S rodičmi žil Floriš tri roky vo Washingtone. Na vlastné oči videl aj niekoľko zápasov Capitals na čele s kapitánom Alexandrom Ovečkinom. Dokonca si zakorčuľoval na hlavnej ľadovej ploche.
„Počas prestávky medzi tretinami dávali priestor pre deti, aby si išli na ľad zahrať. Ja som tam bol asi päť minút. Bol to pekný zážitok,“ dodáva.
Najväčšou výzvou bol jazyk
Jeho presun zo Slovenska do Fínska bol pomerne rýchly a nečakaný. "Priznám sa, že ja som ani sám netušil do poslednej chvíle, kam pôjdem.
Všetko vybavoval agent. Na jednej strane som aj celkom rád, pretože som sa viac mohol sústrediť na svoje výkony," vraví mladý slovenský obranca.
O tom, že sa sťahuje na sever Európy, sa dozvedel v lete po skončení majstrovstiev Slovenska. „Oznámili mi to po poslednom zápase. Bolo to pre mňa pozitívne prekvapenie. O tíme som si musel naštudovať zopár informácií, keďže som do tej chvíle ani nevedel, že taký tím existuje,“ mieni Floriš.
Potešil sa, keď zistil, že v Raume v minulosti pôsobili viacerí slovenskí hokejisti ako Kristián Pospíšil, Pavol Skalický, mladý Roman Kukumberg, či Tibor Nemec.
„Vlani ich tím do 18 rokov takmer získal titul. Bol som rád, že idem do kvalitného klubu, ktorý hrá najvyššiu súťaž a má vysoké ambície,“ konštatuje slovenský obranca.
Páči sa mu aj samotné mesto. Rauma nepatrí medzi najchladnejšie oblasti Fínska aj vďaka svojej polohe na juhozápade krajiny. Veľmi rýchlo si zvykol na iné prostredie i jedlo.
"Obľubujú tu ryby, čo mi absolútne vyhovuje, keďže som ich jedával hojne aj doma. Trochu ma prekvapilo, že takmer ku každému jedlu si dávali mlieko.
Chvíľu som to skúšal, ale po čase som prešiel na niečo klasické. Najväčšou výzvou bol jazyk. Po pár týždňoch som sa však začal chytať a keď niečo tréner hovorí v šatni, hneď viem rozoznať, o akú tému ide," prezrádza Floriš.
V tíme má aj jedného krajana. Je ním pätnásťročný Sebastian Taliga, ktorý však nedávno požiadal o české občianstvo. Obaja komunikujú s trénermi a spoluhráčmi v angličtine.
Zložil Vespu i lode zo Star Wars
Slovenský obranca to má na štadión, kde cez týždeň trénuje dvojfázovo okrem stredy, kedy má úplné voľno, pomerne blízko. Býva spoločne s fínskym spoluhráčom, ktorý pôsobí v tíme do 20 rokov.
„Do centra mesta to máme asi sedem minút na bicykli. Máme tam veľa dobrých reštaurácií a obchodov. Skvelým miestom sú aj trhy. Sme pomerne odrezaní od ostatných chlapcov. Väčšina z nich býva na opačnom konci mesta. Aspoň máme pokoj,“ pousmeje sa Floriš.
Osamostatniť sa už v šestnástich rokoch nemal podľa vlastných slov problém. Doma sa naučil variť a počas voľných dní si poupratuje a vyperie.
„Chvíľku akurát trvalo, kým som si zvykol na to, že všetko musím robiť úplne sám. Na štadióne máme reštauráciu, odkiaľ si beriem jedlo počas týždňa. V stredy tam nechodím, varím si sám. Nemal som s tým problém, keďže s mamou som sa to na Slovensku naučil a celkom ma to bavilo,“ priznáva Slovák.
Obľúbeným jedlom, ktoré si sám navarí, sú cestoviny s tuniakom a paradajkovou omáčkou.
Počas jediného voľného dňa sa okrem upratovania a varenia venuje diaľkovému štúdiu na strednej škole. Ak mu zvýši čas a potrebuje sa odreagovať, zapne si hernú konzolu.
„Pripojíme sa aj s kamarátmi zo Slovenska alebo Fínska a hráme buď FIFU alebo Fortnite. Ak hrám futbal, tak si väčšinou vyberám môj obľúbený tím Liverpool,“ vraví mladík, ktorého ďalším koníčkom je skladanie modelov zo známej stavebnice Lego.
„Naposledy som dal dokopy model Thanosovej rukavice a doma mám aj motorku Vespu a dve lode z filmu Star Wars. Dá sa povedať, že je to pre mňa forma relaxu,“ prezrádza slovenský hokejista.
Vo Fínsku našiel vynikajúce podmienky pre hokej. Priamo v Raume sú k dispozícii tri hokejové štadióny. Okrem tréningov na ľade majú mladí hráči prístup do tréningovej haly, kde je umelá tráva.
„Máme v nej aj posilňovňu a bežecký okruh. Na hlavnom štadióne máme stacionárne bicykle, tie využívam prakticky vždy po tréningu,“ vraví Floriš.